Bratislava, 11. októbra 2021 – Zásadnú reformu spôsobu financovania zdravotníctva prináša koncept Value Based Healthcare (VBHC), ktorého základom je pridaná hodnota pre pacienta. Podstatou tohto konceptu je finančné odmeňovanie podľa pridanej hodnoty pre pacienta, a nie na automatické preplácanie zdravotníckych úkonov tak, ako je to dnes.

Zdá sa to byť jednoduchý nápad. Platiť lekárom a nemocniciam podľa toho, ako sa zlepšil zdravotný stav pacienta, a nie podľa počtu vyšetrení. Podobný príklad prezentoval Dr. Ingel Demedts z AZ Delta Hospital, Roeselare v Belgicku. V tejto nemocnici zaviedli sústavné sledovanie stavu pacientov po ošetrení pomocou online dotazníkov. Prekvapivo v krátkom čase klesli v nemocnici nečakané hospitalizácie o zhruba jednu štvrtinu pri zásadnom náraste kvality starostlivosti. Avšak tvrdí, že základom úspechu je vnímanie pacienta, že sa s jeho informáciami pracuje a sú pre ošetrujúceho lekára dôležité. Po úspešne rozbehnutej „zahrievacej“ fáze postačuje ako kľúčová už iba jedna osoba – napr. zdravotná sestra. „Nepotrebujeme preto viac financií na viac ľudí, radšej pracujme proaktívne a v správnom čase,“ uzavrel Dr. Demedts.

Na iný príklad výhod Value Based Healthcare upozornil Pavol Lepey zo spoločnosti Roche Slovensko na príklade z Fínska. Len v jednom projekte s niekoľkými desiatkami pacientov sa pri monitorovaní osôb so srdcovo-cievnymi ochoreniami vygenerovala úspora 4,5 milióna EUR, pričom zabezpečili aj predchádzanie zhoršovania stavu u sledovaných pacientov.

Podobne vidí finančné výhody zdravotníctva orientovaného na pacienta Roman Mužik zo zdravotnej poisťovne Dôvera, podľa ktorého odhadom „10-30 % zdravotnej starostlivosti je zakupovanej nevhodne“. Zavedením princípu VBHC by sa tieto zbytočné náklady mohli eliminovať a lepšie využiť v prospech pacienta. Na druhej strane uvádza, že Slovensko nie je ako celok pripravené na takúto radikálnu reformu. Podľa neho projekty idúce smerom k odmeňovaniu pridanej hodnoty z pohľadu pacienta vznikajú na Slovensku nie vďaka podpore štátu, ale napriek štátnej hostilite. Ako príklad problémov uvádza: „skostnatelú legislatívu, pri ktorej by stačili naozaj malé úpravy na zlepšenie. Nestabilné prostredie je extrémne náročné pre prípravu projektov, ktorých návratnosť je v horizonte niekoľkých volebných období.“ hovorí R. Mužik.

Spíkri tiež upozornili na to, že dosahovanie maximálnych úspor nie je základným cieľom VBHC. Ním je totiž vysoká kvalita zdravotnej starostlivosti. A to nielen z pohľadu samotného pacienta, ale aj z pohľadu celkových prínosov pre spoločnosť. V mnohých prípadoch (alergia, astma) sú totiž nepriame náklady nekvalitnej liečby skutočne obrovské. No keby sa dodržiaval princíp, že hodnota pre pacienta je na prvom mieste, určite by sa postupne znížili aj celospoločenské náklady.

Marcel Mikolášik zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne vidí možnosti efektívnejšieho využitia rozpočtových cyklov a finančných tokov, či už na mikro alebo makro úrovni. Už dnes je však možné potvrdiť, že „poisťovne pripisujú cenotvorbe obrovský význam, aby financie na základe klinických štúdií a analýzou vlastných dát smerovali tam, kde to má najväčšiu pridanú hodnotu pre pacienta.“

Martina Antošová z Univerzitnej nemocnice Martin tvrdí, že „žiadna cesta nie je úplne jednoduchá, ale keď sa chce, tak sa dá. Podpora výskumu, vývoja a inovácií je základom. Začínajme malými lastovičkami, ktoré možno svojimi úspechmi presvedčia nakoniec aj kompetentných, aby bola táto oblasť viac podporená.“ Avšak dodáva, že rovnako je veľmi dôležité, aby kompetentní pochopili, že reforma zdravotníctva na základe pridanej hodnoty pre pacienta potrebuje aj podporu napr. vlády, ktorá by mala chápať, že je nutné orientovať sa nie iba na kvantitu, ale aj na kvalitu. „Koncept VBHC je skutočne zaujímavý, ale musíme myslieť nielen zdola nahor, ale aj zhora nadol ,“ uzavrela Martina Antošová.

Otázku, čo robiť v budúcnosti uzavrel Pavol Lepey zo spoločnosti Roche Slovensko: „jediná možnosť, ako to spraviť je, že prinesieme reálne príklady, ktoré presvedčia aj prípadných neprajníkov.“

Záverom ITAPA Digital Talk tak ostáva, že zavedenie princípov zdravotníctva postaveného na meraní pridanej hodnoty pre pacienta sľubuje nielen tlak na skvalitnenie služieb, ale v skutočnosti aj tlak na zvyšovanie efektívnosti, a najmä na podstatne väčšiu ochotu využívať inovácie v zdravotnej starostlivosti. Jedným z dôležitých aspektov v našej krajine by malo byť aj preplácanie digitálnych nástrojov, ktoré sú integrované v zdravotnej starostlivosti tak, aby sa ľudia viac orientovali na pacientov, ako na technológie.

ITAPA Digital Talks je séria pravidelných online diskusných stolov s kľúčovými osobnosťami na aktuálne témy. Podujatia ITAPA už 20 rokov prinášajú nové impulzy a inšpirácie, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou na Slovensku, so stovkami spíkrov a účastníkov z domáceho prostredia aj zahraničia.