Len veľmi málo krajín dokáže za krátky čas ekonomicky vystreliť. No takých, ktoré svet označí za ekonomických tigrov, je ešte menej. Slovensko jednou z nich bolo, dnes je však najvyšší čas na zmenu.

„Nechcem, aby sme sa snažili byť opätovne ekonomickým tigrom eurozóny. Pracujme na tom, aby sme sa stali trendsettermi. Áno, v oblasti inovácií nebudeme vedieť vynikať vo všetkom, v pár oblastiach ale jednoznačne môžeme. Veď tu máme softvérovú spoločnosť Eset, interaktívnu webovú platformu Sli.do, či herné štúdio Pixel Federation - vážme si unikátnosť a nebojme sa ju ukázať svetu,“ povedal počas prvého dňa konferencie Jesenná ITAPA 2022 predseda vlády SR Eduard Heger.

 

ZMENA EKOSYSTÉMU

Ak sa Slovensko chce stať inovatívnou krajinou, musí zapracovať predovšetkým na dvoch veciach. Kým Fíni, ktorí sa radia medzi inovačných lídrov, investujú do výskumu a vývoja 2 percentá z HDP, Slováci aktuálne len 0,85. „V roku 2030 by to ale malo byť 2,2 percenta. Zároveň potrebujeme zmeniť ekosystém. V súčasnosti totiž do R&D investuje viac štát ako súkromné firmy. To potrebujeme zmeniť, potrebujeme firmy motivovať k tomu, aby chceli investovať do R&D a aby z toho mali benefity,“ uviedol predseda vlády Eduard Heger.

Pokiaľ sa chceme stať inovatívnou krajinou, musíme začať v prvom rade od seba. Musíme zmeniť naše myslenie na inovačné a potrebujeme si tiež uvedomiť, že na to jednoducho máme. „Čo odlišuje víťazné tímy od porazených? Môže to znieť ako paradox, no okrem tvrdej driny, pracovitosti a zohranosti ich spája aj spoločný nepriateľ. Spoločný nepriateľ zomkne tím dokopy, pričom v športe túto úlohu na seba väčšinou vedome preberá tréner,“ vyhlásil na ITAPA 2022 Richard Lintner, bývalý hokejový reprezentant a majster sveta z Göteborgu.

KĽÚČ ÚSPECHU? SPOLOČNÝ NEPRIATEĽ

Pokiaľ teda chceme v inováciách napredovať – mali by sme si určiť spoločného nepriateľa. A tým by – ako sa zhodli experti na ITAPA – mohol byť neúspech. Slováci sú mentálne nastavení tak, že žijú v priemernej krajine, ktorej sa nedarí. Musíme zmeniť myslenie – a začať môžeme už od toho, ako vnímame samotnú krajinu. Väčšina ľudí totiž Slovensko považuje len za montážnu dielňu Európy. Avšak, dnes už neprávom. Lebo hoci produkcia vozidiel tvorí kostru nášho hospodárstva, „naše“ automobilky vyrábajú na tých najvyspelejších technológiách. „Vo výrobe je mnoho inovácií, faktom ale je, že veci musíme zmeniť. O inováciách totiž hovoríme 20 rokov, no 20 rokov nedosahujeme úspechy. Pomôže nám Plán obnovy, z ktorého sme vyčlenili 600 miliónov eur, tie budú smerovať do vzdelávania, vedy a výskumu. Tieto peniaze nepôjdu schránkovým firmám či firmám kamarátov. Dostanú ich tí najlepší, ktorých projekty pozdvihnú slovenskú ekonomiku,“ tvrdí Eduard Heger s tým, že sa o to postará jednak transparentný proces výberu, ako aj zahraniční hodnotitelia. „Nevidím dôvod, prečo by Slovensko nemalo byť úspešné. Brzdí nás však postoj k úspechu. Ten sa u nás neodpúšťa. Je to nechcené dedičstvo z minulosti,“ uviedla Monika Bideau Repčíková zo Slovak Liaison Office for Research and Development v Bruseli. Podľa jej názoru sme v EÚ v oblasti inovácií pod priemerom, no vieme to zmeniť.

Rezort financií je už dlhodobo považovaný za ukážkový príklad toho, ako by mala fungovať štátna správa. „Budujeme, vzdelávame zamestnancov, tvoríme nové tímy a pristupujeme k riešeniam inak ako doteraz. Snažíme sa budovať nové aplikácie a spolupracovať s univerzitami. Dôležité je, že keď spravujeme štátnu správu poctivo, nie je kľúčom iba navyšovanie rozpočtu a peňazí, ale aj to, ako sa tie peniaze investujú a ako sa s nimi pracuje. Čiže štát má obrovský potenciál byť veľmi úspešný, len potrebujeme kvalitných ľudí, ktorí to dokážu realizovať,“ prezradila na ITAPA 2022 Veronika Gmiterko, generálna tajomníčka služobného úradu Ministerstva financií SR. Ako dodala, technológie sa neustále vyvíjajú, pričom ich štandardná životnosť je 7 rokov. Tie naše ale majú 10 až 20 rokov, čo znamená, že potenciál, ako sa dostať dopredu a ako inovovať štát, je obrovský. „V dnešnej dobe, keď je schopnosť digitalizovať dáta základom ekonomickej prosperity a spoločenského pokroku, je spájanie síl medzi štátom a súkromným sektorom kľúčové,“ uviedol Andrej Aleksiev zo spoločnosti TUFIN a dodal, že iba tak budeme schopní dosiahnuť inovácie, ktoré si vyžadujú flexibilitu či automatizáciu. Podľa Patrika Plachého zo spoločnosti Red Hat je v tomto smere plusom aj to, že sa verejný sektor “otvára” – od prevažne pasívnych užívateľov k aktívnym prispievateľom: „Open source umožňuje IT tímom zladiť politiku s organizačnými požiadavkami a poskytovať služby, ktoré odpovedajú očakávaniam ministrov, vládnych úradníkov a konkrétne koncových užívateľov – občanov.”

 

AKO SPP VYŤAŽILO Z KRÍZY

Mimochodom, o tom, ako spoločný nepriateľ môže pomôcť inováciám, vie veľa najmä SPP. Po tom, čo vo februári tohto roka Rusko zaútočilo na Ukrajinu, postupne odstavovalo európske krajiny od dodávky plynu. „Dnes je situácia iná, ako bola v roku 2009 počas prvej plynovej krízy. Vtedy si európski politici nepripúšťali možnosť, že Rusko môže opäť prerušiť dodávky plynu. Aktuálne skúsenosti nás však presvedčili o tom, že diverzifikácia dodávok plynu, je nevyhnutná a my nemôžeme nečinne sedieť. Sme presvedčení, že fosílne palivá pôjdu do úzadia, alternatívne a obnoviteľné zdroje ich budú postupne vytláčať. Ako prvá spoločnosť na Slovensku vybudujeme veterné elektrárne a pripravujeme aj výrobu biometánu. Energetický mix pritom bude omnoho rozmanitejší,“ uviedol Peter Kučera, člen predstavenstva SPP. Zároveň dodal, že kým v minulosti rozvoj alternatívnych zdrojov brzdila ich vysoká cena, dnes sa vplyvom vysokých cien plynu tento pomer viac-menej vyrovnal.

 

INOVAČNÝ TROJUHOLNÍK

Viacerí domáci i zahraniční spíkri kongresu sa zhodli na jednom – najviac inovácií pochádza z univerzít. Nie je však možné, aby samotní vedci dokázali preniesť inovácie do prostredia biznisu. Pravdou zostáva, že veľké spoločnosti pôsobiace na Slovensku si dokážu inovácie priniesť zo zahraničia, malé a stredne veľké firmy v tomto smere zaostávajú. Aj v dôsledku chýbajúcich financií. No práve sektor SME je pre našu ekonomiku kľúčový, veď až 99 percent spoločností na Slovensku sú práve malé a stredne veľké firmy. „Dôležité je rozhýbať inovačný trojuholník, ktorý sa skladá z biznisu, akademického prostredia a výskumných inštitúcií. Alfou a omegou úspechu v ktorejkoľvek krajine na poli inovácií je teda to, aby tieto tri oblasti spolupracovali. Toto musíme dosiahnuť,“ uviedol na konferencii ITAPA Dušan Velič, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI). Ako ďalej dodáva, aj preto rezort rozbehol projekt Medzisektorového inovačného partnerstva. Jeho podstatou je vytváranie partnerstiev v jednotlivých regiónoch Slovenska. „Na tento projekt máme vyčlenených 80 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na podporu a rozvoj spolupráce tohto inovačného hubu,“ spresnil Velič s tým, že úspech spočíva v skúmaní potenciálu firiem v regiónoch a identifikovaní lokálnej bázy inovácií. Nadstavbou k medzisektorovému partnerstvu má v budúcnosti byť aj najnovšia spolupráca Slovenska s jednou z najprestížnejších univerzít. Massachusetts Institute of Technology. V rámci novozaloženého fondu Slovakia Seed Fund tak budú slovenské univerzity môcť žiadať o podporu na spoluprácu s najlepšími IT vedcami sveta, ktorí v inštitúte pôsobia.

Výskum na vysokých školách v oblasti informačných technológií je pre mladých ľudí dôležitý, pretože dokáže „nakopnúť“ ich kariéru. Svoje o tom vie rumunská podnikateľka Anca D. Goron: „Na štúdium u odbore Umelá inteligencia som sa pred 17 rokmi dostala náhodou. Následne som na univerzite celú dekádu pracovala ako výskumník v tejto oblasti, no chýbala mi praktická skúsenosť a nevedela som svoj výskum uplatniť v praxi. A preto som založila svoj vlastný startup, kde som sa mohla naplno v praxi venovať vývoju umelej inteligencie,“ uviedla Anca D. Goron, vďaka ktorému začala úzko spolupracovať s firmami, samosprávami, či ministerstvami. Úspech startupu jej vyniesol titul Forbes 100 Female Founders.