Naši rodičia nadobudli v škole zručnosti, s ktorými si v praxi vystačili až 26 rokov. Avšak, znalosti, ktoré získame dnes, nám horko-ťažko vystačia päť rokov. Také rýchle je tempo potreby nového vzdelávania. Ide pritom o mimoriadne dôležité dáta, ktoré musíme správne uchopiť. „Digitálne zručnosti sú zručnosťami budúcnosti. Aj preto do nich plánujeme v nadchádzajúcich štyroch rokoch investovať 250 miliónov eur, lebo iba tak budeme nielen my, ale celá Európska únia, úspešní,“ vyhlásil na konferencii JESENNÁ ITAPA 2022 s podtitulom Právo na úspech Ján Hargaš, štátny tajomník ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI).

Ak sa nazdávate, že digitálne zručnosti sú potrebné len pri IT špecialistoch, mýlite sa. Prelínajú sa totiž naprieč sektormi. Okrem automatizácie priemyslu sa ich nutnosť ukazuje pri pedagógoch, či dokonca zdravotníkoch. Aby sme sa však mohli považovať za digitálne zručnú krajinu, musíme si čo najskôr vyriešiť problémy v školstve, ktoré sú viac než zjavné. Na trhu totiž chýbajú kvalifikovaní ľudia, ktorí by naše deti naučili, ako pracovať s informačnými technológiami. „Pokiaľ učiteľov nezaplatíme tak, ako platíme ľudí v oblasti IT, nemôžeme sa čudovať, že títo ľudia nechcú v školstve zostať. Zo všetkých študentov pedagogiky je len 1,2 percenta budúcich učiteľov informatiky. A to je žalostne málo,“ upozorňuje Mário Lelovský, predseda Digitálnej koalície.

Vzorec na to, že aj štát môže zaplatiť kvalitných ľudí, má k dispozícií práve rezort informatizácie. Ten totiž dnes už – podľa slov štátneho tajomníka Jána Hargaša – dokáže zaplatiť IT špecialistov porovnateľne s trhom: „Tvrdenie, že štát nevie zaplatiť odborníkov, už teda nie je celkom pravdivé. Zmenili sme to a disponujeme mechanizmami, ktoré vieme uplatniť naprieč štátnou sférou. Preto by som chcel aj touto cestou vyzvať IT špecialistov, aby sa prihlásili na naše otvorené pozície.“ 

Aby sa situácia s nedostatkom odborníkov zlepšila – je nevyhnutné „zamakať“ už na základných školách pri práci s deťmi a rodičmi. „Je potrebné, aby tu pôsobili kvalitní kariérni poradcovia, ktorí rodičom poskytnú potrebné informácie o strednej škole a možnosti uplatnenia jej absolventov. Ide o odborníkov, ktorí by mali mať výborný prehľad o trhu práce, a ktorí by tiež mali mať výborné kontakty na firmy,“ doplnil Slavomír Partila, štátny tajomník ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

 

BEZ MOTIVÁCIE TO NEJDE

Európska únia si alarmujúci stav s ľudským kapitálom naplno uvedomuje. Aj preto vyhlásila rok 2023 za Európsky rok zručností. Od januára budúceho roku tak bude svoje maximálne úsilie venovať odbornej príprave, ďalšiemu vzdelávaniu a zvyšovaniu kvalifikácie pracovníkov. „Slovensko sa ale musí zamerať ešte na jednu vec. Tou je motivácia dospelých ľudí vzdelávať sa, keďže dnes až 80 percent z nich o to záujem nemá. Motivácia je pritom kľúčová, lebo darmo tu budú skvelé projekty v oblasti nového vzdelávania, keď o ne nebude záujem,“ vraví Mário Lelovský z Digitálnej koalície s tým, že o budúcnosti krajiny rozhodnú talenty, ktoré pre ňu budú pracovať. „Je dobrou správou, že si tento fakt na Slovensku uvedomujeme,“ dodáva Mário Lelovský. Aj preto je mimoriadne dôležité začať hľadať šikovných ľudí tiež v krajinách mimo Európskej únie. „Dnes pre to ale, bohužiaľ, nerobíme nič. Aj preto musíme začať vo väčšej miere využívať technológie. Keď dnes jeden lekár a jedna sestra vyšetria 20 pacientov za deň, s technológiami to môže byť 3-násobok, pričom polovicu pacientov vyšetria na diaľku prostredníctvom telemedicíny.“

 

INOVÁCIE V MEDICÍNE

Faktom je, že je nevyhnutné začať v zdravotníctve využívať inovácie. Prvým krokom k tomu je práve novospustená ePN, ktorá je jasným dôkazom toho, že inštitúcie dokážu spolupracovať a štát dokáže poskytovať úspešné eslužby uľahčujúce život nám všetkým. „Pol roka od jej spustenia je takmer každá péenka vystavená elektronicky, ePN má ambíciu dotiahnuť sa na našu najúspešnejšiu,“ hovorí generálny riaditeľ NCZI Peter Lukáč. Aj podľa Martiny Antošovej, poradkyne generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR, je nevyhnutné začať v zdravotníctve využívať inovácie. „Dokážu totiž optimalizovať systém tak, aby bol čo najväčším prínosom pre pacienta. Umelá inteligencia už dnes vie napríklad rádiológovi pomôcť v práci tak, že svoj čas môže venovať iným kľúčovým veciam. Zdravotníctvo sa borí so svojimi problémami a my musíme nájsť cestu, ako využiť technológie s cieľom uľahčiť a zefektívniť prácu zdravotnému personálu.“ Ako problematické sa javí, že sa digitálna gramotnosť v zdravotníctve vôbec nerieši. Pre budúcich lekárov či sestry tu nie je vytvorený žiadny program, prípadne kurz, ktorý by im pomohol so špecifickými IT zručnosťami. „Na toto nie sú pripravení. Sú hodení do vody, čo spôsobuje ich pochybnosti a napríklad aj zlé zadávanie údajov do informačných systémov, keďže s nimi nevedia správne pracovať. Pozitívne ale je, že sa spolupráca v tomto smere už začala riešiť,“ dodala M. Antošová.

 

KYBERBEZPEČNOSŤ NA PRVOM MIESTE

V súvislosti s digitálnymi zručnosťami v zdravotníctve však treba hovoriť aj o kyberbezpečnosti. „Tá je extrémne dôležitá, keďže len obyčajné kliknutie jedného zamestnanca na nesprávny link môže spôsobiť nepredvídateľné škody,“ zdôraznil Andrej Aleksiev, zo spoločnosti Kreston Slovakia. Uviedol príklad, že hoci Česká republika čelí väčšiemu počtu kyberútokov ako my, mali by sme sa inšpirovať ich prístupom k zdieľaniu skúseností v tomto smere: „O kyberútokoch sa tu otvorene rozpráva preto, aby sa z nich mohli poučiť aj ďalšie nemocnice, a tak predísť prípadným ďalším útokom. Najväčšou hrozbou tu je obstarávací proces. Ak ten nezefektívnime, nemáme šancu sa kyberútokom uchrániť,“ tvrdí A. Aleksiev. Podľa Róberta Babeľu, štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva SR, v prípade kyberbezpečnosti z našej pozície netreba vymýšľať nič nové: „Tak ako inde, aj v otázke kyberbezpečnosti nemusíme vyvíjať nové koleso, stačí sa nechať inšpirovať inými krajinami a ich riešenia aplikovať taktiež u nás.“