Príbehy a inovácie zo zahraničia, úspešné projekty na Slovensku, priamy prenos z operácie robotom v Martine, ale aj množstvo zaujímavých diskusií na rôzne témy. To bol 2. ročník konferencie ITAPA Health&Care, ktorá sa uskutočnila 15. – 16. marca 2023 vo Valčianskej doline.

Vôbec prvýkrát vo svojej funkcii vystúpil novovymenovaný štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Michal Palkovič. „Prichádzam ako krízový manažér, nie ako politik, rád by som aj za ten krátky čas, čo v pozícii budem, urobil v prvom rade revíziu Plánu obnovy,“ povedal účastníkom konferencie. „Našou prioritou je momentálne ambulantný sektor  pred kolapsom – diskusie začínajú už tento týždeň, samozrejme, aj optimalizácia siete nemocníc a dáta, bez ktorých to dnes nejde.“ Povedal aj, že bude riešiť saj nedostatok lekárov v rezorte, ako ich motivovať a prilákať domov a bude pokračovať aj v procese zavádzania inovatívnych liekov, ktorý je dobre rozbehnutý.

Ukážkou toho, ako sú robotizácia a umelá inteligencia budúcnosťou medicíny, bol aj unikátny priamy prenos neurointervenčnej operácie vnútrolebečných ciev z Univerzitnej nemocnice Martin, ktorú s pomocou robota dokáže lekár urobiť 10-krát rýchlejšie ako bežným spôsobom. Operáciu naživo vysielal a online komentoval MUDr. Kamil Zeleňák, ktorý bol aj súčasťou diskusie o využívaní umelej inteligencii v rádiológii.

O tom, ako budovať optimálne nemocnice diskutovali zástupcovia najväčších štátnych a novej súkromnej nemocnice Bory. „Treba začať medicínskym modelom, typom a potrebnou kapacitou a na základe toho naplánovať novú nemocnicu,“ povedal Ľubomír Pepucha z Univerzitnej nemocnice v Martine. „Okrem toho však treba mať aj víziu o aký typ nemocnice a v akom regióne ide,“ dodala riaditeľka Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková. Riaditeľ najnovšej nemocnice Bory upresnil, že je dôležitá hlavne technologická koncepcia, keďže medzi myšlienkou a vybudovaním nemocnice novej generácie môžu prejsť aj 3-4 roky. „Budúcnosť nemocníc vidím v ľuďoch, digitalizácii a umelej inteligencii,“ dodal Ľuboš Lopatka.

Odborníci z rezortu sa zhodli aj na tom, že optimalizácia siete nemocníc je prvoradou a nevyhnutnou prioritou, ktorá by sa však nemala týkať iba nemocníc, ale aj ambulantnej starostlivosti. Pozitívny príklad ako to funguje v rámci župy uviedla predsedníčka zdravotníckej sekcie SK8 Silvia Pekarčíková. „Riešime naše nemocnice, hasíme, kde sa dá, dávame dotácie do vzdelávania, robíme podporný program pre mentorov v nemocniciach, snažíme sa dotiahnuť lekárov späť do rodného kraja.“

Situáciu takmer pred kolapsom potvrdila aj Lucia Povalová z Ministerstva zdravotníctva SR: „Reforma zdravotníctva mala začať pred piatimi rokmi a situácia je taká, že najbližších päť rokov nám bude ambulantných doktorov stále ubúdať.“ Čísla hovoria, že iba 7 % lekárov si vyberá špecializáciu všeobecného lekára. Nedostatok pediatrov na Slovensku upresnila aj Elena Prokopová zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. „V súčasnosti nám chýba 250 pediatrov a z tých aktívnych je už 50 % v dôchodkovom veku.“

Ako je to s kybernetickou bezpečnosťou zdravotníckeho systému dnes?  Výrazne ju ovplyvní smernica NIS2 a jej implementácia v slovenskej legislatíve v nasledujúcich mesiacoch. „Zdravotníckym zariadeniam a poisťovniam a laboratóriám však stále chýba jednoznačné vysvetlenie zákona a aktívny prístup ministerstva zdravotníctva v strategickom riadení v tejto oblasti,“ vysvetľuje Rastislav Janota z Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Nedostatok kyberbezpečnostných odborníkov, podfinancovanosť zdravotníctva a reálna kybernetická vojna totiž v súčasnosti vytvárajú až alarmujúci stav. Panel zástupcov národných autorít bezpečnosti a zdravotníctva a súkromného sektora mimoriadne sledovaný a jeho záverom bola ešte intenzívnejšia výzva k sektorovej spolupráci.

Panelisti záverečného Open talku o verejnom obstarávaní v rezorte sa zhodli na tom, že problémom nie je obstarávanie ako také, ale jeho dobrá a včasná príprava. „Som optimista. Štátne nemocnice na Slovensku nakupujú často výhodnejšie ako tie súkromné,“ povedal Jaroslav Lexa z Úradu pre verejné obstarávanie. A dodal tiež, že nemocnice by sa mali starať o pacientov a o nákupy by sa mali starať niekto iný. „Našou snahou je nakupovať pre rezort zdravotníctva efektívne, nie hospodárne,“ zdôraznil Ondrej Kuruc z Ministerstva zdravotníctva SR.