Pri riadení krajiny sme sa doteraz pozerali do spätného zrkadla. A to je problém, lebo namiesto toho, aby sme napredovali, utápame sa v problémoch 21. storočia a len minimálne sa venujeme tomu, čo nás čaká. Slovensko teda nie je pripravené na vážne globálne výzvy, ktorým čelíme - akými sú zelená transformácia, starnutie populácie, či digitalizácia a technologický pokrok.

„Hoci programové vyhlásenie vlády nezískalo podporu v parlamente, neznamená to, že budeme len kúriť a svietiť. Budeme hovoriť o témach, ktoré sú dôležité pre budúcnosť našej krajiny. Lebo ak z týchto tém urobíme celospoločenské témy, je šanca, že sa ich chytí aj nová vládna garnitúra,“ vyhlásil počas druhého dňa konferencie JARNÁ ITAPA 2023 predseda vlády SR Ľudovít Ódor s tým, že medzi vlastné priority si v tomto smere zaradil pomôcť zastaviť únik mozgov. „A to úzko súvisí s tým, čo mladí ľudia chcú. Teda žiť kvalitný život a mať prácu. Bez toho, aby bola už táto generácia pripravená na všetky trendy vrátane digitalizácie, to ale nepôjde.“

Musíme zmeniť vzdelávanie, inak nám západ utečie
Faktom je – a hovoria o tom aj dáta – že sme model dobiehania západu definitívne vyčerpali. Aby sme to dokázali zmeniť a dokázali držať krok s vyspelými krajinami Európskej únie, musíme nájsť spôsob, ako ľuďom pomôcť preklenúť transformačné trendy. „To nie je možné bez zmeny vzdelávania, prepojenia fakúlt a súkromného sektora, či samotného zlepšenia prostredia, kde žijeme. Nepôjde to bez toho, aby sme nepodali pomocnú ruku ľuďom z marginalizovaných skupín, na čo však potrebujeme práve tie mozgy dnes žijúce v zahraničí,“ doplnil premiér Ľ. Ódor. Na konferencii ITAPA zároveň potvrdil, že ísť do politiky neplánuje. „Vždy som riešil konkrétne obsahové veci, politiku nemám v génoch. Keby som však mal dať odporúčanie novej vláde, ako prvé by mala riešiť skvalitnenie vzdelávania v širokom zmysle slova, teda od seniorov až po učenie ľudí kriticky myslieť. Mali by sa tiež snažiť prinavrátiť dôveru v štát tak, že prestanú na seba vzájomne útočiť a rozdeľovať krajiny. Nech sú nám príkladom tie krajiny, ktoré majú vysokú dôveru. Tie sú aj najúspešnejšie.“

Kľúčom je zmeniť mindset
Dlhodobo máme problém s tým, že 20 percent najlepších študentov odchádza do zahraničia. „Nie sme krajina, ktorá má ropu, plyn, alebo iné prírodné zdroje. Máme však veľké zdroje, ktoré sme doposiaľ zanedbávali. Ľudské zdroje a šikovných ľudí,“ povedal na konferencii Jarná ITAPA 2023 Peter Švec, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR. Ak chceme zvýšiť konkurencieschopnosť, musíme podľa neho zmeniť mindset a rovnako skrátiť čas medzi nápadom a realizáciou nápadov.
Zmena mindsetu je veľmi dôležitá aj v inej oblasti. Nielen Peter Švec, ale aj ostatní odborníci zhodnotili, že ak chceme posunúť inovácie vpred, je vhodné sa poobzerať v zahraničí. Dobrým príkladom je napríklad Izrael. Je to krajina bohatá na startupy a má vytvorený robustný inovačný systém. „Súhlasím s tým, že Izrael ako krajina je inšpiratívny. No nejde to porovnávať 1:1. Izrael má napríklad zriadený program, ktorý startupom vyčleňuje voľné financie aj v stovkách tisícoch eur. Startup má dva roky na to, aby ho rozbehol. Ak sa startup po neúspechu vráti opäť žiadať financie na ďalší projekt, dostane ešte viac. Prečo? Pretože vedia, že startup sa z problémov a neúspechu poučil. Neviem si predstaviť, že u nás by to tak fungovalo,“ uviedol v diskusii na konferencii Otomar Sláma, riaditeľ Charles University Innovations Prague. Ide o najprofitujúcejšiu akademickú spin-off spoločnosť v Česku, ktorá patrí pod Univerzitu Karlovu a jej hlavnou činnosťou je realizácia vedeckých projektov v biznise.

Zamerajme sa na konkrétne oblasti, kde investovať
Slovensko nie je inovačným lídrom a už vôbec nie lídrom v digitalizácii. Pravdou podľa expertov, ktorí vystúpili na konferencii Jarná ITAPA 2023 je aj to, že sme v posledných rokoch tieto dva smery nepokladali za hlavné. Podľa European Innovation Scoreboard sme aktuálne piatou najhoršou krajinou v rámci Európskej únie v oblasti rozvoja inovácií. Za nami je už len Poľsko, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Dôvodom je, že síce chceme robiť veľa vecí, no nič tým pádom nerobíme poriadne. „Mali by sme si vybrať oblasti, do ktorých chceme investovať. Ak sa chceme v nejakých oblastiach zlepšovať, musíme do nich investovať,“ myslí si Pavol Šajgalík zo Slovenskej akadémie vied.
Paradoxom je v tomto smere dôležitá jedna vec, ktorá sa často opomína: dôvera. „Bez nej sa inovácie robiť nedajú. Ide o rizikové prostredie, kde je práve dôvera veľmi dôležitá,“ zdôraznil Václav Velčovský z českého rezortu školstva mládeže a športu.

Pravda o eurofondoch
Na ITAPA sa oba dni riešilo čerpanie peňazí z Európskej únie. Kým v pláne obnovy sa radíme medzi špičku, v eurofondoch sme na chvoste. A o tom, či ako krajina dokážeme držať krok s vyspelou Európou, rozhoduje taktiež to, ako eurofondy dokážeme efektívne využívať. No s tým máme dlhodobo problém. Ako na ITAPA potvrdil Peter Balík, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – aktuálne je ohrozených 800 miliónov z eurofondov: „Ide o reálnu čiastku. Dnes tu totiž máme k dispozícií 4,3 miliardy eur. Časť z nich vieme čerpať na zníženie dopadov energetickej krízy, časť pôjde na riešenie dopadov utečeneckej krízy. Na ďalšie projekty je zazmluvnených zhruba 2,5 miliardy eur, pričom priamo rizikové sú projekty za 800 miliónov eur.“
Pod stav, že Slovensko má problém s čerpaním eurofondov, sa podpisuje viacero dôvodov. Prvým je podľa Petra Balíka fakt, že v prípade čerpania eurofondov nemá rezort na jednotlivé ministerstvá žiadne páky. „Doteraz náš rezort pôsobil iba ako centrálny koordinačný orgán, čo potrebujeme zmeniť. Verím, že ministerstvo si tu čoskoro bude vedieť uplatniť svoju kontrolu. Druhým problémom je doterajší spôsob rozdeľovania eurofondov, keď sa nevyberali najužitočnejšie projekty. Tretí dôvod sú aj prijímatelia, ktorí veľakrát nemajú dostatočne kvalitne pripravené projekty. Musia sa preto viac venovať projektovej príprave.“
V aktuálnej situácií si rezort investícií stanovil tri priority. Potrebujú dôstojne ukončiť čerpanie starých eurofondov, keďže sa tu nachádza viacero projektov v zložitom stave. Pomáhať im bude ja Útvar hodnoty za peniaze, od ktorého očakávajú odporúčania na skvalitnenie projektov. Druhú prioritu predstavuje Plán obnovy a odolnosti SR. Súčasťou tretej platby, ktorá má byť na jeseň, sú totiž aj míľniky rezortu investícií. Aj preto rezort investícií vyhlásil výzvu na digitálne inovačné huby, ktorá bola veľmi očakávaná. Treťou prioritou je detailnejšie sa pozrieť na fungovanie spoločnosti Slovensko IT v Košiciach. „Konkrétne na to, v akej kvalite poskytujú produkty i služby. Zároveň chceme rozbehnúť nové IT projekty, ale tak, aby ich nová vláda po svojom nástupe nemusela zastaviť – ako sa to stalo pred tromi rokmi,“ dodal minister investícií Peter Balík.