Ministerka informatizácie Veronika Remišová predstavila v máji návrh stratégie a akčného plánu na zlepšenie postavenia Slovenska v oblasti digitalizácie a konkurencieschopnosti v digitálnej ekonomike.

Základnými spôsobmi, ako chce rezort informatizácie v tejto oblasti dosiahnuť pokroky, má byť zásadné zlepšenie využívania širokopásmového pripojenia, podpora technického vzdelávania, zlepšenie využívania internetových služieb obyvateľstvom vrátane e-governmentu a napokon podpora podnikov pri zavádzaní digitálnych inovácií.

Dobrou správou je, že akčný plán má finančné krytie. Z plánu obnovy majú byť na digitalizáciu v najbližších rokoch preinvestované stovky miliónov eur. Napríklad takmer 300 miliónov má smerovať na elektronické služby štátu a ďalšie desiatky miliónov do kybernetickej a informačnej bezpečnosti.

Vzhľadom k minulým neveľmi pozitívnym výsledkom projektov informatizácie, je však na mieste byť opatrný a pristupovať k ďalším masívnym investíciám koncepčne a s rozvahou.

Netreba zabúdať, že v ostatnej dekáde Slovensko nalialo do informatizácie viac ako jednu miliardu eur. Pandémia však ukázala, že funkčné elektronické služby štátu zvyčajne chýbali, alebo boli pre občanov príliš komplikované a ťažko použiteľné.

Pre ideálnu informatizáciu a digitalizáciu Slovenska je nepochybne treba urobiť veľmi veľa, ale zavádzanie nových elektronických služieb a modernizácia technologickej infraštruktúry, ktorá je pre ich poskytovanie nevyhnutná, sa nezaobídu bez nasledovných troch pilierov.

 

1. Technológií pre zaistenie dostupnosti aplikácií

Väčšina aplikácií je dnes k používateľom doručovaná zo vzdialených dátových centier, čiže verejných, privátnych, alebo hybridných cloudov. Prevádzka aplikácií v cloude je efektívna, môže však prinášať aj problémy, obzvlášť v hybridnom a multi-cloudovom prostredí.

Občana pri využívaní elektronických služieb nikdy nezaujíma, kde sa nachádza infraštruktúra, na ktorej služba ktorú využíva beží. Ale vždy ho bude zaujímať takzvaná aplikačná skúsenosť. Čiže nakoľko služba funguje, či nevypadáva, či beží plynulo a či je bezpečná a dostupná. A práve v skúsenosti, akú používatelia s aplikáciami majú, zohrávajú kľúčovú rolu technológie pre zabezpečenie nepretržitej kontroly doručovania aplikácií.

 

2. Technológií pre monitoring a viditeľnosť

Popri zabezpečení inteligentného rozkladania záťaže je pre dosiahnutie bezproblémovej prevádzky a doručenia elektronických služieb občanom nevyhnutné pamätať na to, že aplikácie sú dnes koncovým používateľom poskytované a doručované cez sieť.

Preto je pre budúci úspech digitalizácie nevyhnutné zabezpečiť komplexný monitoring a diagnostiku sieťovej infraštruktúry, používaných aplikácií a bezpečnosti, na základe čoho je možné nielen optimalizovať výkon poskytovaných a prevádzkovaných služieb, ale detegovať tiež kybernetické bezpečnostné incidenty.

Zosúladenie nástrojov pre optimalizáciu aplikačnej skúsenosti, inteligentné riadenie prevádzky, autentizácie a zmierňovania útokov na služby s nástrojmi pre monitoring, diagnostiku a bezpečnosť siete, vytvára akýsi pomyselný most medzi sieťou, aplikáciami a ich používateľmi. A výrazne tak eliminuje riziko, že občania pri používaní digitálnych služieb zostanú sklamaní a znechutení.

 

3. Technológií pre automatizáciu

Digitalizácia a e-government si vyžadujú nielen premyslenú modernizáciu a integráciu nevyhnutnej infraštruktúry, ale aj jej následný manažment a údržbu. V tomto smere bude verejná správa v budúcnosti narážať na ešte akútnejší nedostatok ľudí ako dnes. IT odborníkov je málo a atraktivita štátu ako zamestnávateľa v ich očiach nikdy nebola veľká.

Odpoveďou na prehlbovanie nedostatku ľudí sa môže ukrývať v automatizácii. Napríklad v oblasti bezpečnosti IT, kde sa uplatňuje čoraz viac detekčných systémov schopných zbierať dáta indikujúce anomálie a možné incidenty, môžu byť veľkou pomôckou pre tímy s obmedzenými kapacitami nástroje pre automatizáciu v rámci riadenia zmenových požiadaviek a manažmentu incidentov.

Automatizačné nástroje nielenže pomáhajú blokovať útoky a zmierňovať škodlivé udalosti v reálnom čase, a tým zasiahnuť ešte predtým, ako napáchajú rozsiahle škody, ale tiež kontrolovať zhody s konfiguračnými a bezpečnostnými pravidlami v rámci aktív a poprípade aplikovať tieto pravidlá bez vyťažovania ľudských zdrojov. Okrem úspory času eliminujú aj časté chyby spôsobené pracovníkmi v IT oddeleniach.

 

Roman Čupka, Senior Principal Consultant vo Flowmon, a Kemp company & CEO v Synapsa Networks