Dušan Chrenek, Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR
Vážený pán minister, excelencie, dámy a páni,
Členstvo v Európskej únií Slovensku nepochybne prinieslo veľa jasných a hmatateľných výhod. Okrem spoločnej meny, štrukturálnych fondov, napríklad aj právo študovať či pracovať v krajinách EÚ. To je právo, ktoré práve teraz využívajú státisíce Slovákov.
Rovnako dôležitý je aj voľný pohyb tovaru. Dnes viac ako 80 % exportu Slovenska smeruje do krajín EÚ. A je to práve export, ktorý výrazne pomáha rastu životnej úrovne na Slovensku. V roku 2004 dosahoval slovenský HDP len 57 % priemeru EÚ. Minulý rok to už bolo 75 %. Za osem rokov Slovensko dokázalo dobehnúť prvé staršie členské štáty.
Áno, Slovensko je príklad úspešnej krajiny. Slovensku sa darí využívať výhody integrácie. Rýchlo dobieha vyspelé krajiny a má čo ponúknuť Európe ako celku. A Európska únia dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje takéto pozitívne príklady.
Európska únia sa totiž nachádza na križovatke, kedy sa musí vyrovnať s klesajúcou podporou občanov. Dôveryhodnosť EÚ od vypuknutia krízy dlhodobo klesala, teraz sa síce pokles zastavil, ale na úrovni, ktorá nás vôbec neteší.
Napriek kríze je však EÚ stále lídrom v mnohých oblastiach – je najväčšou svetovou ekonomikou, má najväčší podiel na svetovom obchode a je najväčším zdrojom, ale aj príjemcom priamych zahraničných investícií.
Aby si zachovala svoju pozíciu a obnovila dôveru občanov potrebuje čo najrýchlejšie prekonať súčasnú krízu, podstatne znížiť nezamestnanosť a investovať viac do oblastí, ktoré zvýšia jej konkurencieschopnosť. A to sú hlavne vzdelávanie, veda a inovácie. Pri rozvoji všetkých týchto oblastí zohrávajú výraznú úlohu Informačné a komunikačné technológie. Riešia skutočné problémy a zlepšujú každodenný život bežných ľudí.
Príkladom môže byť aj vytvorenie jednotného digitálneho trhu v telekomunikáciách do roku 2015. Dnes žiadna telekomunikačná spoločnosť neposkytuje služby v celej EÚ a operátori aj spotrebitelia sú tak vystavení rôznym cenám a pravidlám v jednotlivých štátoch. Jednotný trh prinesie zlacnenie služieb, menej administratívy a väčšiu otvorenosť. Okamžitým a viditeľným efektom bude napríklad odstránenie poplatkov za roaming a za medzinárodne hovory v rámci EÚ. Tiež sa zásadne posilní sloboda a informovanosť spotrebiteľov. Reforma by priniesla právo na ľahko zrozumiteľné zmluvy a lepšie porovnávanie informácií.
Európska únia by si rýchlym vybudovaním jednotného digitálneho trhu mohla do roku 2020 zvýšiť HDP o 5 % a ak by verejné inštitúcie prešli na elektronickú verejnú správu (e-Government), mohli by dosiahnuť zníženie nákladov o 15 až 20 % .
Slovensko má veľkú šancu napísať si svoj úspešný príbeh aj v tejto oblasti. Má na to naozaj dobrý potenciál. Ľudia na Slovensku majú záujem o využívanie IT, viac využívajú internet napríklad aj na nakupovanie a učitelia čoraz častejšie používajú IT v školách. Navyše v porovnaní s inými krajinami má Slovensko relatívne vysoký počet IT expertov. Máme aj viacero špičkových IT firiem a mnohé elektronické služby v súkromnom sektore fungujú spoľahlivo a ľudia im dôverujú.
Veľmi ma potešilo, že za posledný rok Slovensko rázne vykročilo aj v oblasti eGovernmentu. Oblasti, v ktorej je veľký priestor na zlepšovanie.
Slovensko dokázalo pripraviť na spustenie prvé veľké projekty, z ktorých viaceré sa budú prezentovať aj dnes a zajtra na tomto kongrese. Ide o rôznorodé projekty, ktoré pomáhajú zvyšovať bezpečnosť na cestách, zvyšujú atraktívnosť a názornosť výuky, či zlepšujú získavanie údajov o stave lesov. Pestrosť projektov je pozoruhodná a ukazuje v akých rozmanitých oblastiach nám informačné a komunikačné technológie prinášajú prospech.
Nepochybujem, že sú to prvé lastovičky a ľudia na Slovensku budú mať v budúcnosti jednoduchý prístup k množstvu atraktívnych a užitočných elektronických služieb. A že na ich využívanie budú mať dostatok digitálnych zručností a dostupné kvalitné pripojenie na internet.
Slovensko sa v tejto oblasti môže spoľahnúť na podporu Európskej únie, vrátane nemalých finančných prostriedkov vyčlenených na skvalitnenie elektronickej verejnej správy, dobudovanie IKT infraštruktúry, ale aj na vzdelávanie a podporu vedy.
Verím, že Slovensko bude aj v digitálnej agende príkladom krajiny, ktorá úspešne využíva príležitosti vyplývajúce z európskej integrácie.
Vážene dámy a páni,
Želám Vám, aby ste počas dvoch dní kongresu našli tie správne inšpirácie. Tak, aby sme o rok, na našom spoločnom stretnutí mohli znovu zaznamenať, aký veľký posun sa udial a koľko nových inovatívnych projektov pribudlo.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Členstvo v Európskej únií Slovensku nepochybne prinieslo veľa jasných a hmatateľných výhod. Okrem spoločnej meny, štrukturálnych fondov, napríklad aj právo študovať či pracovať v krajinách EÚ. To je právo, ktoré práve teraz využívajú státisíce Slovákov.
Rovnako dôležitý je aj voľný pohyb tovaru. Dnes viac ako 80 % exportu Slovenska smeruje do krajín EÚ. A je to práve export, ktorý výrazne pomáha rastu životnej úrovne na Slovensku. V roku 2004 dosahoval slovenský HDP len 57 % priemeru EÚ. Minulý rok to už bolo 75 %. Za osem rokov Slovensko dokázalo dobehnúť prvé staršie členské štáty.
Áno, Slovensko je príklad úspešnej krajiny. Slovensku sa darí využívať výhody integrácie. Rýchlo dobieha vyspelé krajiny a má čo ponúknuť Európe ako celku. A Európska únia dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje takéto pozitívne príklady.
Európska únia sa totiž nachádza na križovatke, kedy sa musí vyrovnať s klesajúcou podporou občanov. Dôveryhodnosť EÚ od vypuknutia krízy dlhodobo klesala, teraz sa síce pokles zastavil, ale na úrovni, ktorá nás vôbec neteší.
Napriek kríze je však EÚ stále lídrom v mnohých oblastiach – je najväčšou svetovou ekonomikou, má najväčší podiel na svetovom obchode a je najväčším zdrojom, ale aj príjemcom priamych zahraničných investícií.
Aby si zachovala svoju pozíciu a obnovila dôveru občanov potrebuje čo najrýchlejšie prekonať súčasnú krízu, podstatne znížiť nezamestnanosť a investovať viac do oblastí, ktoré zvýšia jej konkurencieschopnosť. A to sú hlavne vzdelávanie, veda a inovácie. Pri rozvoji všetkých týchto oblastí zohrávajú výraznú úlohu Informačné a komunikačné technológie. Riešia skutočné problémy a zlepšujú každodenný život bežných ľudí.
Príkladom môže byť aj vytvorenie jednotného digitálneho trhu v telekomunikáciách do roku 2015. Dnes žiadna telekomunikačná spoločnosť neposkytuje služby v celej EÚ a operátori aj spotrebitelia sú tak vystavení rôznym cenám a pravidlám v jednotlivých štátoch. Jednotný trh prinesie zlacnenie služieb, menej administratívy a väčšiu otvorenosť. Okamžitým a viditeľným efektom bude napríklad odstránenie poplatkov za roaming a za medzinárodne hovory v rámci EÚ. Tiež sa zásadne posilní sloboda a informovanosť spotrebiteľov. Reforma by priniesla právo na ľahko zrozumiteľné zmluvy a lepšie porovnávanie informácií.
Európska únia by si rýchlym vybudovaním jednotného digitálneho trhu mohla do roku 2020 zvýšiť HDP o 5 % a ak by verejné inštitúcie prešli na elektronickú verejnú správu (e-Government), mohli by dosiahnuť zníženie nákladov o 15 až 20 % .
Slovensko má veľkú šancu napísať si svoj úspešný príbeh aj v tejto oblasti. Má na to naozaj dobrý potenciál. Ľudia na Slovensku majú záujem o využívanie IT, viac využívajú internet napríklad aj na nakupovanie a učitelia čoraz častejšie používajú IT v školách. Navyše v porovnaní s inými krajinami má Slovensko relatívne vysoký počet IT expertov. Máme aj viacero špičkových IT firiem a mnohé elektronické služby v súkromnom sektore fungujú spoľahlivo a ľudia im dôverujú.
Veľmi ma potešilo, že za posledný rok Slovensko rázne vykročilo aj v oblasti eGovernmentu. Oblasti, v ktorej je veľký priestor na zlepšovanie.
Slovensko dokázalo pripraviť na spustenie prvé veľké projekty, z ktorých viaceré sa budú prezentovať aj dnes a zajtra na tomto kongrese. Ide o rôznorodé projekty, ktoré pomáhajú zvyšovať bezpečnosť na cestách, zvyšujú atraktívnosť a názornosť výuky, či zlepšujú získavanie údajov o stave lesov. Pestrosť projektov je pozoruhodná a ukazuje v akých rozmanitých oblastiach nám informačné a komunikačné technológie prinášajú prospech.
Nepochybujem, že sú to prvé lastovičky a ľudia na Slovensku budú mať v budúcnosti jednoduchý prístup k množstvu atraktívnych a užitočných elektronických služieb. A že na ich využívanie budú mať dostatok digitálnych zručností a dostupné kvalitné pripojenie na internet.
Slovensko sa v tejto oblasti môže spoľahnúť na podporu Európskej únie, vrátane nemalých finančných prostriedkov vyčlenených na skvalitnenie elektronickej verejnej správy, dobudovanie IKT infraštruktúry, ale aj na vzdelávanie a podporu vedy.
Verím, že Slovensko bude aj v digitálnej agende príkladom krajiny, ktorá úspešne využíva príležitosti vyplývajúce z európskej integrácie.
Vážene dámy a páni,
Želám Vám, aby ste počas dvoch dní kongresu našli tie správne inšpirácie. Tak, aby sme o rok, na našom spoločnom stretnutí mohli znovu zaznamenať, aký veľký posun sa udial a koľko nových inovatívnych projektov pribudlo.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Prihláste sa na Jesenná ITAPA 2024
Dušan Chrenek
1/2012 - Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike
1/2007 - 12/2011 Vedúci oddelenia pre rozširovanie
Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Európska komisia
Brusel, Belgicko
7/2004 - 1/2007 Člen politickej jednotky vysokého predstaviteľa EÚ - generálneho tajomníka Rady EÚ Javiera Solanu
Generálny sekretariát Rady EÚ
Brusel, Belgicko
10/2003 - 6/2004 Zástupca stáleho predstaviteľa v Politickom a bezpečnostnom výbore EÚ
Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri EÚ
Brusel, Belgicko
12/2002 - 9/2003 Zástupca riaditeľ odboru analýz a plánovania
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR)
Bratislava, Slovenská republika
2/2002 - 11/2002 Riaditeľ kancelárie št…
Zobraziť viac informácií o spíkrovi