Verejné obstarávanie je dlhodobo neuralgickým bodom informatizácie verejnej správy a zároveň dopláca na všemožné, veľmi často aj nezmyselné obmedzenia a podmienky, ktoré informatizáciu sprevádzajú. Spočiatku projekty bojovali s nedostatkom financií a reštrikciou rozpočtových štruktúr rezortov, ktoré umožňovali len nákup určitých položiek, a tak sa obstarávanie rôznych riešení občas muselo „skrývať“.

 

Neskôr sa problém obrátil, keď s príchodom OPIS vznikol v niektorých oblastiach prebytok investícií, ktorý v kombinácii s nedostatkom odborných kapacít na strane obstarávateľov viedol k zadaniam, ktoré prinajmenšom nepomohli k získaniu najlepšieho riešenia a ich robustnosť a časová náročnosť priamo torpédovala vývoj flexibilných, aktuálnych a najmodernejších riešení.  Záujem o veľké projekty OPIS zároveň zatienil realizáciu projektov, na ktoré sa tieto finančné prostriedky nevzťahovali a ktoré naďalej často bojovali s deficitom zdrojov a historickými neduhmi.

Tento historický vývin spôsobil, že sa v našej krajine doteraz nemal šancu vyvinúť zdravý spôsob definovania zmysluplných modernizačných projektov, ktoré musia obstáť v konkurencii iných rozpočtových potrieb, preukázať svoje ekonomické prínosy pre užívateľov a inštitúcie a využiť verejné obstarávanie na zabezpečenie čo najlepšej realizácie. Dnes preto na Slovensku vo verejnej správe absentuje skúsenosť - báza „best practices“, ako uplatňovať také postupy v rámci verejného obstarávania, ktoré by smerovali k podpore nákupu inovatívnych a dobrých riešení a podpore rastu celého trhu IKT a nie k jeho deformácii, vytváraniu klientelistických vzťahov, zneužívaniu autorských práv a pod. Viac sa dozviete tu...