Prečo by Vám prednáška nemala uniknúť?

Estónsko nie je krajina zázrakov, ako sa často prezentuje a tiež si prešla zložitými rokmi v prvých fázach informatizácie verejnej správy. Podarilo sa jej presadiť eID kartu v komerčnom sektore, no v skutočnosti najvýraznejšie tomu pomohol ekonomický záujem jednej jedinej komerčnej spoločnosti. Slovensko a ani mnohé iné krajiny túto výhodu nemajú, ale príležitosti ako skutočne používať eID kartu takmer každý deň aj pre prístup ku komerčným službám sa objavujú práve teraz a v čase, keď sa po 4 rokoch dosiahlo mnoho pozitív v súvislosti s eID kartou. 

Občiansky preukaz s čipom, známy tiež ako eID karta, sa podarilo zaviesť v početných krajinách naprieč Európskym kontinentom, nevynímajúc Slovensko a ani výkladnú skriňu informatizácie - Estónsko.

V tejto baltskej krajine sa tak udialo už v roku 2002 a u nás až o 11 rokov neskôr. Aj vďaka časovému odstupu je možné pozorovať vzájomné paralely a rozdiely oboch krajín, ale čo je dôležitejšie, je možné identifikovať faktory úspechu eID kariet v komerčnom sektore a aj faktory, ktoré tomuto úspechu bránia. Prijaté smernice, nariadenia a formulované akčné plány v rámci strategickej vízie Európskej únie o jednotnom digitálnom trhu otvárajú unikátne okno príležitostí na prienik eID karty do komerčnej sféry. Karta eID tak môže ponúknuť aj poskytovateľom komerčných služieb stále nevyčerpaný potenciál s pozitívnym ekonomickým efektom a zároveň dramaticky zmeniť súčasné vnímanie eID karty verejnosťou.

Je príbeh Estónska skutočne taký jednoduchý a bezchybný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať? Čo motivovalo komerčný sektor v Estónsku sprístupniť ich služby prostredníctvom eID? A čo má Slovensko spoločné s týmto lídrom informatizácie? Aké sú skutočne hodnotné prípady použitia eID karty v komerčnom sektore? Existuje vôbec prienik záujmov občana, komerčnej inštitúcie a štátu?

Peter Handzuš z DXC Technology sa zameria na tieto a ďalšie otázky ohľadom praktického využitia eID karty v komerčnom sektore.

Videozáznam