Ako obstarávať efektívne, hospodárne a bez neustálych výčitiek kritikov, ktorí upozorňujú, že nákup sa opäť predražil a získali na ňom len určité záujmové skupiny. Aj verejné obstarávanie môže byť lacnejšie a transparentnejšie. Nie je v tom žiadna veda…

Ak sa súťaží bez konkurencie, prípadne, ak je konkurencie málo, je to veľký problém. Takýto tender pochopiteľne neustojí žiadnu kritiku, pretože je oprávnená. Možno si sami spomeniete na množstvo verejných súťaží v minulosti, obzvlášť v oblasti informatizácie, ktoré mali len jedného účastníka. Prečo tomu tak bolo? Vedelo sa o súťaži málo alebo jej kritériá boli “šité na mieru” len pre jednu firmu? Nech je tak či onak, je potrebné, aby sa záujem o účasť vo verejných súťažiach zvýšil a aby tak bolo možné vytvoriť tlak na cenu a kvalitu. Je však otázne, koľko súťažiacich sa musí verejnej súťaže zúčastniť, aby bola platná a bolo ju možné hodnotiť ako efektívnu a transparentnú. Podľa bývalého ministra financií, Ivana Mikloša, by sa súťaže mali zúčastniť aspoň tri subjekty, inak vzbudzuje pochybnosti a nemala by byť platná. Čo je isté, kritériá súťaže ako aj predmet obstarávania musia byť jednoznačné. Obstarávanie by malo mať definovanú aj maximálnu cenu, ktorá by mala byť všetkým potenciálnym účastníkom vopred známa.
 

"Je otázne, koľko súťažiacich sa musí verejnej súťaže zúčastniť, aby bola platná a bolo ju možné hodnotiť ako efektívnu a transparentnú."

Čo je ešte potrebné, aby bolo obstarávanie lepšie, kvalitnejšie a bez výčitiek? Napríklad transparentnosť subdodávateľov, u ktorých bude možné vypátrať ich históriu a predmety podnikania. Mali by byť obstarávateľom zmluvne schvaľovaní všetci subdodávatelia zvlášť? Ako má byť v zmluve zakotvený zoznam subdodávok a ich rozsah?

 

Iste si spomeniete na články v novinách o závratných sumách, za ktoré verejné inštitúcie nakupujú počítače a softvér. Viete prečo je tomu tak? Jedným z dôvodov je, že nákup hardvéru tvorí len zanedbateľnú časť celkových nákladov. Oveľa vyššie náklady môžu byť spojené s jeho údržbou a pravidelným servisom. Verejné inštitúcie nekupujú počítače na rok či dva, ale na dlhšie obdobie, ktoré musí byť pokryté servisom a údržbou. Aj pri hardvéri a údržbe by sa však mali určiť finančné limity na základe kategórie. To isté platí aj pri maximálnych cenách za konkrétne typy obstarávaných služieb, ktoré by mali byť kategorizované či v niektorých prípadoch dokonca štandardizované.

 

Chcete sa dozvedieť viac budúcnosti verejného obstarávania v IT? Príďte si vypočuť Mareka Grigu zo spoločnosti Tatra Tender, ktorý vám v utorok 13. novembra popoludní priblíži svoje vízie o efektívnom obstarávaní a ako je tendre možné za pomoci kreatívneho prístupu meniť k lepšiemu.

Zaregistrujte sa ešte dnes...