Na konferencii Jarná ITAPA 2023 bude jedným zo spíkrov Henrik L. Ibsen, CEO spoločnosti OTH.IO Virtual Care Aggregation. Za jeho pozvaním stoja dlhoročné skúsenosti s budovaním zdravotníckej IT infraštruktúry, ktorá je súčasťou kompletnej digitalizácie Dánska. Je špičkou v oblasti virtuálnej starostlivosti a vzdialeného monitorovania pacienta. V prvom rade sa však zaslúžil o úspešné budovanie udržateľných a otvorených platforiem, ktoré prepájajú subjekty podieľajúce sa na vývoji budúcich systémov zdravotnej starostlivosti tak, aby boli životaschopné a nezávislé od konkrétnych predajcov alebo technológií.

Dánsko je krajinou s plne digitalizovaným zdravotníckym systémom. Čo považujete v celom procese, ktorý k tomuto výsledku viedol, za podstatné?

Kombináciu zriadenia nezávislej agentúry s exekutívnym mandátom – v predstavenstve sú zastúpené všetky zainteresované strany vo verejnom zdravotníctve – a budovania správnych systémov, resp. štandardov infraštruktúry. Následne, čo treba osobitne zdôrazniť, ich prenos na všetky inštitúcie a súkromné ​​spoločnosti – s mesačným reportovaním o dosiahnutom pokroku. MedCom (nezisková organizácia financovaná a založená dánskym ministerstvom zdravotníctva) je skvelým príkladom. Spomínané „high level“ systémy vyžadujú na národnej úrovni zavedenie jedinečného digitálneho ID s 2FA, čiže s dvojfaktorovou autentifikáciou, platformu na vytváranie distribuovaných služieb a dátových štandardov dostupných pre všetky regióny v krajine a národný portál zdravotnej starostlivosti. Vyžadujú tiež databázu liekov a databázu receptov a mnoho ďalších krokov. Pred uvedením systému do plnej funkčnosti treba počítať s päť- až desaťročným implementačným cyklom.

Sú „best practices“ v tejto oblasti viazané na konkrétnu krajinu alebo sú prenosné ako inšpirácia napríklad aj na Slovensko?

Mnohé z infraštruktúrnych systémov sú viazané na danú krajinu, no len veľmi malé množstvo z nich je možné kopírovať. V každom prípade platí, že princípy pre ich dizajn sa dajú pomerne ľahko opätovne využiť, rovnako ako skúsenosti s implementáciou a fungovaním. Zvládnuť organizačné požiadavky je však oveľa náročnejšie než vybudovať systém ako taký – dôvodom sú často protichodné interné záujmy.

Akú úlohu zohráva v tzv. healthcare digital evolution štát? Spolupráca so súkromnými IT spoločnosťami či s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je určite kľúčová... Čo je v tomto partnerstve dôležité, aby bolo úspešné pre všetky zainteresované strany?

Štát musí kontrolovať, čo sa buduje, vlastniť systémy a najmä kontrolovať integračné body a štandardy. Kľúčom k úspechu je uzavrieť zmluvu s jednou súkromnou spoločnosťou, ktorá systém vytvorí a bude ho rok prevádzkovať, potom uzavrieť zmluvu s ďalšou spoločnosťou, ktorá bude systém prevádzkovať dva roky, a potom znova zmeniť spoločnosť. Ak je súčasťou povinných požiadaviek možnosť previesť celý systém na inú spoločnosť, potom to musí byť preukázané, aby sa uvoľnili konečné platby, čo zase zaisťuje, že nedôjde k tzv. uzamknutiu dodávateľa. A samozrejme – odporúčam nepoužívať komerčné databázy, pretože v takomto prípade vzniká závislosť od konkrétnych dodávateľov. Požadovať treba balík technológií s otvoreným zdrojovým kódom.

Je v tejto oblasti jedným z rozhodujúcich faktorov dostatok a kvalita ľudí, ich vedomostí? Odvaha a nadšenie pre inovácie? Alebo je to v prvom rade o financiách?

Pokiaľ ide o požiadavky na ľudí potrebných pri navrhovaní, budovaní, implementácii a údržbe kľúčových (infraštruktúrnych) systémov pre systém zdravotnej starostlivosti, kľúčové sú tri postrehy. Po prvé, zainteresovaná strana musí prevziať zodpovednosť za víziu a cieľ projektu. Po druhé, aby zainteresovaná strana uspela, musí mať dostatok zdrojov a primeraný rozpočet. A po tretie, musí byť schopná na kľúčové pozície v oblasti vývoja zamestnať súkromných poradcov, resp. súkromné spoločnosti, pretože so zamestnancami platenými zo štátneho rozpočtu jednoducho neuspeje. Takže základom je odvaha a nadšenie podporované dostatočnými finančnými zdrojmi a politickým vplyvom, ktoré prinútia systém verejnej zdravotnej starostlivosti prispôsobiť sa.

Kde je v tomto celom pacient? Aké benefity mu to prináša v oblasti liečby a prevencie?

Pacient budúcnosti sa môže rozhodnúť, či bude využívať virtuálnu starostlivosť alebo zažije drasticky obmedzenú zdravotnú službu – pokiaľ nie je privilegovaný a nemá súkromné ​​poistenie. Z pohľadu vlády je zvýšená dostupnosť súkromnej zdravotnej starostlivosti jasným znakom toho, že verejná zdravotná starostlivosť zlyháva. Takže to nie je nevyhnutne dobrá vec. Všetky prieskumy o virtuálnej starostlivosti poukazujú na zvýšenie vnímanej kvality života (QALY – Quality Adjusted Life Years). Preventívne monitorovanie – či už človek má nejakú diagnózu alebo nie – môže spustením intervenčných upozornení pomôcť vyhnúť sa hospitalizácii. Tak si možno zachovať zdravý život a riešiť problémy pred diagnostikovaním ochorenia alebo zhoršením zdravotného stavu. Tak isto v prípade chronických chorôb sa možno vyhnúť hospitalizácii a podobne. Jedinou odvrátenou stranou je, že starší ľudia budú trvať na fyzickom stretnutí s lekárom a na virtuálnu starostlivosť sa obrátia až vtedy, keď fyzická návšteva nebude dostupná. Vážne chorí ľudia si aktívne vyberú monitorovanie na diaľku, keďže nie sú veľmi mobilní.

Pri ktorých diagnózach je využitie umelej inteligencie najviac prínosné?

Som presvedčený, že AI bude nakoniec prínosom pre všetky diagnózy. Problémom však je, že všetky AI, ktoré sú schválené na lekárske použitie, majú veľmi obmedzené funkcie. Ako príklad spomeniem predpovedanie nového prepuknutia chronickej obštrukčnej choroby pľúc, prognózu chronického ochorenia obličiek, interpretáciu EKG, meranie krvného tlaku na základe videa, detekciu rakoviny prsníka na röntgenových snímkach, a tak ďalej. Dostupnosť AI riešení pre lekárov je značne obmedzená, pretože poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie sú schopní udržiavať všetky tieto samostatné unikátne systémy. Každá AI bude fungovať iba vtedy, ak bude mať k dispozícii špecifické údaje na spracovanie, a preto je takmer nemožné použiť viacero modulov AI v koherentnom klinickom prostredí.

Jediným spôsobom, ako to vyriešiť, je implementovať platformu virtuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa všetky namerané údaje – a potom podporovať rozhranie, ktoré umožňuje „pripnúť“ klinicky špecifickú AI k platforme, ako je znázornené na obrázku nižšie.

Operačný systém virtuálnej zdravotnej starostlivosti

 

Na využitie všetkých AI v zdravotníctve potrebujeme agregovanú platformu, ktorá pripojí rôzne modely AI a sprístupní ich lekárom prostredníctvom jednotného používateľského rozhrania s využitím všetkých údajov o pacientoch, ktoré už sú zaznamenané v platforme. V Dánsku to už robíme a pripravujeme sa na pripojenie všetkých medicínsky schválených modelov AI, ako sa stávajú dostupnými.

Ako je to s ochranou a bezpečnosťou osobných údajov o pacientoch? Umožňuje ich digitalizácia aj ďalšie využitie? Napríklad na výskum?

V našom prípade budeme pracovať s technológiou blockchain, ktorá nám umožní zdieľať overené individuálne (anonymné) údaje s výskumom a farmaceutickými spoločnosťami za odplatu. Keďže údaje sú anonymné, ale overiteľne skutočné, údaje možno „predať“ za služby alebo peniaze na financovanie zdravotníckych služieb. To je bezprostredne výhodné najmä pre krajiny, kde je pre rozpočty na zdravotnú starostlivosť pokrytie nákladov zložité. Už v súčasnosti ľudia nekontrolovane rozdávajú osobné údaje spoločnostiam TikTok, Facebook, Instagram a podobne, pričom za tieto údaje nedostávajú nijakú skutočnú hodnotu. Údaje o zdravotnej starostlivosti v blockchaine môžu byť na 100 % anonymné – čo zmení dynamiku financovania.

Môže digitalizácia ovplyvniť aj kvalitu zdravotnej starostlivosti?

Realizovať digitalizáciu zdravotníctva bez zvýšenej kvality je práveže veľmi ťažké. Skutočnou otázkou je, ako dosiahnuť maximálne zvýšenie kvality pri najnižších nákladoch. V Dánsku sme zaznamenali 35% pokles pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, ktorí sú zaradení do vzdialeného monitorovania. RM. Pre pacienta je to obrovský prínos a systém verejného zdravotníctva ušetrí 35 % nákladov. Na Slovensku podľa dostupných údajov postihne srdcové zlyhanie priemerne 2,3 % obyvateľov. Z 5,4 milióna ľudí to predstavuje 125 000. Úspora 5 eur na deň (15 euro na deň v Dánsku) predstavuje 228 miliónov euro, ktoré možno opätovne investovať do lepšej zdravotnej starostlivosti. Napríklad, výsledky zo Škandinávie popisujú 25% zníženie mortality z dôvodu srdcového zlyhania vďaka použitiu RPM. Existujú extrémne jednoduché digitálne systémy, ktoré dokážu v krátkom čase ušetriť obrovské sumy pre systém zdravotnej starostlivosti a zároveň drasticky zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ako aj zvýšiť kvalitu života a komfort pre chronicky chorých občanov. Nebudem popierať, že drahé systémy ako EPIC môžu zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, ale je to asi ten najmenej efektívny spôsob, ako to dosiahnuť.

Aké sú vaše očakávania týkajúce sa ďalšieho vývoja pre najbližšie roky? Aké hlavné faktory ho budú ovplyvňovať?

Kľúčovou úlohou je, aby systém verejného zdravotníctva rýchlo prijal a implementoval digitálnu zdravotnú starostlivosť, čím dokáže čeliť poklesu dostupnosti zdravotníckych pracovníkov každého druhu. Vlády členských krajín EÚ budú rozdelené do tímov A a B. Tím A prijíma prevratné technológie, reorganizuje sa okolo virtuálnych nemocníc a naplno využíva dostupné technológie. Tieto kroky presadzuje s absolútnou politickou podporou a financovaním. Urýchľuje výberové konania a vyberá existujúce a fungujúce IT systémy, ktoré agresívne implementuje v národnom meradle. Tieto krajiny budú mať funkčné a primerané systémy verejného zdravotníctva. Tím B sa pohybuje pomaly a pokračuje „ako obvykle“ s byrokratickým prístupom a postupuje podľa knihy „Ako sme to vždy robili“. Tieto krajiny zažijú progresívny úpadok systému verejného zdravotníctva, ktorý nakoniec povedie ku kolapsu a k následnému prudkému rastu súkromného sektora, pretože všetci, ktorí si to môžu dovoliť, prejdú na súkromné ​​poistenie. Súkromný ​​sektory na celom svete sú prvými osvojiteľmi moderných technológií, pretože vidia výhodu a sú schopné vykonať potrebné zmeny. Verejné zdravotníctvo, dúfajme, zaznamená posun smerom k digitálnemu zdraviu a skopíruje ho, aj keď trochu oneskorene.