Po­dľa spl­no­moc­nen­ca vlá­dy SR pre in­for­ma­ti­zá­ciu spo­loč­nos­ti Ro­lan­da Sil­la je stav v tom­to ope­rač­nom prog­ra­me noč­nou mo­rou kaž­dé­ho pro­jek­to­vé­ho ma­na­žé­ra. „Pe­nia­ze na pro­jek­ty sa uvoľ­ňu­jú po­ma­ly, nes­ko­ro a pri ta­kej ná­ma­he, že sem-tam už má zmy­sel sa opý­tať, či to vô­bec sto­jí za to,“ po­ve­dal Sill.

Ako ďa­lej uvie­dol, OPIS do­te­raz zoh­ral skôr úlo­hu br­zdy in­for­ma­ti­zá­cie ve­rej­nej sprá­vy, keď in­šti­tú­cie od­lo­ži­li vlas­tné pro­jek­ty a spo­lie­ha­li sa na príl­ev pros­tried­kov z toh­to ope­rač­né­ho prog­ra­mu.

„Od ro­ku 2006, keď bol OPIS schvá­le­ný, až do­te­raz, sa na Slo­ven­sku neus­ku­toč­nil žia­den vý­znam­nej­ší pro­jekt pre eGo­ver­nment. Mô­že­me te­da po­ve­dať, že sme stra­ti­li šty­ri ro­ky,“ kon­šta­to­val Sill.

V čer­pa­ní pros­tried­kov z euro­fon­dov je Ope­rač­ný prog­ram In­for­ma­ti­zá­cia spo­loč­nos­ti na chvos­te reb­ríč­ka, keď sa z ne­ho ku kon­cu mar­ca toh­to ro­ka vy­čer­pa­lo iba 39 mil. eur, čo sú len ne­ce­lé 4 % z cel­ko­vé­ho ob­je­mu pros­tried­kov od EÚ v tom­to prog­ra­me.

Slo­ven­sku tak reál­ne hro­zí, že ak do kon­ca toh­to ro­ka ne­vyu­ži­je ďal­ších 33 mil. eur, bu­de ich mu­sieť vrá­tiť.

Z troch prio­rit­ných osí sa do­te­raz reál­ne čer­pa­lo len v pr­vej, kto­rá má za cieľ elek­tro­ni­zá­ciu ve­rej­nej sprá­vy a roz­voj elek­tro­nic­kých slu­žieb tzv. eGo­ver­nmen­tu.

V prí­pa­de dru­hej osi mô­že Slo­ven­sko po­dľa spl­no­moc­nen­ca aj pri naj­op­ti­mis­tic­kej­šom od­ha­de za­čať čer­pať pros­tried­ky naj­skôr v bu­dú­com ro­ku a z tre­tej osi za­čne po­dľa je­ho ná­zo­ru čer­pať až v ro­ku 2015.

Mier­nou ná­de­jou je po­dľa Sil­la vý­voj od jú­la mi­nu­lé­ho ro­ka, keď sa vý­raz­nej­šie zrýc­hli­lo čer­pa­nie z OPIS-u.

Za pri­már­ny prob­lém ozna­čil spl­no­moc­ne­nec cel­ko­vý sys­tém ria­de­nia štruk­tu­rál­nych fon­dov na Slo­ven­sku, kde vlád­ne preh­na­ná by­rok­ra­cia, kom­pli­ko­va­né a ne­jas­né pra­vid­lá a zdr­žia­va­nie ce­lé­ho pro­ce­su.

„Sys­tém ria­de­nia euro­fon­dov vô­bec ne­be­rie do úva­hy po­tre­by pro­jek­tov, je­di­né, o čo sa sna­ží, je maxima­li­zá­cia ad­mi­nis­tra­tív­nej kon­tro­ly, viac­ná­sob­nej a opa­ko­va­nej kon­tro­ly, kto­rá ďa­le­ko pre­sa­hu­je všet­ko to, čo uk­la­dá zá­kon,“ kri­ti­zo­val Sill a dopl­nil, že Slo­ven­sko čer­pá pros­tried­ky z euro­fon­dov len po­lo­vič­nou rých­los­ťou v po­rov­na­ní s po­dob­ný­mi kra­ji­na­mi EÚ.

Za­tiaľ čo európ­ske pra­vid­lá sa po­dľa Sillo­vých slov po­stup­ne zjed­no­du­šu­jú, Slo­ven­ské sa, nao­pak, stá­le viac kom­pli­ku­jú.

„Čím niž­šie v sys­té­me ria­de­nia euro­fon­dov ur­či­tý or­gán sto­jí, tým väč­šia je by­rok­ra­cia,“ po­ve­dal.

Ako prík­lad Sill uvie­dol zá­kon o euro­fon­doch z di­el­ne EÚ, kto­rý má ne­ce­lých 8-ti­síc slov, no slo­ven­ské me­to­dic­ké po­ky­ny a prí­ruč­ky pre žia­da­te­ľov už ma­jú tak­mer 80-ti­síc slov.

Ad­mi­nis­tra­tív­na ná­roč­nosť vzrást­la po­dľa Sil­la aj v ča­so­vom ho­ri­zon­te, keď za os­tat­né šty­ri ro­ky stúp­la štvor­ná­sob­ne.

Rov­na­ko ne­ga­tív­ne na čer­pa­nie fi­nan­cií z Bru­se­lu vplý­va aj ne­jas­nosť kom­pe­ten­cií slo­ven­ských or­gá­nov, keď vzni­ka­jú kon­flik­ty na jed­not­li­vých stup­ňoch, orien­tá­cia or­gá­nov len na kon­tro­lu bez sna­hy o po­moc pri­jí­ma­te­ľom, ab­sen­cia par­tner­ské­ho prís­tu­pu k žia­da­te­ľom o euro­fon­dy, ako aj meš­ka­nie pla­tieb ale­bo v niek­to­rých prí­pa­doch aj nep­rep­lá­ca­nie fi­nan­čných ná­ro­kov.

Med­zi kon­krét­ne kro­ky na zlep­še­nie neu­te­še­né­ho sta­vu navr­hol Sill pre­dov­šet­kým zjed­no­du­šiť sys­tém ria­de­nia bez dup­li­ci­ty po­vin­nos­tí, vy­tvo­re­nie od­vo­la­cie­ho or­gá­nu pre žia­da­te­ľov o fon­dy, keď­že tí ma­jú mo­men­tál­ne v prí­pa­de zru­še­nia ich pro­jek­tu len ob­med­ze­né mož­nos­ti na od­vo­la­nie sa. Ďal­ší­mi krok­mi sú ob­med­ze­nie ad­mi­nis­tra­tív­nych po­žia­da­viek, kto­ré idú nad rá­mec zá­ko­na, umož­ne­nie vy­uží­va­nia pau­šál­nych vý­dav­kov, ako aj za­ve­de­nie sys­té­mu mo­ti­vá­cie zoh­ľad­ňu­jú­ce­ho do­siah­nu­té čer­pa­nie.

Zdroj: SITA