V časoch pred érou internetu bolo získavanie informácií o jednotlivých ľuďoch veľmi náročné. Štát krvopotne zhromažďoval informácie o svojich občanoch v rôznych typoch kartoték a databáz. Dnes, v dobe digitálnej, je situácia iná. Dnes sa ľudia delia na tých, o ktorých treba informácie zbierať klasicky a tých, ktorí o sebe dobrovoľne poskytnú informácií viac než je treba. 

Pred pár rokmi bolo jednou z top tém „digital divide“. Rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa vedia pohybovať v online svete a čerpať z neho informácie a ľuďmi, pre ktorých je počítač a moderné technológie španielskou dedinou. Dnes sú rozdiely subtílnejšie. Na jednej strane užívatelia, o ktorých sa dozviete zo statusov čo práve robia a kde sú a na druhej strane užívatelia, o ktorých nenájdete takmer žiadny záznam. Čo všetko môže ovplyvniť náš postoj k zdieľaniu informácii?

Vo výbornej staršej českej komédií Jáchyme, hoď ho do stroje! sa hlavný hrdina rozhodne, že sa bude vo všetkých svojich rozhodnutiach riadiť rozvrhom šťastných a nešťastných dní, ktoré mu zostavil počítač. A vďaka tomu zažíva nečakaný úspech. Keď sa vrátime do súčasnosti, dáta, ktoré sú prístupné, pomáhajú vytvárať algoritmy, ktoré nám môžu pomôcť v rôznych smeroch. Cielenú internetovú reklamu poznáme už všetci.

Dáta, ktoré poskytujeme, sa ďalej spracovávajú a používajú. Či už súkromnými spoločnosťami alebo štátnou správou. Práve ľudia s malými online skúsenosťami sú potom extrémne zraniteľní. Rozosievajú informácie o sebe kade tade po internete a stávajú sa možnými obeťami zneužitia údajov, krádeže identity a podvodov.

Otázka, ktorú si musíme položiť  je, či chceme vymeniť svoje súkromie za bezpečnosť a pohodlie. Táto otázka je čoraz aktuálnejšia. Európska únia pred rokom na ňu reagovala vydaním nariadenia GDPR.

Na Slovensku sa dnes pripravujú nové ambiciózne projekty ďalšej digitalizácie. Mnohé z nich už boli predstavené na kongrese ITAPA, mnohé ďalšie sa predstavia počas jesenného ročníka. Budú zohľadňovať, ktoré dáta je nevyhnutné poskytnúť a ktoré štát nemá od občanov žiadať a oni si mohli zachovať svoje súkromie?