Digitalizácia so sebou okrem iného prináša aj prediktívnu analýzu, vďaka ktorej môže byť väčšina činností optimalizovaná s cieľom zvyšovania efektivity a úspor. Inak povedané, ľudský faktor by zasahoval do činností spojených s prevádzkou na základe prediktívnych analýz, a nie len ako nástroj prevencie alebo náprav, ak už niečo prestane fungovať. Rozhodnutia ľudí by boli podporené analýzou dát a súvislostí, ktoré by mala v réžii umelá inteligencia.

Digitálna transformácia je aj jednou z priorít Európskej komisie, ktorá o nej vo svojej správe z 2. mája 2018 hovorí ako o kľúči k uvoľneniu potenciálu budúceho rastu v Európe. Dlhodobý rozpočet Európskej únie počíta s podporou investícií do digitalizácie prakticky vo všetkých oblastiach, od umelej inteligencie a podpory digitálnych zručností cez personalizovanú medicínu, ktorá pomáha pri diagnostike a liečbe vďaka výpočtom superpočítačov. Digitálna transformácia je takisto dôležitá aj pri zvýšenej ochrane pred kybernetickými útokmi a počítačovou kriminalitou.

Komisia pri navrhovaných postupoch pre digitálnu transformáciu využíva expertízu Spoločného výskumného centra (Joint Research Centre), ktoré je jej vedeckým útvarom. Centrum sa napríklad zaoberá aj výskumom vplyvu digitálnych technológií a umelej inteligencie na spoločnosť. 

Komisia aj vďaka výskumu Spoločného výskumného centra vníma prínos umelej inteligencie ako dlhodobý, nakoľko z neho môže profitovať nie len súkromný ale aj verejný sektor. Problémom sú však najmä vysoké náklady na integráciu a aj nedostatok fundovaných ľudí, ktorí by si boli ochotní vyhrnúť rukávy a začať experimentovať. Je preto zrejmé, že stimul a podpora na preklenutie ťažkých časov transformácie musí prísť zhora.  V tomto smere nie je nič dôležitejšie, než vytvorenie otvorených platforiem a akéhosi spoločného dátového priestoru, ktoré by sprístupnili umelú inteligenciu a potrebnú expertízu všetkým bez rozdielu.