V rámci novembrového podujatia ITAPA 2018 sa nám podarilo pripraviť špeciálny panel zameraný na často diskutovanú tému v oblasti zdravotníctva – Dáta v zdravotníctve. Cieľom panelu bolo diskutovať problematiku nákladových dát, ich kvality a dostupnosti a trendov, ktoré môžeme v tejto oblasti očakávať s najdôležitejšími zainteresovanými stranami na Slovensku a s odborníkmi z UK a Kanady.

Panel pripomenul aj to, že naša spoločnosť je postavená na schopnosti vymieňať si a posúvať si medzi sebou informácie. Práve tento jednoduchý proces nás posunul z doby kamennej do doby kozmickej. Výmena špecifických informácií je o to dôležitejšia v dobe digitálnej komunikácie a „hightech“ výskumu a špeciálne v oblasti zdravotníctva. Potrebu zdieľania kvalitných dáta v zdravotníctve môžeme podporiť mnohými dôvodmi, no kľúčovým dôvodom je kvalitný rozhodovací proces za účelom dosiahnutia čo najlepšieho využitia zdrojov.
 

"Rozhodovanie v zdravotníctve teda potrebuje skúsenosť a vedomosť"
 

V zdravotníctve sme nemali, nemáme a ani nebudeme mať neohraničený rozpočet. Práve naopak. Aj keď je zdrojov na zdravotníctvo stále viac, máme drahšie inovácie, starnúcu populáciu a viac pacientov. „Dáta (aj tie nákladové) potrebujeme na to, aby sme vedeli zverené prostriedky riadiť čo najefektívnejšie. Zdravotníctvo je oblasť s vysokou neistotou v rozhodovaní a na neistotu nemáme proti liek. Máme však dáta. Na kvalitnejšie rozhodnutia a prekonanie neistoty však potrebujeme dáta adekvátne zprocesované, pravidelne validované a dostupné. Okrem toho – dáta potrebujú správnych ľudí a správny formát,“ uviedol na kongrese ITAPA prof. Róbert Babeľa z Ústavu zdravotníckych disciplín VŠZaSP sv. Alžbety. Rozhodovanie v zdravotníctve teda potrebuje skúsenosť a vedomosť. Bez týchto dvoch kľúčových atribútov kvality ľudí rozhodujúcich o zdravotníctve, sú dáta bezcenné. 

 

Debata účastníkov panelu poukázala na viaceré dôležité aspekty nákladových dát v zdravotníctve. Dáta v zdravotníctve sú nevyhnutné na zlepšenie efektivity fungovania zdravotníctva, liekovej a zdravotnej politiky nielen u nás, ale aj v zahraničí. Panelisti z agentúr pre hodnotenie zdravotníckych technológií NICE (UK) a CADTH (Kanada) poukázali na dôležitosť dát ako aj na úskalia a problémy, ktorým aj po mnohých rokoch čelia. AIFP zdieľalo svoj pohľad na nákladové dáta, ktoré nedokáže v súčasnosti verifikovať a pri hodnotení nových liekov podáva výrobca analýzu na základe údajov, ktoré nie sú častokrát identické s tými, ktoré použije na hodnotenie tej istej inovácie platca a regulátor. V oblasti nákladových dát robí za posledné roky asi najviac aktivít Inštitút zdravotnej politiky v spolupráci s NCZI a aj VšZP a ostatnými zainteresovanými stranami. Viaceré aktivity týkajúce sa zbierania a publikovania dát v zdravotníctve nedopadli podľa očakávaní, no podstatná je snaha mať tieto údaje dostupné v adekvátnom formáte. Dáta máme. Majú ich (minimálne) poisťovne a snahou VšZP je napr. posunúť túto problematiku ďalej – aj formou spolupráce s akademickým sektorom. Pre pacientov je však najdôležitejší výsledok: dostupná kvalitná terapia v správnom čase a na správnom mieste.

 

Ako sme konštatovali na záver, na Slovensku nemusíme vymýšľať nič nové. V EÚ, ako aj vo svete existuje veľa dobrých príkladov na to, ako riešiť problematiku dát v zdravotníctve. Jednou z možností je vytvorenie nezávislej agentúry pre hodnotenie zdravotníckych technológií, ktorá dokáže zhodnotiť pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti takmer každú technológiu: od lieku, cez nové CT, či psychologickú pomoc pacientom s rakovinou až po novú nemocnicu. Agentúra dokáže vyhodnotiť napr. aj preventívne programy či výhodnosť plošného očkovania. Jej skoré kreovanie a  fungovanie zastrešené ľuďmi s adekvátnym vzdelaním, skúsenosťami a medzinárodnou akceptáciou považovali všetci panelisti za správny krok správnym smerom a vyslovili takejto aktivite maximálnu podporu. Ostáva len veriť, že aj dáta v zdravotníctve nakoniec pomôžu tomu, na čo sa zbierajú: na lepšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.