Ako je na tom eGovernment v Európe? Ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými európskymi krajinami? A viete, čo Alicu v krajine za zrkadlom naučila Červená kráľovná?

Správa o stave eGovernmentu v Európe a na Slovensku

Keď sa malá Alica prepadla do krajiny za zrkadlom, stretla tam množstvo bizarných postavičiek. Jednou z nich bola šachová figúrka červenej kráľovnej. Tá ju naučila veľmi dôležitú lekciu. Keď chce zostať na jednom mieste, musí naplno bežať. Malá Alica vtedy úplne nerozumela, čo jej červená kráľovná vysvetľuje. Až keď dospela, pochopila, že svet na nikoho nečaká. Pokiaľ ustrnieme vo svojom rozvoji, je možné, že sa nám ostatných už nepodarí dobehnúť. Platí to v mnohých oblastiach, a platí to samozrejme aj v oblasti IT a eGovernmentu.

V októbri 2019 Európska komisia vydala eGovernment Benchmark 2019. V správe sa dočítame nielen o tom, ako napreduje rozvoj eGovernmentu v Európe, ale tiež, ako je na tom Slovensko v porovnaní s inými európskymi krajinami.

Správa prináša viacero dobrých správ. Rozdiel medzi jednotlivými európskymi krajinami sa zmenšuje a krajiny, ktoré boli v tejto oblasti pozadu, už dobiehajú tie, ktoré žijú naplno digitálnou štátnou správou. Štáty, od ktorých sa môžeme učiť, ako sa robí eGovernment, sú Malta, Estónsko a Rakúsko. Prvé dve prezentovali svoje know-how na jesennom kongrese ITAPA 2019, videozáznam si môžete pozrieť tu a tu.

Pri hodnotení eGovernmentu sa berú do úvahy štyri hlavné faktory. Prvým je, ako veľmi je služba prístupná užívateľom, čiže nakoľko je dostupná online, či je funkčná aj na mobiloch a ako dobre sa s ňou pracuje. Európsky priemer je 84,8, Slovensko sa v tejto oblasti zlepšilo o 2 body, so 77 bodmi však stále zaostávame za priemerom.

Druhý faktor je transparentnosť procesov štátnej správy a samosprávy a toho, či majú užívatelia kontrolu nad svojimi osobnými údajmi.  Celoeurópsky priemer je 62,3, slovenské skóre je 42 bodov. Oproti roku 2018 sme sa však zlepšili o 5 bodov. 

Tretím hodnoteným aspektom je prístupnosť služieb európskym občanom naprieč hranicami. Táto oblasť má najnižšie priemerné hodnotenie, je to len 47,5 bodov. Slovenské hodnotenie je však takmer o polovicu horšie, v tejto oblasti sme získali len 26 bodov a Európska komisia nezaznamenala žiaden progres.

Poslednou hodnotenou oblasťou sú kľúčové nástroje eGovernmentu: eID, elektronické dokumenty, autentické zdroje, atď. V tejto oblasti sa nám podarilo dotiahnuť na európsky priemer. Ten je 58,3, naše hodnotenie je 58. Oproti predchádzajúcemu roku sme sa zlepšili o jeden bod.

Správa zároveň hodnotí úroveň penetrácie eGovernment služieb online. Dobrá správa je, že od predošlého roku priemerná európska penetrácia narástla o 4% na 57%. Menej dobrá správa je, že Slovensko zaostalo za európskym priemerom a jeho úroveň penetrácie je 45%. V prípade hodnotenia digitalizácie úradov štátnej a verejnej správy bol európsky priemer zhodnotený na 68%. Slovensko je opäť hodnotené mierne horšie, na 55%. Záver benchmarkovej štúdie je, že Slovensko plne nevyužíva potenciál IKT.

Dobrá správa pre slovenský eGovernment je, že štátna správa a samospráva pracujú na zlepšovaní služieb a ich prístupnosti pre občanov. Tá zlá správa je, že rovnako na tom pracujú aj ostatné európske krajiny a v porovnaní s nimi zaostávame. Máme oblasti, v ktorých sme takmer na úrovni európskeho priemeru (prístupnosť služieb pri podnikaní a rôznych životných situáciách), v iných však výraznejšie zaostávame.