Zasieťované elektronické systémy so sebou nesú riziko. Je Estónsko kvôli svojmu pokroku, modernizácii a inováciám v oblasti verejnej správy opakovane od roku 2007 ohrozované kybernetickými útokmi?

Estónsko už v roku 1998 načrtlo využitie elektronickej komunikácie vo verejnej administratíve a na rozvíjaní tejto myšlienky pracuje dodnes, čo z neho robí jednu z najrozvinutejších elektronických verejných administratív sveta.

Občania Estónska môžu cez internet voliť, dostávajú elektronické predpisy na lieky, pristupujú k štátnym online registrom, bankové transakcie prebieha takisto vo väčšine prípadov online, súdy sú elektronicky prepojené s políciou a prokuratúrou, čo zrýchľuje súdne konania. Obchodné spory, kde je predmetom vymáhanie dlžnej čiastky, je možné iniciovať vyplnením formulára na webe a súdne rozhodnutie môže byť Estóncom doručené hoci aj cez sociálne siete.

Takéto efektívne prostredie nielen zľahčuje život bežným občanom krajiny, ale prospieva aj budovaniu podnikateľského prostredia. Založiť firmu v Estónsku je možné počas jedného online posedenia. Pre podnikateľov boli vytvorené online systémy, ktoré umožňujú preniesť drvivú väčšinu komunikácie s úradmi do virtuálneho sveta, od komunikácie s katastrom, cez e-notariát až po zasielanie výročných správ úradom, alebo upomienok a pripomienok opačným smerom.
Takto naklonené administratívne prostredie má výrazný podiel na tom, že Estónsko je krajinou inovatívnych start-upov. 

Dôležitým prvkom v elektronickej komunikácii je aj čipový občiansky preukaz. To samozrejme vyvoláva otázky o možnosti zneužitia, najmä v kombinácii s množstvom uskladnených informácii. Estónci tomu čelia tak, že umožňujú nielen vidieť štátu čo robia občania, ale aj občanom, čo robí štát. Pri každom nazretí do svojich osobných údajov sú občania na to upozornení a môžu si skontrolovať, kto sa o nich zaujímal.

Úroveň korupcie v Estónsku patrí medzi najnižšie spomedzi postkomunistických štátov a predstihuje dokonca viaceré západné štáty, čo sa opäť dá čiastočne pripísať prehľadnejšej verejnej administratíve. Ochrana osobných slobôd si vyžaduje aktívnu účasť každého jednotlivca, bez ohľadu na to, do akej miery vládna moc používa e-government.

Obava z prílišnej zraniteľnosti zasieťovaných elektronických systémov existuje aj z pohľadu útoku z vonka. Estónci takú situáciu zažili v roku 2007, keď bola ich administratíva na určitý čas znefunkčnená útokmi ruských hackerov ako odveta za odstránenie sochy ruského vojaka. Aj tu však Estónci zareagovali inovatívne. V rámci domobrany Kaitseliit, ktorá existuje ako dobrovoľnícka podpora armády, vznikla skupina zameriavajúca sa na ochranu proti kybernetickým útokom. V rámci nej dobrovoľníci z radov IT expertov z privátneho sektora a vedci z univerzít spolupracujú s armádou na systematickom vylepšovaní ochrany estónskeho internetu. Estónsko je tak jednou z najlepšie pripravených krajín v prípade hrozby elektronických konfliktov.