Názov jednej z vašich kníh obsahuje otázku: Čo robia top spoločnosti inak? Takže, ak ide o rozvoj stratégií a podporu inovácií, čo robia úspešní inak ako ostatní?

Medzi kľúčové kompetencie, ktorými sa vyznačujú špičkové spoločnosti, patrí to, že majú jasnú a presvedčivú víziu toho, kam smerujú a čo chcú dosiahnuť. Túto víziu efektívne komunikujú v rámci celej organizácie, vďaka čomu sú všetci zapojení do plnenia spoločných cieľov. Ďalej sa venujú profesionálne podloženým prognózam, aby porozumeli oblasti budúcich inovácií. To im umožňuje proaktívne nastavovať svoje stratégie a investície namiesto toho, aby jednoducho reagovali na zmeny trhu. Po tretie prijali agilnosť a prispôsobivosť ako základné princípy, ktoré im umožňujú rýchlo reagovať na zmeny na trhu, v technológiách a konkurenčnom prostredí. Výsledkom je, že formujú kultúru, ktorá podporuje a oceňuje inovácie. To zahŕňa povzbudzovanie kreativity, riskovanie a otvorenosť voči novým nápadom na všetkých úrovniach organizácie. A v neposlednom rade sú prvými prijímateľmi nových technológií a používajú ich na zlepšovanie produktov, služieb a procesov s cieľom podporiť inovácie a udržať si konkurenčnú výhodu.

Ako ovplyvňuje umelá inteligencia fungovanie organizácií a najmä ich lídrov? Podľa Klausa Schwaba, zakladateľa World Economic Forum (WEF) digitálna revolúcia vyžaduje iný, paradoxne ľudskejší druh manažmentu a líderstva. Ako to vidíte vy?

Dobré líderstvo vždy charakterizovalo vytváranie a žitie jasnej vízie, efektívna komunikácia, posilňovanie postavenia zamestnancov, strategické myslenie a silné etické vedenie. V ére digitalizácie a AI sa to nezmení. Pozornosť musí zostať zacielená na ľudí.

Spoločnosť McKinsey v jednej zo štúdií uviedla, že najnáročnejšie aktivity, ktoré možno automatizovať pomocou moderných technológií, sú činnosti zahŕňajúce riadenie a rozvoj ľudí. Súhlasíte s týmto konštatovaním? A kde – naopak – má AI dvere otvorené dokorán?

V podstate s McKinsey súhlasím. Riadenie a rozvoj ľudí si vyžaduje komplexné medziľudské zručnosti, emocionálnu inteligenciu a citlivé rozhodovanie, ktoré je ťažké replikovať pomocou technológie. Úlohy ako koučing, mentoring, spätná väzba a riešenie konfliktov vyžadujú ľudskú empatiu, pochopenie a kontextovú citlivosť, a preto sú z dnešného pohľadu menej vhodné na automatizáciu. Zároveň však verím, že AI bude v budúcnosti obrovským prínosom pri rozvoji a posilňovaní postavenia ľudí najmä prostredníctvom inovatívnych formátov tréningov a školení.

Ako dosiahnuť optimálne využitie silných a slabých stránok prirodzenej (ľudskej) a umelej inteligencie tak, aby sa maximalizovala tvorba hodnôt?

Aby sme maximalizovali hodnotu, musíme využiť jedinečné silné stránky ľudskej a umelej inteligencie. Ľudia sú dobrí v kreativite, empatii a riešení zložitých problémov, zatiaľ čo AI ponúka bezkonkurenčnú analytickú silu a efektivitu. Zosúladením úloh založených na týchto silných stránkach a podporou kolaboratívneho rozhodovania môžu organizácie dosiahnuť optimálne výsledky. Neustále vzdelávanie a rozvoj v tom, ako využívať výhody AI, zostávajú relevantné pre všetkých zamestnancov. Zavedením etických rámcov a spätnej väzby sa v rozhodovacích procesoch podarí udržať transparentnosť a zodpovednosť. A napokon, flexibilita a prispôsobivosť umožní organizáciám vyvíjať sa spolu s najnovšími technológiami, čo povedie k tomu, že budú aj naďalej z tejto výkonnej kombinácie získavať maximálnu hodnotu.

Franz Bailom vystúpi na ITAPA AI & ROBOTICS 2024 v Bratislave 12. marca 2024 v rámci predobedňajšieho bloku Kam smeruje umelá inteligencia?