Bratislava, 13. november 2018: Slovensko si určilo priority v oblasti informatizácie krajiny. Kým ešte pred rokom sa sústredilo na finalizáciu starých projektov a tvorbu koncepcií, dnes sa zameriava na zjednodušenie života ľudí. „Nie som technologický expert, no je to aj moja výhoda. Lebo platí, že odborníci mi musia každý projekt vysvetliť. Snažím sa vnímať potreby občanov a transponovať ich do aktivít nášho úradu v oblasti informatizácie, investícií a digitálnej agendy. A teraz vnímam, že dôležitými oblasťami sú najmä debyrokratizácia, kyberneticky bezpečné štátne IT a investície do smart rozvoja krajiny a jej regiónov, miest i obcí,“ vyhlásil v otváracom príhovore na medzinárodnom kongrese ITAPA: Hacking the Future Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu.

V jednotlivých oblastiach už Slovensko realizuje postupné kroky. S administratívnou záťažou by mal zatočiť zákon proti byrokracii, ktorý postupne štartuje. Od septembra tohto roka nemôžu úrady žiadať od občanov výpisy z obchodného a živnostenského registra a ani listy vlastníctva. „Táto komplexná zmena sa dotýka  približne 40-tisíc úradníkov. Pre nich sme vytvorili portál OverSi, kde je možné potrebné výpisy získať,“ vyhlásil Richard Raši s tým, že už o pár dní nebudú musieť Slováci dokladovať aj výpis z katastrálnej mapy a od januára 2019 ani výpis z registra trestov. V druhej vlne chce Richard Raši občanov odbremeniť od povinnosti nosiť na úrady potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch v Sociálnej poisťovni,  v zdravotných poisťovniach a na daniach. Inými slovami: cieľom je, aby každý občan v roku 2020 mohol riešiť väčšiu časť svojej interakcie so štátom výsostne elektronicky.

Nielen Slovensko, ale celý svet čelí čoraz viac kybernetickým útokom. Podľa Richarda Rašiho musí štát zabezpečiť, aby služby, ktoré poskytuje obyvateľom, boli spoľahlivé a bezpečné: „Z tohto dôvodu musíme pristúpiť k častokrát nepriaznivo prijímaným opatreniam, ktoré takéto služby chránia. Na európskej úrovni je to prijatá smernica NIS, ktorá bola pretavená do národných legislatívnych predpisov. Na Slovensku to je zas zákon o kybernetickej bezpečnosti.“

V oblasti podpory samosprávy pri zabezpečení udržateľného rastu prostredníctvom inteligentných riešení sú na základe vládneho materiálu vyhlasované výzvy, prostredníctvom ktorých budú môcť mestá, obce a regióny investovať finančné zdroje do inteligentných riešení. Podporovať sa plánujú rôzne aktivity ako napríklad inteligentné riešenie parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Medzinárodný kongres ITAPA: Hacking the Future dnes odštartoval už svoj 17. ročník. Práve dnes sa na jednom pódiu predstavili kľúčoví predstavitelia V4 pre digitalizáciu. Aké technológie podľa nich najviac zmenia život v krajinách strednej Európy? Ide o umelú inteligenciu, systém blockchain a 5G sieť.

Strategickým by však podľa Wandy Buk, štátnej tajomníčky poľského Ministerstva pre digitálne záležitosti, mala byť spolupráca v oblasti dát. „Bez prístupu k dátam a možnosti ich výmeny nebude možné spolupracovať na projektoch rozvoja umelej inteligencie. Bez prístupu k priemyselným dátam zas nikdy nedocielime zásadný technologický prelom. Akékoľvek programy, ktoré umožnia vytváranie dátových ekosystémov či dátových skladov, významne prispejú k využitiu benefitov umelej inteligencie,“ vysvetlila Wanda Buk. Práve preto Poľsko navrhuje vytvorenie pracovnej skupiny V4, ktorá uvedie do života koncept spoločných virtuálnych dátových skladov.

Maďarsko, ktoré chce spolupracovať aj v oblasti bezpečnosti a digitálnych zručností, najnovšie odštartovalo Program digitálneho úspechu. Ide o komplexný systém opatrení, medzi ktorými sa nachádza napríklad zníženie DPH na päť percent pre internetový prístup. Maďari tvrdia, že musia byť otvorení novým riešeniam akými sú umelá inteligencia, či decentralizovaný trust blockchainových systémov. „Tieto technológie si nevyžadujú veľké investície, ale matematiku, inžiniering a množstvo dát. Nesmieme tiež prestať neustále identifikovať riziká, ktoré s týmito inováciami prichádzajú,“ uviedol Ferenc Vágujhely, predseda Národného výboru pre telekomunikácie a IT Maďarska.

Kľúčovým predpokladom pre akýkoľvek pokrok v digitalizácii je vždy infraštruktúra. Na tento fakt poukázal Jiří Buriánek, generálny sekretár Európskeho výboru pre regióny. Európska komisia nedávno publikovala odštartovanie Stratégie Digitálnej Európy s masívnymi investíciami do superpočítačov (2,7 miliardy eur), umelej inteligencie (2,5 miliardy eur), počítačovej bezpečnosti (2 miliardy eur), digitálnych zručností (700 miliónov eur) a širokému využívaniu digitálnych technológií (1,3 miliardy eur). Budovanie digitálnej infraštruktúry však v stratégií nie je pokryté a zostáva tak na pleciach členských štátov a regiónov. Budú si to ale krajiny vôbec môcť dovoliť? Odpoveďou môže byť simulácia, ktorú zrealizovalo Nemecko. Z jej výsledkov vyplýva, že na pokrytie zvyšných dvoch percent odľahlých vidieckych oblastí by krajina mala vyčleniť 31 miliárd eur do roku 2022. Podľa Burianka je preto kľúčové hľadať aj ďalšie zdroje na digitalizáciu vidieckych oblastí, a to najmä na regionálnej úrovni. Pomôcť by mohli smart (chytré) regionálne riešenia, či budovanie cezhraničnej infraštruktúry pre vzdelávanie.

Vladimír Dzurilla, splnomocnenec pre IT a digitalizáciu Českej republiky, na kongrese predstavil aktuálny program Digitálne Česko. Ten sústreďuje svoju pozornosť najmä na odstraňovanie bariér a vytváranie podmienok pre digitálnu ekonomiku. „Prioritou je realizácia zdieľaných služieb a úprava legislatívy. Chceme pripraviť zákon, ktorý zakotví právo občanov na digitálnu službu v rôznorodej forme. Ak bude chcieť občan podať daňové priznanie ako mp3 nahrávku, bude mu to umožnené,“ uviedol Dzurilla.

V prípade otázok nás kontaktuje na: media@itapa.sk

Viac informácií, program, registrácia: www.itapa.sk