Martina Antošová sa špecializuje na prípravu a koordináciu národných a medzinárodných projektov z viacerých zdrojov financovania a komplexnú implementáciu týchto projektov. Zameriava sa najmä na oblasť aplikovaného výskumu a klinického skúšania. V súčasnosti pôsobí ako líder a hlavný koordinátor projektu novej univerzitnej nemocnice v Martine (Univerzitná nemocnica sv. Martina).

Participuje na príprave strategických dokumentov pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky kde pôsobí vo funkcii poradcu generálneho tajomníka služobného úradu a vizionárka domény Stratégie pre inteligentnú špecializáciu RIS3 v doméne Zdravá spoločnosť v rámci prípravy nových operačných programov pre čerpanie štrukturálnych fondov EU na Slovensku pre obdobie 2021 - 2027. Participuje na vízii digitalizácie zdravotníctva a implementácie umelej inteligencie do klinickej praxe. Je tiež lektorom v špecializácii Zdravotnícky manažment a manažérom pre kvalitu. Podieľa sa aj na podpore a organizácií odborných a vedeckých podujatí, pôsobí ako recenzent vo viacerých odborných a vedeckých časopisoch, do ktorých aj aktívne prispieva. Je členkou viacerých odborných spoločností SLS, Európskej respirologickej spoločnosti, Medzinárodnej spoločnosti pre biobankovanie a pod.

Róbert Babeľa je špecialistom na oblasť hodnotenia zdravotníckych technológií, ktorej sa venuje už viac ako desaťročie. Je absolventom troch univerzít vrátane Open University Business School, Londýn, UK a University of Sheffield, Sheffield, UK. Je autorom a spoluautorom viac ako 180 publikácií doma a v zahraničí a praktické zručnosti získaval aj počas svojho viac ako 20 ročného pôsobenia na rôznych pozíciách v oblasti sektoru zdravotníctva, kde aj naďalej pôsobí. Prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc (HTA), FISAC je členom niekoľkých redakčných rád medzinárodných časopisov či odborných spoločností. V súčasnosti sa prioritne venuje vedeckým projektom, ktoré sa týkajú vyčísľovaniu skutočných celkových nákladov na vybrané diagnózy či medicínske oblasti na Slovensku aj pod záštitou Biomedicínskeho centra SAV a hodnotí nákladovú efektívnosť vybraných skríningov v oblasti onkológie pre potreby Národného onkologického inštitútu.

Je členom výkonného výboru Národnej vodíkovej asociácie Slovenska. Zastával rôzne významné pozície ako v súkromnom, tak aj vo verejnom sektore. Pôsobil v mnohých poradných orgánoch ako napríklad v Rade vlády pre vedu, techniku a inovácie. Bol členom monitorovacieho výboru pre operačný program Kvalita životného prostredia. Bol tiež členom výkonného výboru TAFTIE (európskej siete inovačných agentúr). Je spoluautorom národnej vodíkovej stratégie, ktorú prijala vláda SR. Reformoval výrazným spôsobom systém príspevkov na obnoviteľné zdroje energie pre domácnosti, ktorý prispel k zlepšeniu a efektívnejšiemu čerpaniu fondov EÚ a cielenejšej podpore domácností. Jeho najväčším celoslovenským úspechom je nasadenie a rozbehnutie systému elektronického zdravotníctva a to najmä elektronickej preskripcie, ktorá patrí medzi najmodrenejšie služby aj v prostredí štátov EU.

Ingrid Brocková bola štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ SR) SR. Predtým bola veľvyslankyňou a stálou predstaviteľkou SR pri OECD (2011-2015, 2018-2020). Medzitým bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce na MZVEZ SR), v rokoch 2001 až 2008 country manažérkou Svetovej banky na Slovensku. Na MZVEZ SR nastúpila v roku 1993, špecializuje sa najmä na ekonomickú diplomaciu a agendu rozvojovej spolupráce.

Pani Brocková sa narodila v roku 1963. Je držiteľkou doktorátu z ekonómie (Ph.D.) zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (1991). V roku 1999 získala titul Masters in International Public Policy (M.I.P.P.) na Paul H. Nitze School of Advanced International Studies na Johns Hopkins University vo Washingtone, D.C., USA.

Emil Fitoš je prezidentom IT Asociácie Slovenska a predseda európskeho digitálneho inovačného hubu Slovenské centrum digitálnych inovácií. Bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Atos IT Solutions and Services na Slovensku i v Českej republike. Svoju kariéru spojil s inováciami a IT sektoru sa venuje celý profesionálny život. Pôsobil v spoločnosti Siemens Business Services ako riaditeľ pre verejný sektor, zdravotníctvo a dopravu. Tri roky zastával pozíciu generálneho riaditeľa Atos Česká republika & Slovensko. V roku 2017 bol zvolený za prezidenta IT Asociácie Slovenska (ITAS), funkciu obhájil aj v r. 2019 a aj v r. 2021. Je absolventom Stavebnej fakulty STU so špecializáciou na Automatizované systémy riadenia. Stál pri vzniku prvého archívu elektronických dokumentov, použiteľných pre právne účely, zakladal portál Občan.sk a vyvíjal systém platieb prostredníctvom mobilných telefónov. V súčasnosti pôsobí v odvetví rizikového kapitálu, zaoberá sa investíciami do rozvíjajúcich sa firiem, napríklad v oblasti Internet of Things alebo virtuálnej reality.

Má viac ako 20 rokov skúseností s IT a telekomunikačným sektorom. Počas jeho profesionálnej kariéry zastával viaceré expertné a top manažérske pozície v oblasti ICT a kybernetickej bezpečnosti ako v súkromnej sfére tak v štátnej správe, ako na Slovensku tak v rôznych štátoch v zahraničí. Od 1.9.2023 pôsobí ako špeciálny vyslanec NBÚ pre kybernetickú bezpečnosť na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky vo Washington, D.C., USA.

Elena Kohútiková pôsobí vo funkcií podpredsedníčky Dozornej rady VÚB, a. s. od marca 2018. Od 5. apríla 2022 pôsobila ako predsedníčka Zboru poradcov premiéra SR. Od októbra 2006 do októbra 2017 pôsobila vo VÚB banke na viacerých vrcholových manažérskych pozíciách. Najskôr ako členka predstavenstva a vrchná riaditeľka Úseku finančných a kapitálových trhov a od marca 2009 ako zástupkyňa generálneho riaditeľa zodpovedná za podporné a kontrolné činnosti banky. Do bankovej sféry vstúpila prostredníctvom Štátnej banky československej a je jednou z kľúčových osobností, ktoré zakladali Národnú banku Slovenska, kde zastávala post viceguvernérky v rokoch 2000 až 2006. Významne sa podieľala aj na zavádzaní eura na Slovensku. Elena Kohútiková je držiteľkou mnohých prestížnych ocenení, jedným z nich je vysoké štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti bankovníctva a hospodárstva Slovenskej republiky udelené prezidentom Slovenskej republiky.

Ján Kyselovič bol generálnym riaditeľom Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) od apríla 2020. Pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa CVTI SR pôsobil na viacerých vedúcich pozíciách na akademickej pôde. Ako člen alebo líder domácich aj zahraničných tímov sa podieľal na viacerých vedecko-výskumných aktivitách a tiež pôsobil ako pedagogický pracovník.

Ivan Makatura, generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti, člen správnej rady Európskeho centra odvetvových, technologických a výskumných kompetencií, súdny znalec v odbore bezpečnosť a ochrana informačných systémov, certifikovaný audítor kybernetickej bezpečnosti, certifikovaný manažér kybernetickej bezpečnosti a lead audítor systémov riadenia informačnej bezpečnosti. Aktívne participuje na príprave legislatívy a technických noriem, okrem iného aj ako člen technickej komisie ISO/IEC. V IT odvetví pracuje viac ako 30 rokov.

Vyštudoval odbory výpočtová technika a aplikovaná informatika na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Neskôr absolvoval postgraduálne štúdium na Znaleckom ústave elektrotechniky a informatiky na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Aktuálne je externým doktorandom Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave.

Pôsobí tiež ako predseda správnej rady Asociácie kybernetickej bezpečnosti a člen rady ISACA Slovensko. Je známym prednášajúcim na slovenských i medzinárodných konferenciách a vzdelávacích podujatiach, ako aj autorom mnohých článkov a publikácií s témou informačnej bezpečnosti a ochrany osobných údajov.

Radoslav Repa začal svoju profesionálnu kariéru ako štátny zamestnanec na Úrade vlády SR, kde neskôr pracoval ako riaditeľ odboru elektronických a sieťových služieb, pričom sa zameriaval predovšetkým na správu siete vládnej siete Govnet a Centrálneho digitálneho portálu Verejná správa poskytujúca elektronické služby občanom a podnikom, ktorú pomohol rozbehnúť v roku 2006. Potom pôsobil na ministerstve zahraničia ako konzultant pre rozvoj podnikových systémov IT a manažér štrukturálnych fondov IKT.

Od začiatku roka 2009 pracoval v Stálom zastúpení Slovenska v Bruseli ako digitálny a kybernetický atašé, obhajoval národné záujmy a vyjednával dohodnuté stanoviská k stratégiám a legislatíve so zástupcami EÚ a ďalších členských štátov. Počas slovenského predsedníctva v Rade predsedal dvom pracovným skupinám - jednej pre telekomunikácie a informačnú spoločnosť a druhej pre kybernetické otázky. Podarilo sa mu tiež prijať silný mandát pre novovytvorenú kybernetickú skupinu Rady so zameraním na všetky horizontálne perspektívy vrátane legislatívy.

Radoslav Repa sa okrem iného môže podeliť o svoje znalosti z domény priemyselného vlastníctva a štátnej pomoci. Počas intenzívneho roka slovenskej diplomacie v roku 2019 mal na starosti úspešný priebeh slovenského predsedníctva za digitánu oblasť v Rade ministrov OECD, slovenského predsedníctva v OBSE ako aj regionálne predsedníctvo V4.

Radoslav Repa neskôr pracoval na Ministerstve pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu SR ako generálny riaditeľ sekcie digitálnej agendy zameranej prevažne na európsku digitálnu problematiku a nové technologické trendy. Okrem realizácie európskych strategických iniciatív zameraných digitálnu budúcnosť Európy, či Stratégie digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030, jej akčného plánu sa podieľal na príprave nového programového obdobia 2021-2027 ako aj Plánu obnovy pre oblasti konektivity, digitálnych zručností a digitálnej ekonomiky. Finalizoval Národný plán širokopásmového prístupu a pracoval na lepšom premietnutí indexu DESI do národných politík. Momentálne sa venuje problematike kybernetickej bezpečnosti.

Martina Slabejová medzi rokmi 1999 až 2016 pracovala v Microsoft Ltd na rôznych pozíciách. Od roku 2006 bola riaditeľkou pre verejný sektor na Slovensku, od roku 2012 riaditeľkou pre CEE verejný sektor, so zodpovednosťou za 33 krajín v regióne a v októbri 2016 skončila na pozícii riaditeľky pre verejný sektor v CEE, zahŕňajúc štátnu správu, zdravotníctvo, kybernetickú bezpečnosť a školstvo. Vďaka práci v natoľko rôznorodom prostredí, ktoré zahŕňalo verejnú správu v krajinách strednej Európy (Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko) ako aj strednú Áziu (Kazachstan, Turkmenistan, Mongolsko) sa mohla venovať rôznym stupňom rozvoja verejnej správy a využiť príklady z rozvinutejších krajín v krajinách, kde je digitalizácia a informatizácia verejnej správy na inej úrovni. Predstavovanie a workshopy pre vládnych zákazníkov a vládne workshopy venované cloudu, bezpečnosti a mobilite boli súčasťou každodennej práce v krajinách daného regiónu. Medzi rokmi 2012 a 2016 Martina viedla City Next iniciatívu v Microsoft CEE, so zameraním na riešenia Smart City týkajúce sa miestnych štátnych subjektov.

Taktiež pôsobila na Úrade vicepremiéra pre investície a informatiku ako generálna riaditeľka oddelenia správy informatizácie spoločnosti.
Aktuálne zastáva pozíciu výkonnej riaditeľky Americkej obchodnej komory na Slovensku.