ITAPA: Slováci sú spokojní s e-službami, v ďalšej modernizácii sa inšpirujeme u Britov a Fínov
Bratislava, 22. mája 2018 – Dokážete si ešte vôbec predstaviť, že by ste si diaľničnú známku už dnes nevedeli kúpiť online? Ešte pred tromi rokmi to bola na Slovensku realita, kým dnes je kúpa diaľničnej známky online najobľúbenejšou štátnou e-službou. Potvrdil to rozsiahly prieskum kvality a spokojnosti s vybranými e-službami, ktorý realizoval Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, a ktorého výsledky exkluzívne predstavili na konferencii JARNÁ ITAPA.
„Takmer 60 percent občanov si myslí, že online vybavovanie je lepšie ako ísť na úrad. V prípade firiem je to ešte lepšie: až 82 percent B2B respondentov je online najpreferovanejšou formou komunikácie,“ vyhlásil na margo prieskumu nový vicepremiér pre investície a informatizáciu SR Richard Raši. Na pôde ITAPA vystúpil vôbec po prvýkrát, pričom okrem zásadných informácií pre IT verejnosť avizoval aj jednu významnú novinku. Martina Slabejová, generálna riaditeľka sekcie riadenia informatizácie na úrade, sa stala novou digitálnou líderkou Slovenskej republiky.
Doteraz pozíciu digitálneho lídra zastával súčasný premiér Peter Pellegrini. „Verím, že ciele v oblasti digitalizácie a informatizácie krajiny, ktoré sme si nastavili, naplníme,“ vyhlásila Martina Slabejová. A predstavila tiež novinky, ktoré rozbehol úrad. Zaviedli do praxe princíp Jedenkrát a dosť, parlamentom bez výhrad prešiel ich Zákon proti byrokracii, v rámci ktorého štát občanom a podnikateľom ušetrí ročne 13 miliónov eur za rok a ľuďom usporí až 600-tisíc hodín chodenia po úradoch.
Ako Martina Slabejová ďalej podotkla, na úrade vytvorili takzvanú behaviorálnu kanceláriu, pričom v lete tohto roka chcú spustiť aj dátovú kanceláriu, do ktorej momentálne hľadajú nových ľudí. „Tieto kancelárie by mali mať na starosti kvalitnejšiu a rýchlejšiu implementáciu projektov.“
Pripravené sú však aj ďalšie výzvy na projekty. Jednou z nich bude aj dopytová výzva „Wi-fi pre Teba“, ktorou Rašiho úrad podporí vytvorenie bezplatnej wi-fi zóny na námestiach, zastávkach, v knižniciach, či inde vo viac ako 600 slovenských mestách a obciach.
Slovensko však čakajú ďalšie zásadné zmeny. Zdroje na štrukturálne a investičné fondy, ktoré sú riadené jednotlivými krajinami, sa znižujú, a zvyšujú sa financie na programy priamo riadené Európskou komisiou. Už v ďalšom období (2021 – 2027) majú takéto programy pokrývať konkrétne oblasti, napríklad digitalizáciu priemyslu, komunikačnú infraštruktúru, celoeurópske elektronické služby. Ide konkrétne o programy Digital Europe, CEF Digital, Invest EU, Horizon Europe, ktorých rozpočet dosahuje spolu takmer 124 miliárd eur.
Na druhej strane - je to nielen veľká príležitosť, ale aj veľká výzva: „Nakoľko sú tieto programy priamo riadené Európskou komisiou a nerozhodujú o nich členské štáty, kvalita vypracovaných projektov bude musieť byť po všetkých stránkach konkurencieschopná s inými krajinami.“
Slovensko sa čoraz väčšmi inšpiruje aj zahraničím, konkrétne skúsenosťami organizácie The Behavioral Insights Team. Tá vo Veľkej Británii aktuálne rieši viac ako 500 projektov naprieč rôznymi oblasťami, pričom využívajú sociálnu psychológiu a behaviorálnu ekonomiku na zlepšenie práce vo verejnej správe. Platí, že procesy nastavujú na základe toho, ako sa ľudia bežne správajú, nie tak, ako to kážu ekonomické príručky.
Zástupca tejto organizácie Luke Ravenscroft vystúpil aj na konferencii JARNÁ ITAPA, pričom vo svojej prednáške hovoril o viacerých úspechoch, ktoré sa im podarilo zrealizovať. „Zaviedli sme takzvaný pas pre dôchodcov. Kým v minulosti ľudia, ktorí išli do dôchodku, dostávali od vlády 200-stranovú brožúru s tipmi, ako môžu hospodáriť so svojimi úsporami, dnes už tomu tak nie je. V rámci experimentu sme zredukovali tieto tipy do jedného adresného listu, ktorý odkazoval na web,“ vyhlásil Luke Ravenscroft a zdôraznil, že „aj toto poukazuje na to, že riešenia musia byť v prvom rade užívateľsky prívetivé.“
Nedávno médiá a ľudia na celom svete diskutovali o správe, že Fíni zavádzajú garantovaný mesačný príjem 560 eur pre každého obyvateľa - bez akejkoľvek podmienky. Správa bola pravdivá, ale nie úplná. To, čo v nej chýbalo, bola informácia, že ide len o cielený dvojročný experiment. Tento postup predstavuje revolučnú zmenu v spôsobe, akým je možné zavádzať do praxe koncepcie, ktorých dopad je len ťažké vopred odhadnúť. Fínsko je dôkazom, že sa to dá dokonca na najvyššej celoštátnej úrovni.
Práve na ITAPA predstavil tento koncept Mikko Annala, kľúčový predstaviteľ fínskeho think-tanku Demos Helsinki, ktorý stojí za inovačným elánom a experimentami fínskej vlády. „Experimentovanie je ako randenie. Najskôr sa musíte oťukať, než sa rozhodnete, či pôjdete do záväzku,“ tvrdí Mikko Annala.
Využívanie experimentu umožňuje znížiť neistotu z dopadov a namiesto siahodlhého plánovania postupovať dopredu rýchlymi krokmi. Dá sa úspešne využiť v oblastiach, ako sú zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby, či doprava. „Do celého tohto systému však treba zapojiť občanov, pretože práve oni stoja za formovaním každej vlády,“ doplnil Mikko Annala na pôde konferencie JARNÁ ITAPA.
Doteraz pozíciu digitálneho lídra zastával súčasný premiér Peter Pellegrini. „Verím, že ciele v oblasti digitalizácie a informatizácie krajiny, ktoré sme si nastavili, naplníme,“ vyhlásila Martina Slabejová. A predstavila tiež novinky, ktoré rozbehol úrad. Zaviedli do praxe princíp Jedenkrát a dosť, parlamentom bez výhrad prešiel ich Zákon proti byrokracii, v rámci ktorého štát občanom a podnikateľom ušetrí ročne 13 miliónov eur za rok a ľuďom usporí až 600-tisíc hodín chodenia po úradoch.
Ako Martina Slabejová ďalej podotkla, na úrade vytvorili takzvanú behaviorálnu kanceláriu, pričom v lete tohto roka chcú spustiť aj dátovú kanceláriu, do ktorej momentálne hľadajú nových ľudí. „Tieto kancelárie by mali mať na starosti kvalitnejšiu a rýchlejšiu implementáciu projektov.“
Pripravené sú však aj ďalšie výzvy na projekty. Jednou z nich bude aj dopytová výzva „Wi-fi pre Teba“, ktorou Rašiho úrad podporí vytvorenie bezplatnej wi-fi zóny na námestiach, zastávkach, v knižniciach, či inde vo viac ako 600 slovenských mestách a obciach.
Slovensko však čakajú ďalšie zásadné zmeny. Zdroje na štrukturálne a investičné fondy, ktoré sú riadené jednotlivými krajinami, sa znižujú, a zvyšujú sa financie na programy priamo riadené Európskou komisiou. Už v ďalšom období (2021 – 2027) majú takéto programy pokrývať konkrétne oblasti, napríklad digitalizáciu priemyslu, komunikačnú infraštruktúru, celoeurópske elektronické služby. Ide konkrétne o programy Digital Europe, CEF Digital, Invest EU, Horizon Europe, ktorých rozpočet dosahuje spolu takmer 124 miliárd eur.
Na druhej strane - je to nielen veľká príležitosť, ale aj veľká výzva: „Nakoľko sú tieto programy priamo riadené Európskou komisiou a nerozhodujú o nich členské štáty, kvalita vypracovaných projektov bude musieť byť po všetkých stránkach konkurencieschopná s inými krajinami.“
Slovensko sa čoraz väčšmi inšpiruje aj zahraničím, konkrétne skúsenosťami organizácie The Behavioral Insights Team. Tá vo Veľkej Británii aktuálne rieši viac ako 500 projektov naprieč rôznymi oblasťami, pričom využívajú sociálnu psychológiu a behaviorálnu ekonomiku na zlepšenie práce vo verejnej správe. Platí, že procesy nastavujú na základe toho, ako sa ľudia bežne správajú, nie tak, ako to kážu ekonomické príručky.
Zástupca tejto organizácie Luke Ravenscroft vystúpil aj na konferencii JARNÁ ITAPA, pričom vo svojej prednáške hovoril o viacerých úspechoch, ktoré sa im podarilo zrealizovať. „Zaviedli sme takzvaný pas pre dôchodcov. Kým v minulosti ľudia, ktorí išli do dôchodku, dostávali od vlády 200-stranovú brožúru s tipmi, ako môžu hospodáriť so svojimi úsporami, dnes už tomu tak nie je. V rámci experimentu sme zredukovali tieto tipy do jedného adresného listu, ktorý odkazoval na web,“ vyhlásil Luke Ravenscroft a zdôraznil, že „aj toto poukazuje na to, že riešenia musia byť v prvom rade užívateľsky prívetivé.“
Nedávno médiá a ľudia na celom svete diskutovali o správe, že Fíni zavádzajú garantovaný mesačný príjem 560 eur pre každého obyvateľa - bez akejkoľvek podmienky. Správa bola pravdivá, ale nie úplná. To, čo v nej chýbalo, bola informácia, že ide len o cielený dvojročný experiment. Tento postup predstavuje revolučnú zmenu v spôsobe, akým je možné zavádzať do praxe koncepcie, ktorých dopad je len ťažké vopred odhadnúť. Fínsko je dôkazom, že sa to dá dokonca na najvyššej celoštátnej úrovni.
Práve na ITAPA predstavil tento koncept Mikko Annala, kľúčový predstaviteľ fínskeho think-tanku Demos Helsinki, ktorý stojí za inovačným elánom a experimentami fínskej vlády. „Experimentovanie je ako randenie. Najskôr sa musíte oťukať, než sa rozhodnete, či pôjdete do záväzku,“ tvrdí Mikko Annala.
Využívanie experimentu umožňuje znížiť neistotu z dopadov a namiesto siahodlhého plánovania postupovať dopredu rýchlymi krokmi. Dá sa úspešne využiť v oblastiach, ako sú zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby, či doprava. „Do celého tohto systému však treba zapojiť občanov, pretože práve oni stoja za formovaním každej vlády,“ doplnil Mikko Annala na pôde konferencie JARNÁ ITAPA.
Prihláste sa na ITAPA Health&Care 2025
