Okolitý svet, vrátane už našich susedných krajín z V4 sa v oblasti vývoja a výskumu podieľa na inteligentnej mobilite. Na konferencii jarná ITAPA 2019 zazneli aj vizionárske slová o projektoch, ktoré vojdú do užívania v najbližších rokoch. A hoci Slovensko je svetovým lídrom v produkcii áut na jednu osobu, na vývoji v smart mobilite sa doteraz nepodieľalo. To chceme zmeniť.

Podľa prof. Tatiany Kováčikovej zo Žilinskej univerzity je trendom v doprave diverzifikácia. Dnes sme svedkami revolúcie v rámci verejnej dopravy, a zároveň veľký comeback zažívajú bicykle, a s ním súvisiace služby zdieľania. Novým prvkom, ktorý priťahuje rôzne skupiny obyvateľstva, sú dvoj a viackolesové elektrické vozidlá.

Na druhej strane hovoríme o diverzifikácii vlastníctva.  Slovensko je stále v skupine krajín, kde vlastniť auto znamená demonštráciu istého sociálneho statusu. Trend v západnej Európe je ale opačný, najmä mladí ľudia nevyhľadávajú vlastníctvo auta, ale skôr spôsoby, ako zdieľať dopravné prostriedky - autá, skútre či bicykle. Pristupujú k ním cez rôzne „sharovacie“ služby v podobe mobilných aplikácií.

V EÚ bežia demo projektyzahŕňajúce viacerých partnerov, ktorí testujú prepojené a autonómne vozidlá. Európska komisia podporuje projekt H2020 Arcade, ktorý má koordinovať aktivity jednotlivých európskych projektov.

Norbert Schindler z GNSS Consulting pripomenul, že dôležité je uvedomiť si, čo na Smart Mobility je „smart“, a čo nie. Modelovým príkladom neinteligentnej dopravy sú zápchy spôsobené kolónami áut. Pozitívnych príkladov na úrovni krajín je viacero. Ulice Tchaj-pej zapĺňajú namiesto rozmerných áut ľahké skútre. V Tokiu je vďaka osvete mimoriadne populárna verejná, a obzvlášť podzemná doprava. Kodančania sa zas zamilovali do bicyklov.

Pozitívnym príkladom je aj Slovensko, a to v oblasti nákladnej dopravy. V našej krajine je najväčší satelitný mýtny systém v Európe. Slovensko sa stalo európskym lídrom len za tri mesiace.

Slovenské mýto využíva družicový navigačný systém GNSS (Global Navigation Satellite System). Od roku 2010 sú jednotky GNSS, ktoré sa montujú na čelné sklá, povinné pre všetky nákladné vozidlá. Celý sytém bol vybudovaný za menej ako jeden rok a od prvého dňa sa teší 99-percentnej úspešnosti.

Ambicióznym projektom EÚ je Galileo, kozmický navigačný systém, ktorý sa má stať alternatívou k americkou vládou kontrolovanej GPS alebo k ruskému systému GLONASS. Tridsať operačných družíc by malo zabezpečovať väčšiu presnosť ako spomínané systémy. Galileo je už úspešne testovaný v projekte G-Motit, sharovacej službe v Barcelone. Vďaka nej budú môcť operátori presnejšie lokalizovať elektrické skútre, pre potreby ich opätovného nabitia a údržby.

Príkladom na využitie potenciálu v regióne je klaster U-smart – testovacia zóna pre autonómne automobily v Ústí nad Labem. Podľa Martina Kavku z poradenskej spoločnosti KPMG sa využila výborná poloha mesta medzi Prahou a Drážďanmi, a to v kraji, ktorý historicky patrí medzi najmenej rozvinuté v Českej republike.

Vybraná zóna pre testovanie vyššej generácie riadenia obsahuje takmer 27 km komunikácií. Na základe akčného plánu rezortu dopravy vznikol strategický dokument pre oblasť využitia najmodernejších detekčných, diagnostických, informačných, riadiacich a zabezpečovacích technológií na báze inteligentných dopravných systémov.

Spoločnosť HERE Technologies začala digitalizovať mapovanie v 80. rokoch. Zo sveta 2D máp sa prešlo na 3D mapy, ktoré nielenže rastú nahor, dýchajú vrstvami informácií a poznatkov, ale dnes mapy transformujú na lokalizačnú technológiu.

Kým v minulosti mapy zodpovedali otázky typu „Ako sa dostanem z bodu A do bodu B?“, neskôr „Aká je najrýchlejšia trasa?“, dnes s rozširujúcou sa infraštruktúrou a rastúcim počtom vozidiel a zariadení sa pýtame „Kedy dorazí moja dodávka?“, alebo „Bude stále zlé počasie v čase môjho príchodu?“.

Patrik Križanský z asociácie SEVA (Slovak electric vehicle association) predstavil možnosti, ako zapojiť Slovensko do inovácií v elektromobilite. Slovensko je totiž absolútne závislé na automobiloch, keďže 44 percent jeho priemyselnej produkcie obstaráva práve automotive.

Hoci je teda Slovensko najväčším producentom áut na jedného obyvateľa na svete, ostatní susedia z V4 nám utekajú v inováciách. Nachádzajú sa tam totiž už testovacie zóny pre autonómne a prepojené vozidlá. Naša krajina podľa Križanského tento rok nesprávne prealokovala 70 mil. z rozpočtu pre inovácie na rekonštrukciu ciest.  

Kritické slová na úkor Slovenska zazneli aj z úst Petra Kárpátyho z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Priznal rezervy v rezorte dopravy, ktorý sa doteraz témou smart mobility nezaoberal. Na stole je už však projekt s pracovným názvom Mobility lab. Dnes ešte nie je celkom jasné, akú formu bude mať projekt, a ako bude môcť byť štát nápomocný pre súkromný sektor.

Každopádne, podľa Kárpátyho sa začne strategickou analýzou, aby sa na Slovensku nevytvorila testovacia zóna, ktorú by napokon nemal kto využiť. Keďže projekt práve štartuje, v nasledujúcich štyroch rokoch má priniesť najmä kapacity na ministerstvo.