Každý z nich má ambíciu posunúť našu krajinu výrazne vpred. Či už ide o zdravotníctvo, školstvo, priemysel, alebo napríklad aj štátne IT – veľké projekty sa nám vždy javili ako to pravé orechové. Spíkri prvého dňa konferencie JARNÁ ITAPA 2023 však upozornili, že tento prístup nie je správny a mal by sa zmeniť.

„Slovensko má dlhodobý problém v realizácii veľkých investičných projektov. Vyžadujú viac času na prípravu a sú s nimi spojené viaceré riziká,“ vyhlásila na konferencii Lívia Vašáková, podpredsedníčka vlády SR pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Týmito slovami zdôvodnila, prečo sa z plánu obnovy nepostaví nemocnica Rázsochy v Bratislave. „Zužovať plán obnovy len na nemocnicu Rázsochy či Martin nie je na mieste. Plán obnovy zahŕňa desiatky reforiem a investícií v rôznych oblastiach - či už v školstve, zelenej ekonomike, alebo v inováciách. V prípade nemocníc ide v pláne obnovy o dodanie lôžok do roku 2026, preto sme dali novú šancu tým, ktorí sú najviac pripravení z pohľadu termínov, ceny, ako aj počtu lôžok,“ dodala vicepremiérka.

Ako zlepšiť čerpanie eurofondov?
Hoci sme v čerpaní eurofondov medzi najhoršími spomedzi krajín únie, v prípade plánu obnovy je tomu presne naopak. „Tu patríme k špičke – plán obnovy je úspešný príbeh, čo netvrdíme len my, ale aj objektívne ukazovatele. Aktuálne máme doma dve žiadosti o platbu, v septembri chceme podať žiadosť o tretiu a koncom roka o štvrtú platbu. To znamená, že do konca roka by k nám z plánu obnovy mohlo ešte prísť 1,7 miliardy eur,“ upresnila Lívia Vašáková s tým, že je tu aj snaha o zlepšenie čerpania eurofondov. „Túto tému sme povýšili na úroveň vlády, kde sme sa zaoberali tým, ako sa čerpajú eurofondy a ako sa plní plán obnovy. Ministri si musia uvedomiť situáciu, v ktorej sa nachádzame. A aj keď dnes nemáme kompetencie na nejaké zásadnejšie zmeny, je priestor aspoň na zefektívnenie administratívnych postupov,“ dodala podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková.

Lepší eGovernment
Ak by ste sa spýtali ľudí, či majú pocit, že robíme pokrok v eGovernmente, zrejme by boli skeptickí. Zmeny v tejto oblasti totiž vidia raz za päť až sedem rokov, čo je skutočne málo. „Je v poriadku pracovať na veľkom projekte, musíme ho však rozdeliť na menšie kusy a verejnosti doručovať priebežne – aspoň raz za rok, v ideálnom prípade každého pol roka,“ objasnil Martin Bezek, riaditeľ odboru stratégie a vedenia informačných technológií verejnej správy ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR s tým, že pokrok sa da dosiahnuť, ak sa zmenia štyri kľúčové body. „Je potrebné zmeniť dĺžku verejného obstarávania, ktoré dnes trvá rok až dva. Musíme zmeniť prístup a prestať sa zameriavať na veľké projekty, sústrediť by sme sa mali na malé, resp. tie veľké kúskovať. Zároveň je potrebné zmeniť prístup v tom, že nám je legislatíva dôležitejšia ako spokojný občan a tiež by sa nám malo dariť zvyšovať nielen investície do štátneho IT, ale aj benefity.“
Podľa Ľubora Illeka zo Slovensko.Digital nemáme v oblasti eGovernmentu šancu stihnúť do roku 2026 až tri štvrtiny projektov, ktoré boli naplánované. „Na to, aby sme to zmenili, je nutné zaistiť lepšie riadenie projektov, vyhodnotenie nedostatkov, ktoré v eGovernmente máme a nastolenie riešení.“
Aj on súhlasí s tým, že problém môže byť pravdepodobne už v samotných verejných obstarávaniach. Na jednej strane musia IT firmy čeliť byrokracii a faktom, ktoré súvisia napríklad s tým, že podklady do súťaží sa podľa nich veľmi ťažko píšu, že jediným kritériom je cena či to, že vzorové zmluvy sú výrazne v neprospech štátu. Na druhej strane štát dnes zápasí s rapídnym poklesom záujmu firiem o verejné obstarávania. „Štát nevie súťažiť inovatívne projekty, pričom podnikatelia nachádzajú dostatok iných príležitostí, a to nielen doma, ale i v zahraničí,“ uviedol Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska. Kritikou v tomto smere neobišiel ani poslednú vládnu garnitúru, no ani samotné firmy. „V uplynulom roku bolo ukončených viac verejných súťaží, ako kedykoľvek predtým, avšak celkový počet víťazných firiem bol v porovnaní v minulými obdobiami nižší,“ uviedol s tým, že kým v histórii v priemere vyhralo verejné obstarávania päť firiem, v posledných rokoch to boli v priemere len dve, objem financií však bol pridelený rovnaký. Súkromným IT spoločnostiam vytkol zistenia z analýzy ITASu. Vyplynulo totiž, že až 11 firiem vo viac ako 50-tich prípadoch uviedlo sumu obstarania nižšiu ako je 50 percent predpokladanej hodnoty zákazky. „Z partnerského vzťahu sa stáva chôdza po lane. Pre štát je hlavné kritérium cena obrovský problém,“ doplnil Fitoš.

Ako digitalizovať zdravotníctvo?
Experti na konferencii Jarná ITAPA 2023 sa zhodli na tom, že by sme mali konečne zabudnúť na budovanie masívnych projektov, no stavať na malých, nabaľujúcich sa na seba. Virtuálne a digitalizované sa totiž stalo novou normou. Do výraznej miery to ovplyvní aj situáciu v zdravotníctve. „Dánsko je jediná krajina na svete, ktorá má plne digitalizovaný zdravotnícky systém. Začali sme ho budovať pred 10-timi rokmi a budovali sme ho postupne,“ uviedol Henrik L. Ibsen, riaditeľ spoločnosti OZH.IO Virtual Care Aggregation, ktorá v Dánsku vyvíja technológiu, ktorá umožňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku. Lekári majú vďaka nej neustály prehľad o zdravotnom stave pacientov v reálnom čase. „Vďaka digitalizovanému monitorovaniu zdravia ľudí poklesla mortalita v Dánsku v priebehu posledných rokov až o štvrtinu,“ uviedol Ibsen na konferencii. Zároveň potvrdil, že trh s medicínskou technikou v Dánsku sa odhaduje na viac ako 20 miliárd eur, pričom export predstavuje pätinu z tejto sumy. „Technológia však musí byť unikátna pre každú jednu krajinu,“ uzavrel Ibsen.

Inovuje aj Sociálna poisťovňa
Zaujímavým príkladom a zároveň ukážkou inovatívneho prístupu pri riadení projektov v štáte nájdeme v Sociálnej poisťovni. V novembri minulého roka sa totiž prijal zákon o rodičovskom dôchodku, čo pre inštitúciu znamenalo okamžité začatie prác, pričom tie sa realizovali bez navýšenia počtu zamestnancov či externých dodávateľov. „Už v máji, teda len šesť mesiacov po prijatí legislatívy, sme boli schopní hromadne posúdiť 1,2 milióna nárokov a vyplatiť približne 870 tisíc občanom rodičovský dôchodok. Reklamácie na základe neúplných alebo chybných údajov v Registri fyzických osôb, z ktorého je Sociálna poisťovňa povinná čerpať údaje o rodinných vzťahoch, predstavovali menej ako 1,8 percenta, čo je pri takom veľkom projekte výborné číslo,“ reagoval na ITAPA generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Ilko s tým, že na spracovanie viac ako milióna nárokov bolo potrebné po prvýkrát z Registra fyzických osôb využiť informácie o rodinných vzťahoch. „Register fyzických osôb využíva Sociálna poisťovňa už dlhodobo, aj pri iných dávkach, doteraz však nebolo potrebné overovať informácie o rodinných vzťahoch, na čom sme museli zapracovať. Bolo to náročné, no z aktualizovaných dát budú v nasledujúcich rokoch čerpať štátna aj verejná správa,“ upresnil generálny riaditeľ a podotkol, že aj on sám preferuje, aby sa štát zameriaval na realizáciu menších projektov, ktoré dokopy vytvoria niečo veľké. Na podobnom systéme funguje ich Elektronický účet poistenca – online kanál pre informácie o sociálnom poistení, do ktorého bude poisťovňa postupne dopĺňať nové funkcionality. Okrem ePN, ktorá je už jeho súčasťou od minulého roka, čoskoro bude užívateľ vidieť priebeh konaní pri poistení v nezamestnanosti alebo informácie potrebné pre prípravu na dôchodok. „Aktivovať elektronický účet poistenca sa dá dvomi spôsobmi. A to buď osobne v pobočke alebo elektronicky cez slovensko.sk,“ uzatvoril Michal Ilko.