Jedným z tohtoročných headlinerov je Jeremy Millard, riaditeľ neziskovej organizácie Third Millenium Governance a zároveň senior výskumník v Dánskom technologickom inštitúte. Tvrdí, že to, čo robí mestá inteligentnými, sú ľudia.
„Inteligentné mestá budú inteligentnými, pretože ich občania nájdu spôsob, ako vytvoriť a zmysluplne prepojiť ich vlastné aktíva, dáta a všetky ostatné zdroje, napríklad cez digitálne sociálne inovácie,“ objasňuje Jeremy Millard. Inými slovami: na to, aby sa mestá stali skutočne smart, budú potrebovať vlastný rozum, ktorý im dajú ľudia. Zamerať sa iba na zefektívnenie verejných služieb, dopravy, stavebníctva a neviditeľných vládnych procesov totiž môže byť masívne kontraproduktívne.
 
Samozrejme, na budovanie chytrých miest sú potrebné nemalé financie smerujúce prioritne do energetiky, IT a dopravy. Stať sa lepším miestom pre život obyvateľov však nechcú len väčšie mestá, ale aj tie menšie. Samosprávy dostanú v paneli Smart Cities v prednáške Denisy Žilákovej z ÚPVII komplexnú informáciu o zdrojoch pre svoje mestá naprieč eurofondmi. Zaujímavú novinku v tomto smere chystá aj Ministerstvo hospodárstva SR. Vďaka ich novej podpornej schéme získajú firmy
 
i mestá prístup k financiám, ktoré pre ne doteraz neexistovali. Tu ide o podporu priamo a výlučne zo štátneho rozpočtu pre malé a stredné podniky. Mestá a firmy budú môcť testovať inovatívne riešenia v praxi a následne sa pretavia do reality. „Schéma zároveň podporuje vznik prirodzených partnerstiev viacerých typov subjektov, ktoré v danom regióne prispievajú k zlepšeniu životnej a ekonomickej situácie,“ objasňuje za rezort Miriam Letašiová, generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií a tiež spíkerka jarnej konferencie, kde vystúpi v paneli Smart Regions and Smart Cities s prednáškou (R)evolúcia v riadení obce, mesta a regiónu.  Objasní, k čomu povedie priama podpora inovatívnych malých a stredných podnikov, aká bude výška pomoci, aj na základe čoho bude možné získať podporu.
 
Byť chytrým mestom znamená mať funkčné informačné systémy. Aj preto Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v minulom roku odštartoval boj proti byrokracii, ktorý úzko súvisí s realizáciou princípu Jedenkrát a dosť.
„Aktuálne pripravujeme výzvy na predkladanie dopytovo orientovaných projektov. Ich cieľom je mobilizovať potenciál zlepšenia informačných systémov. Vieme, kde sú slabé miesta a na aké životné situácie ľudí sa z hľadiska elektronických služieb musíme zamerať,“ uviedla Martina Slabejová, generálna riaditeľka sekcie informatizácie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorá je tiež jednou zo spíkeriek na jarnej konferencii. Ktoré elektronické služby sa plánujú spustiť v najbližšom čase, ako sa dá zapojiť do prípravy výziev pre IT projekty, či akým smerom sa bude uberať rozvoj umelej inteligencie, bezpečnosti a ochrany osobných údajov, zodpovie Martina Slabejová v paneli Strategické trendy v digitalizácií spoločnosti.
 
Ochrana osobných údajov začala rezonovať s upevňovaním pozície svetových IT firiem ako Facebook či Google, ktorým ľudia poskytovali svoje osobné údaje a ktorej pálčivosť sa naplno preukázala so škandálom zneužitia osobných údajov v politickom boji spoločnosťou Cambridge Analytica. Je potrebné osobné údaje chrániť? Do akej miery? Ako sa s tým vyrovnávajú slovenské inštitúcie a čo GDPR pre verejnosť znamená? Toto na Jarnej ITAPA odhalí panel Kybernetická bezpečnosť a ochrana osobných údajov.
 
Zaujímavý pohľad na GDPR predostrie Pavol Lupták, verejnosti známy ako etický hacker. Podľa neho má nariadenie viacero slabých bodov. Jeden z nich ilustruje na príklade nízkonákladovej spoločnosti, ktorej produkty si kupujú ľudia preferujúci nižšiu cenu pred ochranou osobných údajov. „Keďže je v Európskej únii GDPR vynucované aj u malých firiem, zvýšia sa im náklady, a teda aj cena produktov či služieb,“ objasňuje s tým, že GDPR tak berie ľuďom možnosť rozhodnúť sa. Ako ďalej dopĺňa, „ochrana súkromia je dôležitá, avšak je nesprávne vynucovať ju u všetkých ľudí.“
 
Etický hacker zo spoločnosti Nethemba bude na Jarnej ITAPA hovoriť aj o tom, kde sú hranice nášho súkromia, lebo hoci nám vláda na jednej strane dovoľuje určitý druh anonymizácie, stále je to len v obmedzenom rozsahu. Aj napriek GDPR chce vláda monitorovať naše telefonáty či platby kvôli terorizmu a daňovým podvodom. V neposlednom rade Pavol Lupták upozorní na to, čo môže GDPR znamenať pre firmy. Za porušenia regulácie sa totiž budú udeľovať až 10 miliónov eur vysoké pokuty. To môže viesť k tomu, že niektoré firmy opustia Európsku úniu – ak sa im to ekonomicky ne(?)oplatí.

 

• Už o týždeň v utorok sa Jarná ITAPA pozrie na budúcnosť miest, ktoré stoja na začiatku smart revolúcie A tiež na to, čo o pár dní spôsobí nová európska smernica na ochranu osobných údajov – nebodaj aj cenzúru?
• Na Jarnú ITAPA príde s prednáškou Jeremy Millard z Dánskeho technologického inštitútu. Radí EK, OSN, OECD aj Svetovej banke a hovorí: Budovať inteligentné mestá zďaleka nie je len o zavádzaní moderných technológií. Je to najmä o ľuďoch, ktorí im dávajú rozum, aby mohli mestá samostatne rozmýšľať a v prípade potreby volať o pomoc
• Okrem nového podpredsedu vlády pre informatizáciu po dvoch mesiacoch vo funkcii bude dalším veľkým lákadlom Jarnej ITAPA Martina Slabejová, šéfka informatizácie na Rašiho Úrade, ktorá predstaví princíp Jedenkrát a dosť a jeho realizáciu v prostredí verejnej správy
• Miriam Letašiová z rezortu hospodárstva a Denisa Žiláková z ÚPVII prinesú  zásadné informácie o možnosti financovania inovatívnych riešení miest
• Už o 10 dní začína platiť regulácia o ochrane osobných údajov GDPR. Na to, kde sú jej medzery, upozorní etický hacker Pavol Lupták, ktorý v tejto súvislosti varuje aj pred odchodom firiem z Európskej únie
• Konferencia JARNÁ ITAPA prináša inšpiratívnych zahraničných aj domácich spíkrov, lídrov či manažérov zo súkromného, verejného i neziskového sektora, IT a akademickej obce