Posledný blok konferencie Jarná ITAPA 2020 sa pozrel podrobnejšie na to, ako mestá a obce riešia svoj rozvoj a s akými problémami sa stretávajú. Zatiaľ čo väčšina slovenských miest a obcí stále rieši najmä dopravu, služby pre svojich občanov a verejné priestory, na európskej úrovni silnie tlak na ďalšie oblasti – riešenie klimatických zmien, energetiky, odpadového hospodárstva a ďalších, v ktorých naše samosprávy ešte nie sú tak doma. Situáciu komplikuje fakt, že nie sú ani zvyknuté pracovať na spoločných regionálnych rozvojových plánoch, kde sa musia všetky záujmy navzájom zladiť a prepojiť. Pomôcť by mohli zahraničné skúsenosti a zdieľanie dobrej praxe naprieč všetkými úrovňami.

V súčasnosti slovenské mestá riešia najmä tri hlavné oblasti – verejný priestor, dopravu a komunikáciu s občanmi. Žilina pod vedením nového primátora Petra Fiabáneho pripravila stratégiu rozvoja do roku 2040, vrátane využitia smart technológií a v spolupráci s mestskými časťami štúdie ich rozvoja, kde intenzívne zapojila aj Žilinčanov. „Mesto je veľkou dopravnou križovatkou, kvôli nedokončeným diaľniciam a príprave rekonštrukcie železničného uzla bude doprava kritickou oblasťou v najbližšom období. Pomôže nám presunutie mobility do MHD, či cyklotrás,“ uviedol Fiabáne. Žilina má aj agendu zeleného mesta a má rozpracované projekty za 1,5 mil. eur, ktoré súvisia s klimatickými zmenami, práve kvôli špecifickej polohe Žiliny v jej kotline. Podľa Fiabáneho bude najväčší problém zvládnuť prípravu regionálnych rozvojových plánov politicky.

Aj Bratislava vsadila na tieto tri piliere. Nový primátor Bratislavy Matúš Vallo založil  Metropolitný inštitút Bratislavy - ten vytvoril Manuál verejných priestorov, ktorý má zlepšovať život Bratislavčanov a aktívne smerovať celý regionálny rozvoj. Paradoxne sa chce oprieť aj o verejné obstarávanie. „Obstarávanie môže byť dobrý sluha, ale aj zlý pán. My si chceme z neho formou architektonických súťaží urobiť dobrého sluhu. Prinesú nám nielen výborné nápady na riešenie dlhodobých problémových oblastí, ale aj lepšiu prípravu na ďalšie obstarávania. Už teraz máme na stole projekt oživenia Kamenného aj Komenského námestia, či obnovenie Kúpeľov Grössling.“

Európska komisia však tlačí už aj na témy, ktoré sú v mnohých slovenských samosprávach zatiaľ na druhej koľaji. „K našim súčasným prioritám a cieľom musíme pridať aj tie, ktoré sa riešia na európskej úrovni - Európsku zelenú dohodu, vodozádržné opatrenia, šetrenie a výrobu z obnoviteľných zdrojov, či inovácie,“ pripomenul predseda Slovenskej informatickej spoločnosti Milan Ftáčnik.

Bratislava zachytila tento trend zriadením pozície splnomocnenca pre inovácie – vo funkcii pôsobí Petra Dzurovčinová. „Inovácie pre nás nie sú o technológiách, ale o reálnom spôsobe, ako zlepšiť život v meste. Zriadili sme preto Mestské laboratórium, kde testujeme nové technológie a prístup k riešeniu problémov. Príkladom môže byť testovanie nových senzorov na parkovanie či kvalitu ovzdušia. Podľa výsledkov upravíme riadenie dopravy,“ povedala Dzurovčinová.

Prínosom pre slovenské mestá môže byť inšpirácia z iných miest – Prahy a izraelského Tel Avivu. Riaditeľ sekcie stratégie a politiky Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy Tomáš Lapáček kladie na prvé miesto komunikáciu so štátom, všetkými mestskými časťami, ale aj obyvateľmi. „Praha je atraktívne turistické miesto, ale občas už je „overturistic“. Má 57 mestských častí, je preto zložité vybalansovať cestu, ktorou by sa mala rozvíjať. S nástupom technológií už vidíme aj ich dopad na územné plánovanie.“ Jaromír Beránek, predseda výboru pre IT a Smart City Praha objasnil: „Pred jeden a pol rokom sme preberali síce rozpracovaný, ale roztrieštený inovačný ekosystém. Dnes už máme v príprave spustenie prvej fázy „Portálu Pražana“, nášho vlajkového projektu, ktorý bude vybavovať všetky mestské agendy online. Aj nedávna koronakríza nám ukázala, že musíme byť pripravení na situácie, keď je mobilita znížená.“

Tel Aviv sa na rozdiel od mnohých miest už pred 50 rokmi rozhodol vsadiť na vybudovanie vlastných IT kapacít. Všetky informačné systémy pre samosprávu vyvíja a nasadzuje vlastná IT firma, ktorú dnes tvorí už 450 informatikov. Ako pre Jarnú ITAPA povedala Liora Shechter, šéfka inovácií Tel Avivu: „Od externých poskytovateľov kupujeme najmä infraštruktúru, zvyšok zabezpečujeme vlastnými silami. Až 80% našich služieb sú dnes plne digitálne, vrátane výstavby a stavebných konaní.“ Vlajkovou loďou Tel Avivu je projekt Residence Club, akýsi „vernostný systém“ pre občanov, ktorý nielenže ponúka prístup k všetkým elektronickým službám, ale snaží sa v reálnom čase sledovať ich potreby a reagovať práve na ne.

Tel Aviv úspešne využil filozofiu, ktorej princípom je experiment, keď sa návrh novej politiky najprv otestuje v praxi na obmedzenú dobu alebo obmedzený záber a na základe jeho vyhodnotenia sa môže prijať plošné rozhodnutie. „Nesmiete sa báť toho, že urobíte chybu. Mnoho funkcionalít sme najprv experimentálne odskúšali na vybranej vzorke užívateľov. Vďaka tomu sme zistili, že preferencie sa môžu časom zmeniť, alebo že nám do hry vstupuje iný faktor. To bolo poučné.“ vysvetlila Liora Shechter.

Novú filozofiu presadzuje aj inovačný tím Bratislavy: „Je to úplne opačná cesta ako doteraz. Najprv si zadefinujeme, aký problém ideme riešiť, potom si chceme otestovať funkčnosť modelu a inovácie, a až potom sa rozhodnúť, či budeme obstarávať. Presne toto skúšame v parkovacej politike, či kvalite ovzdušia,“ uzavrela Petra Dzurovčinová.