JARNÁ ITAPA: Štátne IT? Ako ho zachrániť pred smrťou
Bratislava, 21. mája 2018 – Dá sa slovenskej informatizácii pomôcť, aby nečelila obrej kritike za malé posuny? Vízie, ako robiť kvalitnú a relatívne rýchlo napredujúcu e-verejnú správu či skúsenosti ľahko aplikovateľné na Slovensku, prídu na JARNÚ ITAPA predstaviť domáci i zahraniční odborníci. Vôbec prvýkrát na pôde konferencie vystúpi aj nový vicepremiér pre investície a informatizáciu SR Richard Raši.
Richard Raši po prvýkrát odprezentuje výsledky prieskumu medzi Slovákmi o využívaní elektronických služieb a zároveň predstaví prelomový krok, ktorý sa jeho úradu podaril zakotviť v legislatíve pri opatreniach „Jedenkrát a dosť“. Parlament schválil zákon proti byrokracii a čaká sa len na podpis prezidenta. „Je to jeden z najkomplexnejších zákonov, pretože mení 167 iných zákonov a úrady budú na základe neho musieť novelizovať až 68 vyhlášok. Občanov aj podnikateľov odbremeníme od nosenia výpisov z obchodného, živnostenského registra, katastra nehnuteľností a registra trestov. Nič z toho nebudú musieť nosiť na úrady,“ približuje Richard Raši tému svojho príhovoru na konferencii ITAPA, ktorú bude 22. mája otvárať. Ako Raši podotýka, úradom sa podarilo zdigitalizovať papierové záznamy, vybudovali informačné systémy a jeho úrad teraz koordinuje prepájanie registrov. Aké sú ďalšie priority a čo na úrade plánujú ďalej? Na tieto otázky okrem Rašiho odpovedia aj generálne riaditeľky Martina Slabejová, Denisa Žiláková a Alena Sabelová.
Experimenty vo verejnej správe sú na Slovensku tabu. Nie sme však výnimka, veľké experimenty sa boja robiť aj krajiny ako Veľká Británia či Fínsko, ktoré má dokonca z celého sveta najvyššiu mieru otvorenosti voči inováciám vo verejnom sektore. „Ľudia skôr prijmú bezpečné riešenia. Boja sa experimentov, pretože sa zdajú byť riskantné či radikálne,“ hovorí Mikko Annala, riaditeľ inovácií fínskeho think-tanku Demos Helsinki. V radikálnych riešeniach vidí najmä pozitíva. „Vďaka nim rýchlo vidíme, čo funguje a čo nie, nepotrebujeme veľa času na často zbytočné plánovanie. Experimenty sú hnacím motorom nového prístupu k ľuďom, vlády vedia s občanmi jednoduchšie interagovať. Plusom je tiež, že vám zaistia otvorenú a cennú diskusiu. A myslím si, že s experimentami by mohla začať aj slovenská verejná správa. Zatiaľ som nenašiel krajinu, kde by sa neuchytil ani jeden experiment,“ dodal Mikko Annala. Jeho prednášku o najúspešnejších experimentoch a ich pozitívach pre vlády si môžete vypočuť už 22. mája 2018 na ITAPA v doobednoom paneli Strategické trendy v digitalizácii spoločností.
„Práve z príkladov Mikka Annalu, ktoré predstaví na konferencii, by sme sa mohli inšpirovať. V začiatkoch však budeme musieť nájsť odvážne inštitúcie, ktoré budú ochotné experimentovať. Ako sa také inštitúcie hľadajú, tak práve na to sa spýtame Mikka Annalu,“ uvádza Samuel Arbe, zástupca Ministerstva vnútra SR, ktorý má na starosti operačné programy pre efektívnu verejnú správu. Na JARNEJ ITAPA vystúpi Samuel Arbe ako spíker pre „smart“ verejnú správu. V prednáške sa bude venovať najmä tomu, prečo nie sú inteligentné mestá len o technológii. „Bez smart manažmentu vecí verejných nebudeme mať nikdy smart mestá, regióny ani komunity,“ hodnotí Samuel Arbe. Ako sa to dá docieliť a čo má Slovensko pripravené? Vypočujete si jeho prednášku v paneli Efektívna verejná správa.
Experimenty sú jedna vec. No idú ruka v ruke so zapájaním behaviorálnej psychológie do fungovania štátu či samospráv. Luke Revenscroft z The Behavioral Insights Team na JARNEJ ITAPA povie, ako prišli na to, že majú Guatemalčanom, ktorí neplatia načas dane, posielať listy. Čo sa stalo? „Až 16 percent ľudí ich začalo platiť včas. A to len tým, že sme do listu jemne naformulovali jednu vetu: deväť z desiatich ľudí vo vašom okolí platia dane v termíne. Mnohí ostatní jednoducho nechceli patriť k menšine,“ hovorí Luke Revenscroft. „Využívame sociálnu psychológiu a behaviorálnu ekonomiku na zlepšenie práce vo verejnej správe. Našou základnou ideou je nastaviť procesy na základe toho, ako sa ľudia bežne správajú, nie tak, ako to kážu ekonomické príručky,“ dopĺňa. Skutočne zaujímavé zistenia na konkrétnych príkladoch predstaví Luke už 22. mája v Crowne Plaza v paneli Strategické trendy v digitalizácii spoločností.
No a teraz si predstavme, že je rok 2020 a program informatizácie nepriniesol Slovensku žiadne hmatateľné výsledky. Koho vina je to? Čo bolo príčinou? Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska na JARNEJ ITAPA predstaví takzvanú pre-mortem analýzu našej informatizácie. Vo svoje prednáške sa bude sústrediť najmä na riziká súčasného stavu a rozvoja informatizácie na Slovensku. Návrh opatrení na záchranu „pred smrťou“ predstaví v paneli Nová generácia projektov.
Experimenty vo verejnej správe sú na Slovensku tabu. Nie sme však výnimka, veľké experimenty sa boja robiť aj krajiny ako Veľká Británia či Fínsko, ktoré má dokonca z celého sveta najvyššiu mieru otvorenosti voči inováciám vo verejnom sektore. „Ľudia skôr prijmú bezpečné riešenia. Boja sa experimentov, pretože sa zdajú byť riskantné či radikálne,“ hovorí Mikko Annala, riaditeľ inovácií fínskeho think-tanku Demos Helsinki. V radikálnych riešeniach vidí najmä pozitíva. „Vďaka nim rýchlo vidíme, čo funguje a čo nie, nepotrebujeme veľa času na často zbytočné plánovanie. Experimenty sú hnacím motorom nového prístupu k ľuďom, vlády vedia s občanmi jednoduchšie interagovať. Plusom je tiež, že vám zaistia otvorenú a cennú diskusiu. A myslím si, že s experimentami by mohla začať aj slovenská verejná správa. Zatiaľ som nenašiel krajinu, kde by sa neuchytil ani jeden experiment,“ dodal Mikko Annala. Jeho prednášku o najúspešnejších experimentoch a ich pozitívach pre vlády si môžete vypočuť už 22. mája 2018 na ITAPA v doobednoom paneli Strategické trendy v digitalizácii spoločností.
„Práve z príkladov Mikka Annalu, ktoré predstaví na konferencii, by sme sa mohli inšpirovať. V začiatkoch však budeme musieť nájsť odvážne inštitúcie, ktoré budú ochotné experimentovať. Ako sa také inštitúcie hľadajú, tak práve na to sa spýtame Mikka Annalu,“ uvádza Samuel Arbe, zástupca Ministerstva vnútra SR, ktorý má na starosti operačné programy pre efektívnu verejnú správu. Na JARNEJ ITAPA vystúpi Samuel Arbe ako spíker pre „smart“ verejnú správu. V prednáške sa bude venovať najmä tomu, prečo nie sú inteligentné mestá len o technológii. „Bez smart manažmentu vecí verejných nebudeme mať nikdy smart mestá, regióny ani komunity,“ hodnotí Samuel Arbe. Ako sa to dá docieliť a čo má Slovensko pripravené? Vypočujete si jeho prednášku v paneli Efektívna verejná správa.
Experimenty sú jedna vec. No idú ruka v ruke so zapájaním behaviorálnej psychológie do fungovania štátu či samospráv. Luke Revenscroft z The Behavioral Insights Team na JARNEJ ITAPA povie, ako prišli na to, že majú Guatemalčanom, ktorí neplatia načas dane, posielať listy. Čo sa stalo? „Až 16 percent ľudí ich začalo platiť včas. A to len tým, že sme do listu jemne naformulovali jednu vetu: deväť z desiatich ľudí vo vašom okolí platia dane v termíne. Mnohí ostatní jednoducho nechceli patriť k menšine,“ hovorí Luke Revenscroft. „Využívame sociálnu psychológiu a behaviorálnu ekonomiku na zlepšenie práce vo verejnej správe. Našou základnou ideou je nastaviť procesy na základe toho, ako sa ľudia bežne správajú, nie tak, ako to kážu ekonomické príručky,“ dopĺňa. Skutočne zaujímavé zistenia na konkrétnych príkladoch predstaví Luke už 22. mája v Crowne Plaza v paneli Strategické trendy v digitalizácii spoločností.
No a teraz si predstavme, že je rok 2020 a program informatizácie nepriniesol Slovensku žiadne hmatateľné výsledky. Koho vina je to? Čo bolo príčinou? Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska na JARNEJ ITAPA predstaví takzvanú pre-mortem analýzu našej informatizácie. Vo svoje prednáške sa bude sústrediť najmä na riziká súčasného stavu a rozvoja informatizácie na Slovensku. Návrh opatrení na záchranu „pred smrťou“ predstaví v paneli Nová generácia projektov.
Prihláste sa na ITAPA Health&Care 2025
