Dáta dokážu v zdravotníctve viac ako len odhaľovať podvody, ale motivácia pre masívnejšie využívanie analytiky u nás asi chýba.

Keď si istý urológ z Floridy objednal vyše 13 tisíc testov moču vykonávaných iba pri pomerne ojedinelých prípadoch v súvislosti s nádormi mechúra, bola podľa vyšetrovateľov jednoznačným motívom bola chamtivosť. Rekordér mal od laboratória, ktoré testy robilo, zinkasovať bonus 2 milióny dolárov. Potreby pacientov nehrali v objednávkach testov žiadnu rolu, lebo z medicínskeho hľadiska neboli potrebné.

Obdobné veľké prípady sú v zdravotníctve skôr výnimkou, relatívne malých podvodov je ale neúrekom, upozorňuje Svetová zdravotnícka organizácia. S dodatkom, že ak je ťažké odhaliť čo i len malý podiel podvodov, treba sa im radšej snažiť predchádzať.

Ukážkou takýchto malých podvodov môže byť snaha lekárov nadhodnocovať výkony v ambulancii, keďže majú nízku kapitáciu, čiže fixné poplatky za registrovaných pacientov. Nadhodnocovanie je možné, lebo zákon nehovorí, čo je pri akej diagnóze štandardný liečebný postup.

Ťažko povedať, o aké peniaze slovenské zdravotníctvo pre drobné podvody prichádza, ale ak by sme vyšli z celosvetových odhadov, môže sa pre chyby, podvody a neefektivitu strácať aj viac ako desatina peňazí v zdravotníctve.

Čím je systém poskytovania zdravotnej starostlivosti komplexnejší, tým vyššie je riziko, že sa v ňom nájde priestor pre nežiadúce javy, akými podvody určite sú.

Zatiaľ neprekonaný spôsob, ako zefektívniť prevenciu podvodov a plytvanie, je zbieranie a analyzovanie dát. Analytika umožňuje napríklad podrobne preskúmať liečebné postupy, určiť akýsi stredný prúd liečby pre konkrétne diagnózy a stanoviť určité mantinely.

Obdobných príkladov, ako analytika dokáže zdravotníctvo zefektívniť a urobiť transparentnejším, je  oveľa viac, ale dáta majú aj iný veľký potenciál – mohli by do zdravotníctva priniesť proklientský, osobný prístup.

Čo keby napríklad na základe historických dát dostal pacient pozvánku na preventívnu kontrolu, varovanie pred blížiacou sa chrípkovou epidémiou, alebo informáciu o novom postupe liečby konkrétne podľa jeho reálnej potreby? Ale s dátami sa dá ísť ešte ďalej, aj vďaka nástupu telemedicíny.

Verím, že raz príde doba naozaj personalizovanej medicíny, postavená na poznaní potrieb pacientov. Technológie k tomu máme. Zostáva len maličkosť – nastaviť v zdravotníctve také motivácie, aby poisťovne, nemocnice, inštitúcie rezortu zdravotníctva, zdravotnícke zariadenia a zdravotnícky personál, mali o využívanie a analýzy dát záujem.

Jozef Benčík, výkonný riaditeľ SAS Slovakia pre verejný sektor