Kybernetické hrozby sa už netýkajú len osobných a firemných počítačov. Sú súčasťou komplexnej problematiky, ktorá zasahuje aj do ekonomiky, politiky, vojenskej či civilnej oblasti. Kybernetickou bezpečnosťou by sa tak mali zaoberať všetci.

Kým v minulosti sa o kybernetických hrozbách hovorilo nanajvýš v kontexte bezpečnosti osobných a firemných počítačov a serverov, v uplynulých rokoch sa situácia dramaticky zmenila. Kybernetickú hrozbu už nemožno chápať len ako potenciálny útok hackerov, pri ktorom sú ľuďom, firmám a korporáciám odcudzené dáta a citlivé údaje. Hrozby sa presunuli prakticky do všetkých oblastí spoločnosti, počnúc ekonomikou, politikou, verejným aj súkromným sektorom a vojenskou a civilnou oblasťou. Prítomné sú tak v štátoch samotných ako aj v medzinárodnom kontexte. Ich cieľom môže byť kritická infraštruktúra, ako sú telekomunikačné alebo energetické siete, ale aj bežné zariadenia používané v domácnostiach.

"Cieľom kybernetických útokov môže byť aj kritická infraštruktúra"

Slovíčko smart sa dnes skloňuje všade, no stále sa málo hovorí o tom, že ak má produkt predponu smart, môže mať aj príponu “hrozba”. Čoraz menej ľudí pochybuje o tom, že do veľkých kybernetických útokov sa v budúcnosti môžu zapojiť aj bežné spotrebné produkty používané v domácnostiach. Stále ich nemožno považovať za hrozbu, no je potrebné o tom hovoriť viac, častejšie a intenzívnejšie. Kybernetická bezpečnosť už nie je oblasťou, ktorou by sa mali zaoberať len IT špecialisti a bezpečnostní analytici. Kvôli komplexnosti kybernetických hrozieb a ich potenciálnych dopadov - technických, ekonomických, spoločenských, politických či diplomatických - je potrebné iniciovať diskusie aj na túto tému. Diskusie, vďaka ktorým sa kybernetická bezpečnosť stane kľúčovým slovom v hľadáčiku politikov tak na regionálnej ako aj centrálnej úrovni. Obchádzať by určite nemala ani manažérov vo verejnej a súkromnej sfére, a rovnako tak aj právnikov, tvorcov legislatívy a diplomatov.

 

Kybernetické hrozby sa menia a prechádzajú komplexným vývojom. Niektoré z nich v súčasnosti stále nie sú vnímané ako kritické, čo však neznamená, že v blízkej budúcnosti tomu tak nebude. Na mieste je teda otázka, či vlády v Európskej únii tieto zmeny vnímajú a ak áno, tak ako. Reagujú na ne? Sú ich reakcie dostatočné? Bezpečnostné hrozby budú zrejme aj hnacím motorom zmien v regulačnej oblasti tak na národnej ako aj európskej úrovni. Čo teda možno očakávať v blízkej budúcnosti? Má zmysel poistenie kybernetických rizík? A aký veľký význam má spolupráca vlád a súkromného sektora pri prevencii? Aj toto sú otázky a oblasti, ktoré budú predmetom diskusného panelu V4 Cyber Security na Medzinárodnom kongrese ITAPA 2018. Jeho cieľom bude zmapovať hlavné vektory kybernetických a bezpečnostných rizík a identifikovať najvážnejšie hrozby súčasnosti a aj blízkej budúcnosti.

Zaregistrujte sa na Medzinárodný kongres ITAPA 2018 a dozviete sa viac