Ako prvú hodnotili lídri informatizácie schopnosť Slovenska zachytávať svetové trendy v strategickom riadení informatizácie. Martina Slabejová a Denisa Žiláková z ÚPVII uviedli niekoľko príkladov, ako sa ÚPVII snaží zaviesť nové prístupy do riadenia, napríklad spoluprácu s expertmi z UK, spoločné hodnotenia s OECD a EK, či vytvorenie behaviorálnej kancelárie. Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska však vidí nedostatočnú schopnosť samotného IT sektora preniesť tieto trendy do implementácie projektov.
 
Koncept hodnoty za peniaze a nový spôsob prípravy IT projektov vnímajú všetci panelisti pozitívne, avšak viacerí upozornili na to, že zatiaľ sme len v štádiu príprav, a tak reálny dopad na kvalitu sa ukáže až pri obstarávaní a realizácii projektov. Milan Ištván z Partnerstiev pre Prosperitu však už teraz vidí pozitívum v tom, že rezorty čelia omnoho väčšej dôslednosti pri kontrole samotných zámerov a musia mať veľmi dobre pripravené argumenty pre ich prijatie.
 
Väčšina hostí sa tiež pozitívne stavia k iniciatíve Red Flags, teda nezávislého hodnotenia kvality projektov, ktorú prinieslo Slovensko.digital. Denisa Žiláková poukázala na to, že systém Red Flags sa využíva štandardne aj na EÚ úrovni, kedy neznamená nevyhnutne zastavenie projektu, ale skôr signalizuje jeho významné riziká a zameriava pozornosť na jeho slabé miesta. Ľubor Illek zo Slovensko.Digital reagoval na pripomienky k subjektívnosti hodnotenia a informoval, že Slovensko.Digital sa cieľavedomo snaží tento koncept zlepšovať
 
a meniť spôsob hodnotenia tak, aby sa miera subjektivity hodnotiteľa čo najviac znížila. Martina Slabejová ocenila Red Flags ako dobrú spätnú väzbu odbornej komunity k projektom.
 
Diskusia sa rozpútala okolo aktuálnej témy GDPR. Milan Ftáčnik zo Slovenskej informatickej spoločnosti vyzdvihol potrebu ochrany osobných údajov, no zdôraznil, že kľúčovou bude osveta voči širokej verejnosti o tom, ako si svoje údaje chrániť. V súčasnosti podľa neho majú o tom ľudia len veľmi málo informácií. Emil Fitoš zase poukázal na nízku pripravenosť celej spoločnosti, pretože GDPR sa netýka len IT firiem, ale všetkých firiem, organizácií, inštitúcií, aj tých najmenších. Upozornil, že náročnosť zavádzania GDPR zvyšuje právna komplexnosť a tiež nejasné formulácie priamo v zákone. Ľubor Illek považuje GDPR za výhru právnikov nad informatikmi.
 
Panelisti diskutovali aj o koncepte smart cities a zamýšľali sa, či nejde len o ďalší prázdny pojem, ktorý spôsobí nepremyslený nákup riešení s označením „smart“. Denisa Žiláková však uviedla, že Úrad podpredsedu pre investície a informatizáciu intenzívne pripravuje systematický prístup k tejto téme a výslovne požaduje zahrnutie konceptu smart city do informatizačných projektov. Jej slová potvrdila a doplnila aj Martina Slabejová, ktorá uviedla konkrétne príklady projektov – napr. „Wifi pre Teba“ na vytvorenie hotspotov v mestách a obciach, dobudovanie broadband infraštruktúry a ďalšie. Emil Fitoš však vyslovil obavu z pripravenosti a dostatku odborných kapacít na úrovni samospráv, ktoré by boli schopné takéto projekty vo väčšom rozsahu realizovať.
 
Medzi diskutované témy sa dostala aj otázka pripravenosti Slovenska na bezpečnostné hrozby. Rastislav Janota z Národného bezpečnostného úradu upresnil, že index kybernetickej bezpečnosti NCSI, kde sa Slovensko ocitlo na vrchole rebríčka, neznamená mieru pripravenosti krajiny, ale hodnotí skôr zlepšenie krajiny v porovnaní s predošlým obdobím. Dobré výsledky Slovenska teda znamenajú zlepšenie v tejto oblasti. Zároveň však uviedol, že bezpečnosť v kybernetickom priestore nie je možné chrániť centrálne. Štát má pod palcom sotva 2% z celkovej premávky na slovenskom internete, zvyšok predstavuje priestor, kde je zodpovednosť na pleciach tak poskytovateľov elektronických služieb, ako aj každého bežného používateľa. Viacerí panelisti sa taktiež zhodli v tom, že osveta a vzdelávanie sú v tejto oblasti kľúčové a potrebné.
 
Pozornosť sa v závere diskusie stočila k IT komunite na Slovensku. Diskutéri čelili otázke, či je „malá veľkosť“ IT komunity na Slovensku, kde „každý každého pozná“, skôr výhodou alebo prekážkou v podobe konfliktu záujmov. Milan Ftáčnik poznamenal, že nevidí problém vo veľkosti komunity, ale skôr v tom, aby bolo možné ustrážiť verejný záujem. Ľubor Illek však uviedol, že nejde len o konflikt záujmov, ale malá komunita predstavuje aj odborný problém. Poukázal na príklady projektov s veľmi nízkou kvalitou dodávaných informačných systémov, ktorá bola spôsobená nedostatkom kvalitných programátorov. Zaujímavý postreh uviedol Rastislav Janota, ktorý ocenil prínos komunity pri tvorbe zákona o kybernetickej bezpečnosti, avšak nie IT komunity, ale odbornej komunity zloženej z predstaviteľov finančného sektora a ďalších inštitúcií, ktorých sa táto téma dotýkala.