Vo svojom príspevku sa budem v rámci svojho priestoru sústrediť na podstatu významu umelej inteligencie a triezve hodnotenie jej dôležitosti. Súčasne sa budem snažiť o vyslovenie téz, ktoré môžu byť predmetom diskusie, ale predstavujú môj názor na stav umelej inteligencie na Slovensku a manažment jeho rozvoja.

Umelá inteligencia je častejšie podceňovaná ako preceňovaná a nie je prízvukované, že tvorcami prostriedkov umelej inteligencie sú ľudia. Základy, na ktorých je postavená, je matematika a logické myslenie, resp. simulácie kognitívnych procesov človeka. Umelá inteligencia nikdy nevytvorí nič sama od seba, iba človek vie navrhnúť program, ktorý vytvorí kombinácie, na ktoré by možno ľudský mozog neprišiel.

Prvou tézou je, že umelá inteligencia je plne v rukách ľudí a ľudia nedovolia aby sa im z rúk vymkla.

Veľmi dôležité je, aby štát využíval svoje finančné zdroje na podporu toho, čo v budúcnosti ľuďom prinesie lepšiu kvalitu života smerom k nižšej pracovnej dobe a zvyšovaniu voľnočasových, resp. relaxačných aktivít. K tomu potrebujeme aktívnejšie zavádzanie prostriedkov umelej inteligencie a podporu výučbových predmetov STEAM (Science, Technology, Engineering, Art and Mathematics) a ich prioritizácie na nižších stupňoch vzdelávacieho procesu.

Na Slovensku síce vznikla Slovenska národná platforma pre umelú inteligenciu AI SLOVAKIA, ale zatiaľ je podpora štátu stále pomerne pomalá a rozpačitá. V oblasti STEAM vzdelávania štát robí málo a my nie sme pripravení na nové technológie - mentálne ani vedomostne. Príklad pandémie Covid 19 bol nevyužitou šancou, keď tisíce detí zostali bez pripojenia na internet a bez komunikačných prostriedkov, a neboli pripravené na výzvy danej doby. Neboli, a vyzerá to tak, že ani nebudú. V súčasnosti neexistuje žiaden projekt ani plán podpory výučby STEAM, najmä matematiky, ktorej sentiment bol za posledných 30 rokov kompletne zničený a jej význam naďalej ostáva nepochopený.

Druha téza je, že STEAM je absolútne najdôležitejšou zložkou vzdelávania, a znalosti matematiky a logiky nesmú byť podceňované tak, ako sa to deje teraz. Matematika nie je užitočná iba pre inžinierov – je kľúčová aj pre lekárov, právnikov, sociológov a historikov. Logické myslenie je základný fenomén kreativity.

Slovensko sa musí rozhodnúť, akú úlohu bude v oblasti rozvoja umelej inteligencie zohrávať. Jedna vec je nasadzovať produkty umelej inteligencie do každodenného života ľudí a druhá vec je spolu sa zúčastňovať na tvorbe prostriedkov umelej inteligencie na celom svete. Aj v oblasti umelej inteligencie sú tzv. robotníci umelej inteligencie. Tí nasadzujú pokročilé IT systémy, ale do týchto systémov nevidia. Súčasne však experti v oblasti umelej inteligencie, ktorí do tejto problematiky vidia viac alebo sa zúčastňujú na spoluvytváraní, sú úplne inou kategóriou odborníkov. Je však potrebné podotknúť, že budúcnosť tzv. robotníkov pre umelú inteligenciu je v ich zániku, tzv. „botizácii“ umelej inteligencie formou softwarových agentov pre simuláciu jednoduchých kognitívnych procesov.

Tretia téza je, že ekosystém ľudských zdrojov pre robotníkov, ako aj expertov umelej inteligencie, je absolútnym základom technologického rozvoja spoločnosti v čase pokročilých systémov IT, 5G, Internetu veci, Industry 4.0 a Virtuálnej reality.

Slovensko je krajinou, kde význam vzdelania a znalostí nie je predmetom záujmu. Absentuje pochopenie, že tituly sú vedľajším produktom výsledkov práce. Navyše sa Slovensko nechce učiť od technologicky vyspelejších krajín, často pod rúškom ideologických dôvodov. Problém je, že nielen Slovensko, ale aj celá EÚ technologicky zaostávajú. Bolo by dobré učiť sa od lepších a brať skúsenosti tam, kde už umelú inteligenciu majú nasadenú.

Európa nemá žiadnu sociálnu sieť ani technologického giganta v oblasti umelej inteligencie. Je to škoda. Je to výsledok podceňovania znalosti a absencie podpory nových technológií. Je zrejmé, že technologický rozvoj by mal byť predmetom podpory a záujmu celej spoločnosti. Snaha učiť sa od lepších v EÚ absentuje z historických dôvodov. Súrne potrebujeme podporu reálneho kritického myslenia v technologickom sektore, ako aj podporu rozmýšľania a kreativity, ktorá je základom prosperujúcej spoločnosti. 

Štvrtá téza je, že učenie bez rozmýšľania nemá význam, no rozmýšľanie bez znalosti je nebezpečné, čoho sme mnohokrát v našej spoločnosti boli svedkami v nedávnej minulosti.

 

Peter Sinčák, Technická univerzita v Košiciach


Prihláte sa na bezplatný webinár ITAPA Digital Talk: Umelá inteligencia v bežnom živote (24. júna 2021).

Bezplatná registrácia na podujatie TU.