Na Jarnej ITAPA 2024 bude keynote spíkrom v bloku venovanom kybernetickej bezpečnosti exkluzívny hosť – Bruno Horta Soares z Portugalska, zakladateľ spoločnosti APRESSADUTOPIA. Ide o špičkového experta a rešpektovaného spíkra, prezidenta ISACA Lisbon Chapter a vyhľadávaného konzultanta IDC v oblastiach ako digitálna transformácia, správa a riadenie, budovanie stratégií a bezpečnosť. S cieľom maximálne využiť túto príležitosť a našu spoluprácu sme Bruna požiadali o krátky rozhovor.

Sú investície do umelej inteligencie v Európe v porovnaní so zvyškom sveta dostatočné? Aký je ich vplyv na formovanie budúcich príležitostí pre organizácie a jednotlivcov? Stanú sa kritickým faktorom pre diferenciáciu a niekedy až prežitie?

Skôr ako odpoviem, považujem za potrebné objasniť, že keď hovoríme o technológiách, vždy musíme brať do úvahy otázku ponuky a dopytu. USA sú absolútne dominantné na trhu tretej generácie technologických platforiem, pričom platí, že Čína je vzdialená s prevažne regionálnou prítomnosťou a Európa je iba divákom. Tento predpoklad slúži ako východiskový bod na pochopenie toho, že dnešná ekonomika je vnútorne závislá od digitálnych platforiem, a preto bude mať vždy rozdielny rytmus v USA a vo zvyšku sveta. Investície do AI v západnej Európe v súčasnosti predstavujú približne 20 % celosvetových investícií. Pokiaľ ide o vplyv AI, musíme brať do úvahy, že technológie sú vysoko demokratizovanou komoditou, ktorá znižuje váhu konkurenčnej výhody vyplývajúcej z vlastnej technológie a posilňuje význam firiem i jednotlivcov zameraných na vytváranie hodnôt. V najbližších rokoch nebude konkurenčná výhoda spočívať v technologickom osvojení AI, ale v schopnosti využiť moderné technológie na získanie hodnoty z údajov.

Vo vašej prezentácii sa budete venovať využitiu generatívnej AI, ktorá dokáže zlepšiť analýzu údajov a uľahčiť rozhodovanie. Aká je však jej rola v digitálnej transformácii organizácií a podpore novej éry inovácií a prevádzkovej efektívnosti?

GenAI v súčasnosti predstavuje približne 15 % trhu AI (do roku 2022 to bolo 5 %), avšak do roku 2027 by mohla pokryť takmer 30 % trhu, takže niet pochýb, že ide o jednu z najrýchlejšie rastúcich technológií. Jedným z hlavných vysvetlení tohto úspechu je práve zapojenie ľudí do prípadov jej využitia, keďže ide o technológiu, ktorej cieľom je v konečnom dôsledku vytvárať obsah umožňujúci interakciu ľudí. Mnohé ďalšie technológie AI sú zabudované do technologických riešení, ktoré používame už mnoho rokov, no práve GenAI priťahuje pozornosť, pretože konečne vidíme technológiu, ktorej sa môžeme „dotknúť“.

Môžete spomenúť niektoré oblasti, kde je jej využitie prínosné?

Popredné prípady použitia GenAI v Európe výrazne transformujú rôzne odvetvia. Medzi najlepšie aplikácie patria Augmented Customer Service Agents, Augmented Fraud Analysis and Investigation a Augmented Threat Intelligence and Prevention Systems. Mnohé spoločnosti využívajú GenAI na zlepšenie zákazníckych skúseností poskytovaním personalizovanej a efektívnej podpory, ktorá skracuje čas odozvy a zvyšuje spokojnosť zákazníkov. V analýze podvodov prináša GenAI revolúciu v procese detekcie a prevencie tým, že analyzuje obrovské množstvo údajov na identifikáciu podozrivých vzorov, čím efektívnejšie predchádza podvodným aktivitám. Okrem toho sa v kybernetickej bezpečnosti GenAI používa na predvídanie a neutralizáciu hrozieb, čím sa zabezpečuje ochrana citlivých údajov a integrita informačných systémov. Toto všetko potvrdzuje, že GenAI formuje budúcnosť technológií v Európe a poháňa efektivitu, bezpečnosť a inovácie naprieč rôznymi sektormi.

V súvislosti s nárastom využívania AI je dôležité zamyslieť sa nad oblasťami, v ktorých môže získať výrazný vplyv. Ako to však správne a včas odhadnúť a kde by sme si mali ustrážiť výsostné postavenie?

Organizácie nemusia predvídať vývoj technológií, musia sa transformovať, aby sa dokázali prispôsobiť meniacemu sa kontextu. Inými slovami, skôr ako predpovedať a plánovať budúce scenáre, musia byť čoraz agilnejšie, aby sa prispôsobili transformáciám. Udržiavanie päťročnej stratégie v súlade s hlavnými trhovými prognózami je dôležité pre udržanie vízie, avšak táto stratégia nemôže byť uzavretým plánom. Môže a mala by sa pravidelne prehodnocovať. Ak nie častejšie, aspoň každý rok by firmy mali prehodnotiť svoje viacročné stratégie. Tieto stratégie sa uvedú do praxe a budú rámcovať prípady transformácie podniku. Práve na prípady použitia by sa mali organizácie zamerať v prvom rade, umelá inteligencia a iné technológie by mali prísť neskôr na urýchlenie týchto transformácií. To však neznamená, že technológie nie sú dôležité, pretože digitálne platformy budú tvoriť jadro infraštruktúry nových obchodných a prevádzkových modelov. Avšak organizácie sa nemôžu nechať zviazať technologickými obmedzeniami a musia sa sústrediť na transformáciu svojho podnikania.

V jednom z príspevkov na Linkedine ste napísali, že nestačí mať vedomosti – rozhodujúci je spôsob, akým ich využívame a kombinujeme. Ako dosiahnuť optimálne využitie silných a slabých stránok prirodzenej (ľudskej) a umelej inteligencie tak, aby sa maximalizovala tvorba hodnôt?

Od začiatku súhlasím s tým, že základnou otázkou je „ako budú ľudia spolupracovať so strojmi“ a nie „či stroje nahradia ľudí“. Aby sme pochopili dôležitosť zamerania na tvorbu hodnôt, musíme porozumieť tomu, ako technológie ovplyvňujú vývoj. V prvej fáze to boli najmä informačné technológie, ktoré slúžili na to, aby ľuďom pomohli transformovať údaje na informácie. V druhej vlne to bola tzv. Business Intelligence, ktorá pomohla ľuďom premeniť informácie na znalosti. Záverečný krok urýchli umelá inteligencia a posunie nás na úroveň, keď konečne upustíme od otázky „aké informácie potrebujeme na rozhodovanie“ a začneme sa pýtať „aké rozhodnutia musíme urobiť“. Podpora pri rozhodovaní bude hlavnou evolúciou v úlohe, ktorú zohrávajú technológie. Hlavné rozhodnutia organizácií v oblasti spolupráce medzi ľuďmi a strojmi musia závisieť predovšetkým od atribútov týchto rozhodnutí, ku ktorým patrí variabilita, nejednoznačnosť, neistota, riziko, frekvencia, spolupráca a odklad.

Vaším záväzkom je zanechať vo svete pozitívnu stopu. Aké prostriedky volíte pri jeho napĺňaní? Čo je pre vás vo vašom profesijnom živote dôležité?

Už veľa rokov vo všetkých mojich príspevkoch na sociálnych sieťach používam hashtag #ShareHarder. Myslím si, že je to najlepší spôsob, ako zanechať lepší svet, než aký sme našli – učiť sa, konať, zdieľať a opakovať. Mám to privilégium, že veľkú časť môjho času trávim učením a zdieľaním, či už v akademickom prostredí ako učiteľ alebo ako seniorný poradca, ktorý podporuje manažérov pri rozhodovaní o digitálnych príležitostiach a hrozbách v ich organizáciách. Na konci dňa musia firmy a ich lídri pochopiť, že aj keď technológie posúvajú svet dopredu, len od nich závisí, či svet bude súčasťou tohto pokroku.

Bruno Horta Soares vystúpi na konferencii Jarná ITAPA 2024 v Bratislave 18. júna 2024 v rámci predobedňajšieho panelu Nové nástroje v kyberbezpečnosti.