Na veľké projekty by mali tí najlepší odborníci stáť na strane štátu, nie firiem
„V privátnom sektore máte iba dve možnosti. Alebo budete konkurencieschopní, alebo zahyniete. Vo verejnom sektore to ale takto nefunguje. Prežijete, aj keď neposkytujete kvalitné služby za prijateľnú cenu.“ Týmito slovami odštartoval svoju prednášku na medzinárodnom kongrese ITAPA bývalý podpredseda vlády a minister financií SR Ivan Mikloš, dnes šéf poradcov ukrajinského premiéra.
Ako ďalej Ivan Mikloš podotkol, práve z dôvodu, že verejný sektor nie je existenčne nútený byť efektívny, sa tu o to ťažšie presadzujú reformy. Aby ste to zvládli – potrebujete silných lídrov, ktorí dokážu prekonať stúpajúcu averziu ľudí k reformám či rastúci konflikt medzi politickými nákladmi a vecnou potrebou reformných zmien.
„Ja som laik, ktorý sa na informatizáciu pozerá zvonku. A tak musím skonštatovať, že sa čudujem, kde a do čoho sa investovala v informatizácii miliarda eur, keď ešte stále čakám na pošte so žltým lístkom,“ vyhlásil Ivan Mikloš s tým, že na druhej strane sú tu i pozitíva. Tie vidí najmä v šikovných ľuďoch.
Prednáška Ivana Mikloša niesla názov Predpoklady pre zavedenie udržateľných zmien vo fungovaní verejnej správy. Ako sa to dá podľa neho docieliť, ilustroval na príklade privatizácie. Keď sa predáva veľký štátny podnik, zväčša na strane predávajúceho (štátu) stoja poradenské firmy svetového renomé, v ktorých pracujú najlepší profesionáli. Ich ohodnotenie spočíva z dvoch častí: fixnej sumy a success fee. Sú teda motivovaní, aby štát získal na privatizácii čo najviac. Je v ich záujme ochraňovať záujmy klienta, teda štátu, ktorý predáva, pretože čím vyššia suma sa dosiahne, tým viac inkasujú aj oni. A podobný princíp by mal podľa Ivana Mikloša platiť aj v informatizácii: „Štát by si mal najať poradcov, ktorí zabezpečia symetriu informácií a poznatkov medzi objednávateľom (štátom) a dodávateľom (IT firmami), a ktorí budú zároveň konať v prospech štátu pri ochrane verejných záujmov – teda ak štát nakupuje, tak ideálne čo najkvalitnejší produkt za čo najnižšiu cenu.“
„Ja som laik, ktorý sa na informatizáciu pozerá zvonku. A tak musím skonštatovať, že sa čudujem, kde a do čoho sa investovala v informatizácii miliarda eur, keď ešte stále čakám na pošte so žltým lístkom,“ vyhlásil Ivan Mikloš s tým, že na druhej strane sú tu i pozitíva. Tie vidí najmä v šikovných ľuďoch.
Prednáška Ivana Mikloša niesla názov Predpoklady pre zavedenie udržateľných zmien vo fungovaní verejnej správy. Ako sa to dá podľa neho docieliť, ilustroval na príklade privatizácie. Keď sa predáva veľký štátny podnik, zväčša na strane predávajúceho (štátu) stoja poradenské firmy svetového renomé, v ktorých pracujú najlepší profesionáli. Ich ohodnotenie spočíva z dvoch častí: fixnej sumy a success fee. Sú teda motivovaní, aby štát získal na privatizácii čo najviac. Je v ich záujme ochraňovať záujmy klienta, teda štátu, ktorý predáva, pretože čím vyššia suma sa dosiahne, tým viac inkasujú aj oni. A podobný princíp by mal podľa Ivana Mikloša platiť aj v informatizácii: „Štát by si mal najať poradcov, ktorí zabezpečia symetriu informácií a poznatkov medzi objednávateľom (štátom) a dodávateľom (IT firmami), a ktorí budú zároveň konať v prospech štátu pri ochrane verejných záujmov – teda ak štát nakupuje, tak ideálne čo najkvalitnejší produkt za čo najnižšiu cenu.“
Prihláste sa na Jesenná ITAPA 2024
