Európska komisia navrhla nové pravidlá s cieľom umožniť v Európe cezhraničné a bezpečné elektronické transakcie. Navrhované nariadenie zabezpečí, aby občania a podniky mohli na prístup k verejným službám v iných krajinách EÚ, v ktorých je k dispozícii systém elektronickej identifikácie (eID), využívať svoj vnútroštátny systém eID.

Zároveň sa ním vytvára vnútorný trh pre elektronický podpis a súvisiace online dôveryhodné služby naprieč hranicami, pretože zabezpečuje, že tieto služby budú fungovať cezhranične a mať rovnaký právny štatút ako tradičné postupy založené na papierových dokladoch. Vďaka tomu sa budú môcť v plnej miere realizovať výrazné úspory spojené s elektronickým verejným obstarávaním.
V návrhu sa v plnej miere zohľadňujú existujúce vnútroštátne systéme identifikácie i preferencie členských štátov, ktoré systém identifikácie nemajú. Krajiny, ktoré majú eID, sa môžu rozhodnúť, že sa nezapoja do európskeho systému. Krajina, ktorá oznámi, že plánuje zapojiť sa do celoeurópskeho systému, musí ponúkať rovnaký prístup k verejným službám prostredníctvom eID, aký poskytuje svojim občanom.
Podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová uviedla: „Občania a podniky by mali mať možnosť vykonávať transakcie v rámci bezhraničného digitálneho jednotného trhu – to je hodnota internetu. Kľúčové postavenie má právna istota a dôvera, a preto potrebujeme komplexnejšie nariadenie o elektronických podpisoch a elektronickej identifikácii.
Tento návrh znamená, že svoju eID môžete využívať naplno. Prostredníctvom vzájomného uznávania vnútroštátnych eID a spoločných noriem pre dôveryhodné služby a elektronické podpisy môžme zabrániť rozdrobeniu internetu a online verejných služieb a uľahčiť život miliónom podnikov a ešte väčšiemu počtu občanom.“
Čo navrhované nariadenie neznamená:
povinnosť pre členské štáty EÚ zaviesť vnútroštátne preukazy totožnosti, elektronické doklady totožnosti alebo iné riešenia eID, ani povinnosť pre jednotlivcov vybaviť si takéto doklady. zavedenie európskej eID alebo akejkoľvek podoby európskej databázy, možnosť alebo dokonca povinnosť poskytovať osobné informácie na využívanie tretím stranám.
Do skupiny, ktorej budú z nariadenia rôznymi spôsobmi plynúť najväčšie výhody, patria:
Študenti, ktorí sa budú môcť zapísať na univerzitu v zahraničí online namiesto toho, aby museli vycestovať len preto, aby osobne vyplnili formuláre. Občania, ktorí sa sťahujú do inej krajiny EÚ, uzatvárajú manželstvo v zahraničí alebo vypĺňajú viacero daňových priznaní. Pacienti, ktorí potrebujú lekársku pomoc v zahraničí, by mohli si mohli bezpečne overiť odbornosť lekára alebo ho oprávniť na prístup k svojim lekárskym záznamom. Spoločnosti by sa mohli uchádzať vo verejných súťažiach o zmluvy vo verejnom sektore kdekoľvek v EÚ.
Svoje ponuky by mohli predkladať, zapečatiť a opatriť časovou pečiatkou elektronicky namiesto toho, aby museli tlačiť viaceré papierové exempláre svojich ponúk a zasielať ich kuriérskou službou.
Všetci, ktorí chcú podnikať v inej krajine EÚ, by mali možnosť zriadiť spoločnosť prostredníctvom internetu a predkladať ročné správy jednoducho online. Štátne správy by mohli znížiť svoju administratívnu záťaž a zvýšiť efektívnosť, a teda lepšie slúžiť občanom a šetriť financie daňovníkov. Kontext
Oba prvky nariadenia – elektronická identifikácia a elektronické podpisy – prispejú k vytvoreniu predvídateľného regulačného prostredia, ktoré umožní bezpečné a bezproblémové elektronické interakcie medzi podnikmi, občanmi a verejnými orgánmi. Zvýši sa tak efektívnosť verejných i súkromných online služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v EÚ.
Koncepcia elektronických podpisov, ktorá vychádza z platnej smernice o elektronických podpisoch ( smernica 1999/93/ES ), priniesla určitý stupeň harmonizácie postupov na celom území Európy. Všetky krajiny v EÚ majú vytvorený právny rámec pre elektronický podpis, tieto rámce sa však navzájom líšia, v dôsledku čoho je prakticky nemožné vykonávať cezhraničné elektronické transakcie. Rovnaká situácia je aj pri dôveryhodných službách, ako sú napríklad časové pečiatky, elektronické pečate a doručovanie, a overovaní webových stránok, kde chýba interoperabilita na európskej úrovni. A práve preto sa v tomto nariadení navrhujú spoločné pravidlá a postupy pri týchto službách.
Vzhľadom na eID nariadenie vytvára právnu istotu, pretože zabezpečuje zásadu vzájomného uznávania a akceptovania, podľa ktorej členské štáty akceptujú vnútroštátne eID, ktoré boli Komisii oficiálne oznámené. Členské štáty nie sú povinné registrovať svoje vnútroštátne eID, ale Komisia dúfa, že mnohé štáty sa pre túto možnosť rozhodnú.
Prostredníctvom projektu STORK Komisia a 17 zapojených členských štátov EÚ dokázalo, že cezhraničné vzájomné uznávanie elektronickej funguje.

Zdroj:Tlačová správa