Koncom mája sa v Bratislava za veľkého záujmu odborníkov konala jarná konferencia ITAPA, venovaná plneniu Operačného programu informatizácia spoločnosti (OPIS). Stručné zhodnotenie konferencie poskytol Komunálnym financiám Michal Ivantyšyn, riaditeľ ITAPA.

KF: Na jarnej konferencii ITAPA/OPIS 2013 ste hovorili o pohľade verejnosti na OPIS - môžete stručne zhrnúť obsah svojho vystúpenia?
Náš vlastný prieskum priniesol jedno očakávané a jedno trochu prekvapujúce zistenie. V zásade sme očakávali, že ľudia veľmi nepoznajú OPIS. Je to tak - len zhruba 20 percent ľudí vôbec vie o tom, že OPIS existuje. Kedže Operačný program informatizácie spoločnosti zatiaľ spustil  zhruba len 3 percentá zo všetkých plánovaných elektronických služieb, tak je to pochopiteľné. Verejnosť zatiaľ nevyužíva elektronické služby, a preto nemá dôvod sa oboznamovať s OPIS-om.

KF: Priniesol váš prieskum aj nejaké pozitívne zistenia?
Prekvapil nás pomerne vecný pohľad tých ľudí, ktorí už o OPIS-e počuli. Až zhruba 77 percent ľudí si spájalo OPIS s neutrálnou, respektíve pozitívnou témou, ako je sprístupnenie možnosti vybavovania cez internet, prípadne podpora šírenia internetu. Len zhruba 23 perc. ľudí uviedlo negatívnu asociáciu, ako je pomalé, prípadne nehospodárne čerpanie. Možno tak zhrnúť, že ľudia majú veľmi praktický pohľad na OPIS a nenechávajú sa priveľmi ovplyňovať doterajšou pomerne negatívnou medializáciou. Toto bolo aj hlavné posolstvo, ktoré sme prezentovali na podujatí ITAPA jednotlivým projektovým tímom. Že ľudia čakajú na uchopiteľné výsledky a že význam OPIS-u bude verejnosťou hodnotený podľa reálneho prínosu pre konkrétnych ľudí.  

KF: V čom vidíte hlavné problémy doterajšej realizácie projektov v rámci OPIS-u? Pri pohľade zvonka to vyzerá, že za problémy sa navzájom obviňujú štát a firmy...
Za hlavný problém považujem posadnutosť administratívnymi procesmi na úkor sledovania praktických výsledkov a reálnych dopadov. Akoby sme verili, že keď bude administratívny proces bezchybný, tak dosiahneme aj výsledky. Citime, že to nie je ono a že projekty sa realizujú s problémami. A reagujeme na to tak, že ešte viac sprísnime administratívu. Výsledkom je však zhoršenie. Rád by som zdôraznil, že tento problém nemá len OPIS, a len Slovensko.

KF: Aká je teda situácia v ostatných krajinách?
Prakticky celá východná Európa len s veľkými problémami buduje eGoverment, a tak v medzinárodnej konkurencii stráca postavenie. Až 11 z dvanástich nových členských štátov EÚ si  postavenie v rebríčku zhoršilo, hoci absolútne nejaký progres aj v týchto krajinách nastal. Naopak, staré členské krajiny napredujú rýchlo ďalej a väčšina si vylepšuje svoje medzinárodne postavenie. Tento rozdiel je spôsobený práve pohľadom na administratívu. Kým v západnej Európe má administratíva najmä pomocnú úlohu pri riešení problémov, vo východnej je naopak určujúca a dôležitejšia ako výsledok samotný.

KF: Jeden z dôležitých prvkov je systém verejného obstarávania, ktorý v súčasnej podobe umožňuje firmám rôzne obštrukcie a brzdí projekty...
Dobrým príkladom posadnutosti administratívou je práve verejné obstarávanie, ktoré sa neustále komplikuje. Pritom hlavný problém je inde a spočíva v nízkom ohodnotení úradníkov a v ich slabej motivácii. Platové ohodnotenie úradníkov je úplne nedostatočné, pokiaľ majú byť reálnymi oponentami dodávateľov. Minimálne v OPIS-e je úplne bežné, že projektoví manažéri štátu majú príjem na úrovni jednej tretiny svojich partnerov zo súkromnej sféry. Pri takomto stave sú, pochopiteľne, najlepší ľudia na strane firiem. Výsledkom je, že mnohí súčasní úradnici nevedia ani len napísať komplikovanejšie zadanie, prípadne adekvátne oponovať pri preberaní diela.   

KF: Čo by sa v ňom malo zmeniť, aby bol systém pružnejší?
Systém je nastavený tak, že či projekt dopadne dobre alebo zle, uradníci to veľmi nepocítia na svojom kariérnom raste a platovom ohodnotení. Toto je úplne naopak  ako v súkromných  firmách, kde pracovníci dostanú veľmi rýchlu spätnu väzbu. Všetky zmeny obstarávania sa doteraz vyhýbali základnému problému, a síce nízkej motivácií úradníkov. Naopak, zákon o verejnom obstarávaní vychádzal zo zamlčaného predpokladu, že úradníkom sa nemá dôverovať, a tak všetky zmeny smerovali k eliminácii „subjektívneho“ hodnotenia. Zmeny tak ešte viac oslabovali spojenie osobnej zodpovednosti za dosiahnutie výsledkov. A teraz tu máme projekty, ktoré síce pri obstarávaní naplnili formálne procesy, ale majú vážne problémy odovzdať funkčné dielo.

KF: Ako vidíte budúcnosť OPIS-u, resp. kontinuitu v programovacom období 2014-2020?
Veľmi často máme tendenciu hovoriť o negatívach, a tak máme dojem, že trend je zlý. Avšak celkovo úroveň informatizácie spoločnosti rastie. Určite je potrebné pokračovať v tomto úsilí. Potrebujeme však veľmi otvorene hovoriť o pomerne ťažko nadobudnutých skúsenostiach, aby sme znížili počet chýb v ďalšom období.    

KF: Aký praktický význam majú každoročné konferencie a kongresy ITAPA k uvedenej problematike?
Vo výmene informácií, vzájomnej diskusii, v inšpiráciách... Na poslednej konferencii ITAPA sa prelomila určitá psychologická bariéra - problémy sa začali reálne pomenovávať. To je prvý sľubný predpoklad budúceho zlepšenia. ITAPA tiež prináša svetové pohľady na Slovensko, a možné riešenia. Ide nám o to, aby sme neupadli do lokálnej provincionality, ale aby sme sme boli v dotyku so svetovými trendmi. Pri širšej perspektíve sa totiž mení náš pohľad. Vidíme napríklad, že naše slovenské problémy, ktoré sa nám zdajú ako úplne zásadné, vlastne nie sú nijako mimoriadne, a mnohé iné krajiny majú takú istú skúsenosť. Vieme sa z nej učiť. Vidíme  jasnejšie  kľúč k úspešnej realizácii projektov.