Považujeme sa za pánov tvorstva. Ohýbame krajinu, ako sa nám páči, meníme korytá riek, staviame mestá, ktoré sa týčia do neba. A z času na čas nám príroda pripomenie, že skutočným vládcom je ona. Čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia sú sprievodnými javmi zmeny klímy. Pomôže nám AI zvládnuť ich?

Prívalová voda v mestách

Orkány, prívalové povodne a podobné udalosti sa vyznačujú tým, že sú veľmi ťažko predvídateľné. A keď sa prihodia, spôsobujú veľké škody. Z roka na rok stúpa pravdepodobnosť, že podobné javy budú čoraz častejšie. Bratislava len minulý rok zažila dva veľké prívalové lejaky, ktoré spôsobili veľké škody.

Keďže nevieme podobné udalosti s dostatočným predstihom predvídať, treba nájsť  riešenie, ako promptne reagovať na krízovú situáciu. Správna stratégia dokáže výrazne zminimalizovať škody.  Záplavy spôsobené dažďom vyžadujú veľmi premyslené riešenie. Po stáročia sme menili tok riek, regulovali povodia a každá takáto zmena ovplyvnila, ako pôda reaguje na prívalovú vodu.

Inteligentná kanalizácia

Existuje viacero metód, ako minimalizovať dopady na naše mestá. Vo Viedni medzi rokmi 2013 – 2016 vybudovali najväčší kanalizačný systém v Európe, vďaka ktorému dokážu úspešne spracovať prívalové dažde aj odpadovú vodu z domácností.  

S úspechom sa tiež dá využiť umelá inteligencia k správnemu nastaveniu celého systému.

Univerzita v Sheffielde vyvinula systém CENTAUR, ktorý využíva AI na spravovanie vodných tokov v mestách. Ide o inovatívny, nízkonákladový, miestne autonónmny systém správy kanalizácie, ktorý znižuje riziko povodní a záplav v mestách. Po inštalácií zábran a senzorov v kanalizácií dokáže systém odkláňať vodu z jednej časti do druhej. Senzory monitorujú výšku hladiny na oboch stranách brány a informujú, kedy treba konať. V prípade extrémneho počasia môžu byť brány ovládané diaľkovo.  Ak by počas prívalového dažďa systém vyhodnotil, že kanalizácia v časti mesta je preplnená vodou, môže uzavrieť brány a odkláňať vodu do inej časti mesta. CENTAUR využíva algoritmy fuzzy logiky a ako taký je schopný adaptovať sa a analyzovať zmeny prúdenia vody.

Oproti veľkoformátovým systémom, ako je napríklad vo Viedni, sa dá CENTAUR inštalovať postupne, najskôr v oblastiach s vysokým rizikom záplav. Systém bol s úspechom testovaný na dvoch lokalitách, v portugalskej Coimbre a francúzskom Toulouse.

Podobný prístup použilo americké Cincinnati, ktoré chce vybudovať „inteligentné kanalizácie“. Vzhľadom na obmedzenia rozpočtu, ktorý neumožňuje stavať nové priestory, museli kreatívne využiť dostupné zariadenia. Ineligentné senzory monitorujú výšku hladiny a presmerovávajú vodu tam, kde je miesto.

Obmedzenia AI

Pri použití podobných systémov využívajúcich AI sa však skôr či neskôr dostaneme k morálnym otázkam. Keď sa naplní kapacita kanalizácie, vodu treba odviesť inde. Kam? Vypustí sa mimo mesto a zaplaví tam polia? Necháme zaplaviť časť mesta, kde vzniknú veľké škody, obmedzené však len na malú časť? Hrozí nám, že tieto rozhodnutia časom prenecháme na AI? AI nemá svedomie a preto sa nemusí morálne vyrovnávať s rozhodnutiami, ktoré postihnú časť obyvateľstva.

Jedna vec je istá. Naša klíma sa mení. Pokiaľ nezačneme pripravovať stratégie, ako sa vysporiadať so zmenami počasia, ktoré prináša, dopady budú pre náš čoraz ničivejšie. Mestá dnes už hľadajú spôsoby, ako minimalizovať negatívne dopady, ktoré prinášajú a využívajú pri tom aj umelú inteligenciu. Hľadajú inovatívne riešenia aj mestá, ktoré sa budú prezentovať na jarnej konferencii ITAPA? Príďte sa ich spýtať.