Bol december 2020, čiže čas tvrdého lockdownu, ľudia už mesiace pracujú, učia sa a nakupujú online a keď tak sedia pri počítači, alebo so smartfónom v roku, pristane im prieskumná otázka. Dotýka sa vás téma kybernetickej bezpečnosti?

23 percent slovenskej populácie odpovie NIE, 27 percent vyhlási, že nevedia, alebo im je jedno a POLOVICA účastníkov plne odsúhlasí, že téma kybernetickej bezpečnosti sa ich dotýka.

Všetci títo účastníci prieskumu majú viacej ako 15 rokov a je to reprezentatívna vzorka slovenskej populácie, čiže rovnomerné zastúpenie podľa veku, pohlavia aj veľkosti bydliska.

Skupina účastníkov však spozornie, keď dostane otázku a možnosti Čo by vás najviac poškodilo a zranilo? 

96,7 percent populácie reaguje na to, že by ich poškodilo odcudzenie peňazí z účtu, zneužitie prihlasovacích údajov, únik osobných údajov, zverejnenie citlivých informácií a iné incidenty. Ženy sú citlivejšie na osobné údaje, akými sú majetkové a zdravotné pomery a únik citlivých fotografií, zvlášť háklivá je generácia 15-24 a to najmä na svoje osobné údaje.

Vynikajúce vysvedčenie nedostali v prieskume ani tradičné bašty bezpečnosti, keď sme sa pýtali Kde sa cítite najviac ohrození v kybernetickom priestore? Ktorá situácia je najmenej bezpečná?

Ako najmenej bezpečné uviedli respondenti online nakupovanie a platby kartou a takmer tretina z nich sa necíti bezpečná ani pri využívaní služieb elektronického bankovníctva. Až 92 percent respondentov má pocit ohrozenia v kybernetickom priestore, pričom tretina populácie vníma súčasne viacej ako tri hrozby.





Takže si to zhrňme: 96,7 percent opýtaných reagovalo na to, že by ich poškodili kybernetické útoky  a pritom polovica z nich zároveň tvrdí, že sa ich kybernetická bezpečnosť nedotýka. Takýto výsledok prieskumu, kde sú protichodné vyjadrenia, zvyknú sociológovia označiť ako havária.

Polovica internetovej populácie nemá pojem kybernetickej bezpečnosti fixnutý ako osobné ohrozenie.

Havária v myslení. Lebo ak používame služby v kybernetickom priestore, tak kybernetická bezpečnosť sa nás týka.

Tak sme respondentom v prieskume zároveň dali otázku Kto by mal byť zodpovedný za osvetu a vzdelávanie v kybernetickej bezpečnosti?

Skrátené vyhodnotenie odpovedí znie, že by to mali byť inštitúcie ako Národný bezpečnostný úrad, alebo ministerstvá vnútra a informatizácie (50,5 %), školy, kurzy, zamestnávatelia (20,4 %) či média (5,7 %) .

Osvietenú odpoveď Nikto z uvedených, je to v prvom rade zodpovednosť jednotlivca zakliklo 13 percent účastníkov prieskumu. Pre zaujímavosť – desať percent reprezentatívnej vzorky slovenskej populácie vôbec nevie, kto je za osvetu a vzdelávanie v kybernetickej bezpečnosti zodpovedný.

Ak má IT segment pred sebou v budúcnosti mimoriadne úlohy, je čas ich plniť. Len nezabúdajme na to, že ich používateľmi bude slovenská populácia, kde nároky doby dramaticky presahujú vzdelanie a súčasné povedomie v kybernetickej bezpečnosti.

Zadávateľ ALISON Slovakia, realizácia Nielsen Admosphere Omnibus, SR populácia 15+, december 2020