Prorektor pre vedu, výskum a styk so zahraničím Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Róbert Babeľa bude o svojich skúsenostiach a pohľadoch hovoriť v rámci dvoch diskusií. Je absolventom troch prestížnych univerzít, autorom a spoluautorom mnohých publikácií a najmä vedcom a odborníkom s dlhoročnou praxou na rôznych pozíciách v sektore zdravotníctva. Profesor Babeľa je jedným zo stovky spíkrov, ktorí sa čoskoro stretnú v Bratislave na jednom mieste. Ešte predtým sme mu položili niekoľko otázok. Jeho odpovede sú prísľubom, že Jarná ITAPA 2024 bude opäť konferenciou plnou aktuálnych tém, riešení a inšpirácií. Nenechajte si ju ujsť a registrujte sa ešte dnes.

Jedna z diskusií, v ktorých rámci sa podelíte o vaše bohaté skúsenosti, bude venovaná téme duševného zdravia. Odhliadnuc od ťažkostí, ktoré spôsobuje v prvom rade pacientom, koľko stojí chorá populácia štát?

Ekonomický vplyv duševne chorej populácie na štát je významný. Podľa metaštúdie, ktorá bola pripravená v spolupráci medzi Ligou za duševné zdravie a Project HealthCare, vedú duševné poruchy k rôznym nepriamym nákladom, akým je znížená produktivita, zvýšená absencia a vyšší výskyt problémov s fyzickým zdravím u osôb s duševnými poruchami. V dokumente sa ďalej uvádza, že jednotlivci s duševnými poruchami častejšie trpia chronickými ochoreniami, napríklad kardiovaskulárnymi ochoreniami a metabolickými poruchami, ktoré ďalej zaťažujú systém zdravotnej starostlivosti. Okrem toho znížená pracovná schopnosť a zvýšená nezamestnanosť tejto skupiny obyvateľstva prispievajú k nemalým hospodárskym stratám.

V akom stave je duševné zdravie dnešnej mladej generácie v porovnaní s generáciou ich rodičov a starých rodičov?

Zdá sa, že duševné zdravie dnešnej mladej generácie je v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami v kritickejšom stave. Štúdia poukazuje na to, že úzkostné a depresívne poruchy sú medzi mladšou populáciou častejšie. Pandémia a ďalšie sociálno-ekonomické faktory tieto problémy ešte zhoršili. Z prieskumu uskutočneného v roku 2021 napríklad vyplynulo, že 42 % populácie zažilo v minulom roku nejakú formu emocionálnych alebo psychosociálnych problémov, pričom značnú časť z nich tvorili mladí ľudia. Na 1,4 milióna detí je na Slovensku približne 200 miest v nemocniciach či liečebniach. Deti na pomoc často čakajú aj pol roka. Takmer pätina študentov uviedla, že im v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu. Najčastejšie to boli úzkostné poruchy, depresia a poruchy príjmu potravy. Na porovnanie, staršie generácie počas svojej mladosti nečelili takej vysokej miere uvádzaných problémov s duševným zdravím.

Načrtli ste, že dostupnosť psychologickej pomoci nie je optimálna. Dá sa povedať, koľko mladých ľudí potrebuje odbornú pomoc a nemá k nej prístup? Sú hlavným problémom financie?

Dostupnosť psychologickej pomoci na Slovensku je nedostatočná. Máme 300 lekárov psychiatrov. Takmer jeden milión ľudí nie je spokojných so svojím duševným zdravím. Približne pätina slovenskej populácie trpí pretrvávajúcimi problémami ako podráždenosť a úzkostlivosť, ťažkosťami uvoľniť sa či nervozitou alebo pocitom, že sú v koncoch s nervami. Máme 398 ambulancií a v roku 2021 bolo podľa NCZI zaznamenaných 1 771 777 návštev, čo znamená 5 906 návštev na jednu ambulanciu. To je pri 180 pracovných dňoch do roka približne 33 vybavených pacientov denne... Dokument konštatuje značnú „medzeru v liečbe“, čo naznačuje, že mnohým osobám, ktoré potrebujú psychologickú pomoc, sa jej nedostáva. Konkrétne približne 67 % osôb s depresívnymi symptómami a 84 % osôb s úzkostnými poruchami nie je liečených. Čiastočne je to spôsobené nedostatkom služieb a odborníkov. Značnou prekážkou sú aj finančné obmedzenia, keďže mnohí si nemôžu dovoliť súkromné psychologické služby.

Ak ešte zostaneme pri financiách, koľko štát stojí podceňovanie významu nielen duševných chorôb, ale aj celkového zdravotného stavu obyvateľov našej krajiny? Aké sú najväčšie hrozby, ak nezmeníme naše priority?

Podceňovanie významu duševného zdravia a celkového zdravia výrazne stojí štát priame aj nepriame náklady. Medzi priame náklady patria výdavky na zdravotnú starostlivosť pri liečbe duševných a telesných ochorení. Nepriame náklady zahŕňajú stratu produktivity, vyššiu mieru nezamestnanosti a ekonomické bremeno predčasnej úmrtnosti. Ak sa súčasné priority nezmenia, krajina čelí viacerým hrozbám vrátane pokračujúceho nárastu porúch duševného zdravia, nárastu chronických ochorení fyzického zdravia a trvalej ekonomickej záťaže v dôsledku straty produktivity a vyšších nákladov na zdravotnú starostlivosť. V štúdii sa zdôrazňuje potreba komplexných politík v oblasti duševného zdravia a lepšej integrácie služieb duševného zdravia do systému zdravotnej starostlivosti s cieľom zmierniť tieto hrozby. Dôležitá súčasť zmeny však bude aj vytvorenie komunitnej starostlivosti, ktorú máme pilotovanú zatiaľ len na ukrajinských odídencoch, no takýto systém pomoci a podpory prináša vysokú efektivitu a menšiu záťaž pre poslednú líniu pomoci, ktorou je zdravotnícky systém a špecialisti. Zistenia zo štúdie zdôrazňujú kritickú potrebu zlepšenia služieb duševného zdravia a lepšieho stanovenia priorít politiky na riešenie rastúcej krízy duševného zdravia na Slovensku.

Róbert Babeľa vystúpi na konferencii Jarná ITAPA 2024 v Bratislave 19. júna 2024 v diskusiách Koľko štát stojí chorá populácia a Duševné zdravie mladých v dobe digitalizácie.