S vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušanom Chrenekom sme sa rozprávali o tom, prečo Slovensko nepodporí ani jeden projekt na zavedenie širokopásmového internetu, ako vníma Brusel to, že presúvame peniaze z OPISu, ale aj o tom, čo by sme mali urobiť, aby sme lepšie využili náš potenciál v sektore Informačno-komunikačných technológií.

Slovensko v období 2007 – 2013 zlyhalo v čerpaní peňazí na informatizáciu spoločnosti. Dnes je jasné, že z OPISu nepodporíme ani jeden projekt na zavedenie širokopásmového internetu, slabo dotujeme aj ďalšie priority. Aké sú podľa vás hlavné príčiny súčasného stavu?

- Áno, realizácia operačného programu Informatizácia spoločnosti skutočne zaostáva. Zazmluvnená suma vo výške 443,5 milióna eur, teda 45 % celkovej sumy určenej na tento operačný program, je po päť a pol roku realizácie programu veľmi nízka a čerpanie sa musí zrýchliť. Realizácia prioritnej osi 3, ktorou je rozvoj širokopásmovej infraštruktúry, sa ešte ani nezačala. V súčasnosti sa obstarávajú prípravné - inžinierske práce, a teda zazmluvnenosť pri tejto prioritnej osi je na úrovni 0 %. Slovenská strana vypracovala na žiadosť Európskej komisie akčný plán. Jeho cieľom je urýchliť realizáciu programu, čo Európska komisia dôsledne monitoruje. Akčný plán už priniesol isté pozitíva, treba však vynaložiť ešte veľa úsilia, aby sa prostriedky určené na program do konca programového obdobia efektívne vyčerpali. Európska komisia vidí najväčší nedostatok v absencii strategického prístupu a v komplikovanom inštitucionálnom zastrešení programu – jeho riadiacim orgánom je totiž Úrad vlády SR bez toho, aby v oblasti IT a osobitne v rozvoji širokopásmovej infraštruktúry disponoval príslušnou odbornosťou. Nedostatky sa ukázali pri vedení konzultácií so slovenskými IT operátormi, vyčíslení nákladov na úplné širokopásmové pokrytie, ako aj pri identifikácii tzv. bielych miest z dlhodobého hľadiska, v ktorých sa má vybudovať širokopásmová infraštruktúra.

Presun peňazí do iných operačných programov nie je štandardné riešenie. Má obdobu aj v iných európskych krajinách? Ako toto naše počínanie vníma Brusel?

- Predseda Európskej komisie Barroso prišiel koncom januára tohto roku s iniciatívou, aby sa nepridelené zdroje zo štrukturálnych fondov použili na riešene nezamestnanosti mladých. Táto iniciatíva sa týka ôsmich členských štátov s najvyššou nezamestnanosťou mladých ľudí. Patrí k nim aj Slovensko. Ide o vytvorenie pracovných príležitostí pre mladých ľudí aj tým, že sa vo väčšej miere podporia mladé a stredné podniky, ktoré pracovné miesta vytvárajú. Vláda Slovenskej republiky navrhuje presunúť z prostriedkov na informatizáciu sumu vo výške 170 miliónov eur. Je to pochopiteľné, ak zoberieme do úvahy celkovú slabú realizáciu programu a vysokú pravdepodobnosť, že by Slovensko tieto prostriedky nevyčerpalo, a to najmä v prioritnej osi zameranej na rozšírenie širokopásmového internetu. Vzhľadom na význam programu pre naplnenie cieľov, ktoré si Slovensko stanovilo v rámci digitálnej agendy, je nevyhnutné, aby sa projekt širokopásmovej infraštruktúry teraz dôsledne pripravil a začal sa realizovať hneď od začiatku nasledujúceho programového obdobia v roku 2014.

Mala by podľa vás vláda vytvoriť osobitný operačný program zameraný na informatizáciu aj v nasledujúcom programovom období?

- O počte a zameraní operačných programov na nasledujúce programové obdobie rozhoduje Slovensko. Hlavným cieľom politiky súdržnosti a operačných programov bude prispievať všade v EÚ k naplneniu stratégie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu – stratégie Európa 2020. Návrhy nariadení na nasledujúce programové obdobie obsahujú ciele, ktoré sa týkajú aj informačných a komunikačných technológií. Ak sa pozrieme na prehľad realizácie digitálnej agendy (ročná hodnotiaca tabuľka), vidíme, že Slovensko je pod priemerom EÚ skoro pri všetkých ukazovateľoch. Patrí k nim rozšírenie pevného širokopásmového pripojenia, používanie e-služieb či podiel elektronického obchodovania, okrem toho sú výdavky podnikateľského sektora pôsobiaceho v oblasti IKT na výskum a vývoj najnižšie v EÚ.

Na čo by sa podľa vás malo zamerať Slovensko v rámci rozvoja informatizácie?

- Slovenské inštitúcie by najprv mali zanalyzovať efektívnosť vynakladania prostriedkov v súčasnom programovom období a zistiť tak, či sa všetky ciele stanovené v operačnom programe premietli alebo premietnu do reálnych výsledkov. A potom by sa v súlade s investičnými prioritami, ako sa uvádzajú v návrhu nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja na nasledujúce obdobie, mali zamerať na tri základné priority. Prvou prioritou je rozšírenie používania širokopásmového pripojenia a zavedenie vysokorýchlostných sietí. Slovensko by sa v tejto súvislosti malo zamerať na rozširovanie infraštruktúry pre prístupové siete novej generácie v súlade s národnými aregionálnymi plánmi a dosiahnuť tak ciele EÚ pre vysokorýchlostný prístup. Dôraz by sa pritom mal klásť na oblasti, ktoré nie dostatočne pokryté súkromnými investormi. Druhou prioritou je vývoj produktov a služieb IKT, elektronického obchodu a posilnenie dopytu po IKT. No a tretím okruhom je posilnenie aplikácií IKT v rámci elektronickej štátnej správy, elektronického vzdelávania, elektronickej inklúzie a elektronického zdravotníctva.

Štatistiky svedčia o tom, že IKT sektor u nás patrí medzi najproduktívnejšie odvetvia. Čo by sme mali urobiť preto, aby sme lepšie využili jeho potenciál?

- Som presvedčený, že Slovensko má veľký potenciál, pokiaľide o využívanie IKT, vrátane e-služieb. Žiaľ sme svedkami toho, že tento potenciál nebol v uspokojivej miere využitý. Miera využívania elektronického obchodovania je pod priemerom EÚ. Napríklad v roku 2011 nakupovalo na internete 37 % obyvateľstva, v porovnaní s rokom 2010 išlo o nárast o 4 percentuálne body. Online nakupovalo 14,5 % a predávalo 13,3 % firiem, z malých a stredných podnikov nakupovalo online 14,1 % a predávalo 12,9 %. Výdavky podnikateľského sektora pôsobiaceho v oblasti IKT na výskum a vývoj predstavovali v roku 2009 sumu 2,6 milióna eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo ešte 0,6 milióna eur menej. Na pridanej hodnote sektoru sa výskum a vývoj podieľal v oboch rokoch jednou desatinou percenta. Podiel IKT na celkových výdavkoch podnikateľského sektora na výskum a vývoj je menej ako 5 %, a teda najnižší v EÚ. IKT sa na financovaní výskumu a vývoja z verejných zdrojov podieľali troma percentami, pričom výdavky na vedu a výskum výrazne zaostávajú za priemerom EÚ. Dôležité je teda budovať infraštruktúru IKT, vrátane širokopásmovej, a vytvoriť legislatívny rámec na plné využívanie IKT na Slovensku. Je tiež potrebné, aby sa akcie spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja úzko koordinovali s akciami v oblasti výskumu a vývoja, ako aj opatreniami v prospech malého a stredného podnikania a vzdelávania. Som presvedčený, že ak sa na Slovensku podarí dosiahnuť citeľný pokrok v týchto oblastiach, tak sa vytvoria lepšie predpoklady aj pre udržateľný hospodársky rast a tvorbu pracovných miest.