Bratislava, 8. november 2021 – Upútať pozornosť sveta nie je pre Slovensko jednoduché. Ak budeme k sebe skutočne úprimní, tak si priznáme, že sa nám to doteraz podarilo len zopárkrát. Najvýraznejšie azda vtedy, keď sme ako mladá demokratická krajina začali realizovať kľúčové reformy, ktoré nám zabezpečili miesto po boku vyspelých európskych štátov. Áno, zbaviť sa nálepky zaostalej postkomunistickej krajiny sme sa dokázali, dnes však prichádza čas, kedy musíme v niečom opäť vyniknúť. Tým niečím by mohla byť umelá inteligencia – zhodli sa vládne špičky, ako aj lídri biznisu na jubilejnom 20. ročníku medzinárodného 3-dňového kongresu ITAPA 2021 s podtitulom Ako sa stať najlepším.

Cesta k digitálnej samostatnosti
Keď na jar tohto roku začala Európska únia hovoriť o svojom pláne stať digitálne suverénnou, členským štátom - Slovensko nevynímajúc - začala blikať kontrolka. O 10 rokov sa totiž mapa únie môže zmeniť práve v prospech tých, ktorým sa podarí naplniť ciele a hodnoty tejto stratégie, tzv. Digitálneho kompasu. „Pandémia spojená s ochorením COVID-19 nám jasne ukázala, ako nevyhnutné je realizovať digitálnu transformáciu. Veď si len predstavme, ako ťažko by sa nám s koronakrízou bojovalo pred 30 rokmi, teda v období, kedy digitálne technológie neboli také pokročilé ako dnes. Koronakrízu musíme brať ako príležitosť a nemôžeme poľaviť,“ vyzval v úvodnom paneli Moderná Európa – moderné Slovensko Ulrik Vestergaard Knudsen, zástupca generálneho tajomníka OECD. 

Digitálny kompas má stáť na štyroch pilieroch. A to na kvalitnej a bezpečnej digitálnej infraštruktúre, ako aj digitálnych zručnostiach drvivej väčšiny obyvateľstva. „Až následne, keď sa nám podarí vybudovať tieto piliere, môžeme rozvíjať tie ďalšie. Teda zabezpečiť moderné, bezpečné a dôveryhodné digitálne verejné služby a prinášať digitalizované, inovatívne a konkurencieschopné riešenia s vysokou pridanou hodnotou,“ vyhlásila šéfka slovenskej informatizácie a digitalizácie Veronika Remišová.

Máme šancu na superpočítač za zlomok nákladov
S posledným menovaným pilierom by Slovensku mohol pomôcť Radoslav Danilák, úspešný Slovák a zakladateľ technologickej spoločnosti Tachyum. Podľa neho je v tomto smere pre nás dôležité aj to, aby sme sa nesnažili byť hviezdy vo všetkom, vybrať si musíme jednu oblasť. Podobne ako Singapur. „Ten sa rozhodol stať sa lídrom v umelej inteligencii, čo je cesta, ktorou by sme sa mali vydať aj my,“ uviedol Danilák, ktorý chce, aby sa na Slovensku vybudoval superpočítač. Pravdou je, že ak sa jeho projekt podarí, naša krajina získa vo svete cveng. „Slovensko má potenciál mať počítač s väčšou kapacitou a rýchlosťou ako ľudský mozog. V súčasnosti má najrýchlejší superpočítač na svete Japonsko, no našim cieľom je prekonať ho a byť v top 5 štátov s najrýchlejším superpočítačom. Avšak, za zlomok nákladov na vývoj. Kým Japonci na jeho vývoj vynaložili miliardu dolárov, náklady na slovenský superpočítač sa pohybujú na úrovni 70 miliónov eur,“ zdôraznil Radoslav Danilák, ktorého Tachyum spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied na jeho vývoji. Zároveň pripomína, že každé euro, ktoré krajiny investujú do superpočítačov, sa dokážu do ekonomiky vrátiť v podobe až stoviek eur. 

Digitálne zruční obyvatelia aj firmy
Pokiaľ sa pýtate, ako vlastne Digitálny kompas, ktorý určuje stratégiu krajín na nadchádzajúce desaťročie, zmení Európu, jednoduchá odpoveď znie – zásadne. Keď sa únii podarí naplniť jeho ciele, tak do roku 2030 bude mať minimálne 80 percent dospelých žijúcich v EÚ aspoň základné digitálne zručnosti a zároveň bude v informačných a komunikačných technológiách pracovať minimálne 20 miliónov ľudí. „A klásť budeme pritom dôraz na väčšie zastúpenie žien,“ upresnila Veronika Remišová. V tomto smere máme ešte čo doháňať. V porovnaní s vyspelými krajinami pracuje na Slovensku v tejto sfére o 17 percent menej žien. „To sa musí zmeniť. Aj preto by som chcela vyzvať podpredsedníčku vlády SR, aby sa stala garantom programu rodovej rovnosti pre ženy v IT,“ povedala Anna Záhorčáková, obchodná riaditeľka spoločnosti Ditec a zároveň navrhuje premiérovi Eduardovi Hegerovi, aby vytvoril pracovnú skupinu pre rodovú rovnosť. Jej účastníkmi by však mali byť, paradoxne, len muži. Z akého dôvodu? Odpoveď nájdete na ekvalIT.sk. Faktom ale je, že podobný model sa už osvedčil na Islande, kde je najvyššia rodová rovnosť na svete. „A tretia požiadavka smeruje na Vládu SR. Tá by mala nielen prijať zákon o rodovej rovnosti, ale mala by tiež zaviesť povinnosť zamestnávateľov dokladovať jeho napĺňanie,“ Zvyšné tri piliere Digitálneho kompasu zabezpečia napríklad to, aby všetky domácnosti mali gigabitové pripojenie, verejné služby boli dostupné online, či to, aby tri podniky zo štyroch využívali cloudové služby, big data a umelú inteligenciu. 

Bez motivácie to nepôjde
Zvládnuť nadchádzajúce desaťročie bude pre Slovensko výzvou, pričom skvalitňovať musíme nielen naše vzdelanie. „Vzdelávanie je kľúčové, aby sa vôbec začala nejaká transformácia ekonomiky. Veľmi dôležitá je však aj motivácia. A tá mnohým dnes chýba. Ak nebude vyriešená motivácia, digitálna priepasť sa bude zväčšovať,“ upozornil Ronald Blaško, výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory. Práve motivácia nechýbala jednému z najtalentovanejších slovenských atlétov – Matejovi Tóthovi. Olympionik na ITAPA 2021 potvrdil, že motivácia hrá kľúčovú úlohu v naštartovaní zmien. „Ak ste v niečom výnimočný, musíte svoje schopnosti posunúť ostatným, a nikdy si ich nenechať len pre seba,“ povedal Tóth, ktorý v spolupráci so spoločnosťou CISCO Systems Slovakia rozbehol vôbec prvú hybridnú učebňu na Slovensku, konkrétne na Základnej škole Radovana Kaufmana v Partizánskom. Svoju lásku k športu tak pretavil do digitálnej telesnej výchovy a následne do výučby prostredníctvom najnovších technológií. Táto technológia je unikátna v tom, že dokáže plnohodnotne nahradiť fyzickú prítomnosť v triede. „Toto je vzdelávanie pre mladú generáciu. Na takýchto školách vyrastajú talenty. A Slovensko talenty veľmi potrebuje,“ povedal na ITAPA 2021 Marian Puttera z CISCO Systems Slovakia. Pavol Frič z IT Asociácie Slovenska na margo nedostatku talentov upozornil, že celému IT sektoru dnes chýba viac ako 10-tisíc špecialistov, pričom samotný IT sektor je schopný ročne vyrobiť obrat 3,5 miliardy eur: „Problémom však je, že odborníci chýbajú nielen súkromnému IT sektoru, avšak chýbajú aj tomu štátnemu, ktorý má veľmi zlý imidž. Firmy, ktoré spolupracujú so štátom, tak dnes nemajú reálneho partnera, ktorý by im na strane štátu vedel dobre zadať a napísať IT projekt.“

Aj to je podľa spoločností problém, že mnohé digitálne projekty štátu sú dodávané oneskorene, či v nedostatočnej kvalite. Ján Hargaš, nový štátny tajomník rezortu informatizácie, ktorý v profesijnej minulosti pôsobil ako jeden z najväčších kritikov vládnej digitalizácie a informatizácie, má v tom jasno: „Koncepčné princípy digitalizácie štátu sú dobré. To, čo však musí urobiť vláda, je nastaviť realistické projekty na ich naplnenie.“ S týmto sa na ITAPA 2021 plne stotožnil aj Ľubomír Illek zo Slovensko.digital. Ten rovnako kritizoval časovo nereálne riešenia štátnych projektov. „Už roky sme zvyknutí na to, že najprv príde eufória a nastaví sa časový rámec, ktorý je následne nereálne dodržať.“