Bratislava, 7. december 2020 – Miliardy eur, ktoré k nám miera z Bruselu, definitívne rozhodnú o budúcnosti našej krajiny. Ak v tejto skúške, akej sme doteraz ešte nikdy nečelili, obstojíme, môžeme nielen zastaviť naše prehlbujúce sa zaostávanie za všetkými novými členskými krajinami, ale urobíme skok vpred a opäť sa dostaneme na trať medzi vyspelé krajiny. S týmto zásadným odkazom prišli vládni predstavitelia na medzinárodný kongres o informatizácii a digitalizácii ITAPA 2020, ktorého prvý deň odštartoval práve dnes.íme – sme späť na trati medzi vyspelými krajinami.

• Vláda ukázala svoj reformný plán Slovenska, pričom priznáva, že koronakríza sa ukázala ako silný akcelerátor pre zmeny.
• Zároveň hovorí, že miliardy, ktoré majú z Bruselu prísť na Slovensko, musia byť minuté precízne. Avšak veľmi rýchlo.
• Otázkou však je, či stihneme balík financií efektívne vyčerpať v stanových termínoch. Odborníci zhodne potvrdzujú: Musíme!
• Sme totiž jedinou z postkomunistických krajín, ktorá v rebríčkoch konkurencieschopnosti padá na stále nižšie priečky, a to chce súčasná, ako sa sama tituluje – reformná – vláda zmeniť.
• Brusel je však opatrnejší. Fakt, či Slovensko stihne miliardy z Bruselu minúť, považuje za naše najbolestivejšie miesto.
• Počas úvodného dňa trojdňového medzinárodného kongresu ITAPA 2020 sa načrtla vízia, akou by malo Slovensko tento prepad dobehnúť.  

Jesenný kongres ITAPA 2020 je výnimočný nielen situáciou, za ktorej sa koná, ale aj tým, že otvára najpálčivejšie témy a otázky, ktorým aktuálne čelí naša krajina. Všetky tieto témy sa začínajú, ak to povieme veľmi nadnesene, pri „lídrovi“ reforiem ekonomík – pandémie koronavírusu. Práve tá sa podľa ministrov súčasnej vlády stala akcelerátorom zmien, keďže nám únia posiela necelých 6 miliárd EUR z tzv. „korona fondu“. „Chceme zaistiť, aby sa na Slovensku opäť lepšie žilo, aby naše deti nemali dôvod odchádzať do zahraničia a taktiež, aby sa tí, ktorí sú dnes v zahraničí, mali prečo vrátiť. Každé euro, ktoré má Slovensko získať, a to nielen v rámci Plánu obnovy, musíme vyčerpať efektívne, no hlavne rýchlo,“ uviedol minister financií SR a podpredseda vlády Eduard Heger. Zároveň vyčíslil, aký balík peňazí na nás čaká v Bruseli. Okrem financií na Plán obnovy vo výške 5,9 miliardy EUR má k nám v rámci nového programovacieho obdobia prísť 13 miliárd EUR, pričom z posledného programového obdobia 2014 až 2020 ešte stále nemáme vyčerpaných až 60 percent zdrojov, čo predstavuje sumu ďalších 9 miliárd EUR. Heger zároveň na ITAPA 2020 predstavil aj svoj Plán obnovy stojaci na štyroch oblastiach: vzdelávanie, zelená ekonomika, zdravie a efektívna verejná správa, ktorá úzko súvisí s digitalizáciou krajiny.

Vlastný reformný plán priniesol aj minister hospodárstva SR a podpredseda vlády Richard Sulík. Ten tvrdí, že jeho plán sa asi v 90 percentách zhoduje s plánom ministerstva financií. Ten stavia na kvalitnom vzdelávaní a vytvorení ideálnych podmienok pre priemysel. Aby však štát v budúcnosti neprichádzal o firmy, je podľa Emila Fitoša z IT Asociácie Slovenska dôležité, aby štát firmám pomáhal. V opačnom prípade bude mať naša krajina problém: „Keď okolité štáty budú priemysel podporovať prostredníctvom grantov a my nie, môže nastať odliv spoločností z nášho trhu,“ uviedol Fitoš v diskusii o budúcnosti krajiny s názvom Priemysel 4.0. Richard Sulík má však v tom jasno. „Zabudnite na štátne peniaze. Úlohou štátu je vytvoriť ideálne podmienky pre priemysel, nie ho finančne dotovať,“ uviedol. Súhlasil s ním aj Peter Blaškovitš zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. „Firmy nemôžu len tak prísť a požiadať o peniaze. Firma musí priniesť úžitok, musí sa stať aj ekonomicky aktívnejšou, napríklad aby odvádzala aj štátu viac.“

Pri zavádzaní reforiem bude podľa exministra financií SR Ivana Mikloša kľúčová zmena systému. Podľa neho politici nesmú podľahnúť mikromanažmentu a zároveň budú uprostred globálnej súťaže o dve komodity – talenty a investície. „Investície a základný manažérsky rámec nám dáva nastavený plán Európskej únie. Pre získanie talentov a realizáciu projektov však bude kľúčom k úspechu plán, ako zmeniť fungovanie systému a dostatočné politické líderstvo, ako dotiahnuť túto zmenu,“ dodal Ivan Mikloš. Mimochodom, výrazne kritizoval aj fakt, že pozícia Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti klesá – rozdiel medzi nami a Českou republikou v porovnaní s priemerom únie bol v roku 2012 len 6 percent, dnes je to 18.   

O tom, že už je skutočne najvyšší čas konať, hovorila prostredníctvom online prenosu na ITAPA 2020 aj vzácna spíkerka z Bruselu - Céline Gauer, riaditeľka Jednotky pre obnovu a odolnosť Európskej komisie, a teda spomínaného tzv. „korona fondu“. Slovensko podľa jej slov síce patrí k najväčším beneficientom záchranného balíka financií z Bruselu, ak ich však chceme získať, celý rozpočet z Plánu obnovy musíme alokovať do konca roka 2023, pričom v roku 2026 musia byť ukončené a vyfaktúrované všetky projekty. „Už nemáme čas na diskusie, tie prebehli a boli veľmi konštruktívne, za čo Vláde SR patrí vďaka. Potrebujeme však už hovoriť o konkrétnych projektoch a ich návrhy potrebujeme dostávať už v najbližších dňoch, aby sme ich mohli prejsť a v januári musia byť hotové a odsúhlasené,“ apelovala Céline Gauer na konferencii. 

V nasledujúcom období teda budeme mať k dispozícii historicky najväčšie investičné zdroje z európskych fondov, ktoré musíme investovať do obrovského reformného rozsahu porovnateľného azda len s prístupovým procesom do Európskej únie na prelome storočí. Na druhej strane však budeme mať významne menej času, aby sme všetky tieto plány a projekty zrealizovali. O tom, ako byť úspešný v realizácii plánu obnovy hovoril aj Marek Antal, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR: „Digitalizácia všetkých oblastí a udržateľnosť, spolu so zelenou ekonomikou je podmienkou realizácie každého projektu. Sústreďujeme sa preto najmä na pokrytie celého územia širokopásmovým internetom, vybudovanie nástrojov pre malé a stredné podniky pre zvýšenie ich inovatívnych schopností a samozrejme tvorbu príslušného legislatívneho prostredia.“

Rezort pod vedením Veroniky Remišovej tak už pripravil národný pozičný dokument pre umelú inteligenciu a pre jej správne využitie v rôznych oblastiach života, bolo založené Národné superpočítačové centrum v Slovenskej akadémii vied. To bude bezplatne poskytovať podporu a pomoc malým a stredným podnikom a podľa slov Mareka Antala Slovensko spolupracuje napríklad pri európskej smernici o dôveryhodnom a efektívnom zdieľaní dát, či európskom cloudovom úložisku novej generácie.