Telemedicína nie je novodobá činnosť a prvé telemedicínske centrum do ktorého boli aktívne zapojení farmaceuti vzniklo v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako centrum pre otravy rôznymi jedmi. Od toho času sa nepredstaviteľne zdokonalila technika, pričom príchod internetu tiež povzbudil význam a vývoj telemedicíny, avšak bol obmedzovaní cenou dátových prenosou. Dnes aj táto ekonomická stránka nie je primárnou otázkou v rámci aplikovania telemedicíny do rutinnej klinickej praxi. 

V medicínskych kruhoch sme si zvykli na otvorenie RTG-snímku v akomkoľvek počítačí, čo mnohí ani nepovažujeme za úspech telemedicíny. Po odoznení bolestivých spomienok na pandémiu COVID-19 pozitívne hodnotíme elektronizáciu mnohých procesov, ktoré pandémia urýchliľa – e-recept, e-PN.

Na okraji toho celého však ostal stáť pacient, ktorý síce privítal mnohé zmeny, ale je otázne či je alebo nie je ochotný spolupodieľať sa na všetkých pokrokoch, ktoré telemedicíny prináša do primárnej zdravotnej starostlivosti. Práve na pacienta sme orientovali telemedicínsky biomedicínsky výskum a zisťovali sme v ňom jeho naladenie sa na využívanie telemedicínskeho prístupu nielen zo strany farmaceuta.