Emil Fitoš
Po štúdiách a podnikaní strávil Emil Fitoš viac ako 20 rokov pracovného života v spoločnosti Siemens, neskôr v spoločnosti Atos. V roku 2014 sa stal generálnym riaditeľom Atos Slovensko a Česká republika. Pod jeho vedením bol Atos jednou z popredných spoločností na trhu s významným inovačným prínosom. 21. júna 2017 bol zvolený za prezidenta IT Asociácie Slovenska a funkciu obhájil aj v rokoch 2019, 2021 a 2023. Pôsobí ako poradca vlády SR a podpredseda Rady vlády SR pre digitalizáciu verejného sektora a jednotný digitálny trh. Dianie v digitalizácii Slovenska ovplyvňuje aj cez svoje zapájanie sa do aktivít Digitálnej koalície a Centra pre umelú inteligenciu AISlovakIA. Je generálnym riaditeľom Slovenského centra digitálnych inovácií (známe pod skratkou SCDI), najväčšieho európskeho digitálneho inovačného hubu na území Slovenska.
Prihláste sa na ITAPA Health&Care 2025
-
DISKUSIA
-
Čím sa digitálna transformácia líši od informatizácie, tak ako sme ju poznali doteraz?
Digitalizácia podstatným spôsobom zmenila celé odvetvia – finančné služby, maloobchod aj veľkoobchod, energetiku či telekomunikácie. Pod označením Industry 4.0 prebieha digitalizácia priemyslu. Vo všetkých týchto odvetviach prišlo k zásadným zmenám procesov, organizačných štruktúr, ľudských zdrojov a aj obsluhy klientov. Prečo nevidíme rovnaké prínosy IT aj vo verejnej správe, napriek tomu, že dodávateľmi sú tie isté firmy?
Stále tu máme obeh dokumentov vychádzajúci z papierového sveta. Aj elektronizované procesy kopírujú papierový svet. O rozhodnutia treba žiadať a dokladať skutočnosti. Všetky žiadosti treba schvaľovať, rozsah automatizácie je nulový. Dáta sú stále vo veľkej miere izolované. Rovnako agendy sú poplatné rezortizmu a informačné systémy túto skutočnosť verne kopírujú. Ak všetci robia to isté, akurát miesto papiera používajú počítač, v skutočnosti sa toho zmení príliš málo.
Treba plne využiť potenciál digitálnej doby. Znamená to transformovať aj procesy vo verejnej správe a zaviesť samostatné elektronické nástroje a postupy, nezávislé a neviazané na listinné postupy a nástroje. Analógiou môžu byť napríklad banky, kde sa rovnaký úkon vykonáva inak na pobočke a inak prostredníctvom internet bankingu, pričom výsledok pre klienta je ten istý.
Videozáznam
-
Okrúhly diskusný stôl
Pozvaní diskutéri:
Marek Antal (MIRRRI), Pavel Karel (NASES), Vladimír Dzurilla (MV ČR), Emil Fitoš (ITAS), Pavol Frič (DITEC), Gabriel Lachmann (Slovensko.Digital), Rastislav Janota (NCKB SK-CERT), Pavol Miroššay (Slovensko IT)
Videozáznam
-
Má štát v pláne napomôcť digitálnej transformácii priemyslu?
O význame priemyslu 4.0 slovenské firmy nemá zmysel presviedčať, väčšina z nich jasne chápe, akú príležitosť predstavuje. Zároveň rozumejú tomu, čo im hrozí, ak im v tejto oblasti konkurencia ujde.
O nutnosti digitálnej transformácie slovenského priemyslu netreba presviedčať ani politikov alebo úradníkov s rozhodovacími právomocami. Za ostatné roky sa pojem Priemysel 4.0 stal súčasťou ich slovníka.
Treba sa ich ale pýtať, ako naložia s digitálnou transformáciou ekonomiky v kontexte Plánu obnovy a odolnosti (RRF). Je tu dôvod na znepokojenie, pretože Národný integrovaný reformný plán je z tohto pohľadu nezvládnutý. RRF je šancou na nápravu, ale tej musí predchádzať iný pohľad na priority krajiny a aj na to, aké nástroje by mal štát aplikovať, aby Slovensko mohlo byť moderné a úspešné nielen v marketingových sloganoch, ale aj z hľadiska prosperujúcej a konkurencieschopnej ekonomiky.
Videozáznam
-
Diskusný panel
Diskusia pozvaných hostí:
Richard Sulík, podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister hospodárstva SR
Peter Blaškovitš, SIEA
Lukáš Demovič, SAV
Emil Fitoš, ITAS
Eva Stejskalová, Microstep
Videozáznam -
DISKUSIA (súčasťou prezentačných vstupov)
Diskusia pozvaných hostí:
Peter Blaškovitš, SIEA
Lukáš Demovič, SAV
Emil Fitoš, ITAS
Radovan Furmann, CEIT
Ivan Kasanický, SAS Slovakia
Peter Semančík, Resco
Branislav Valach, Resco
-
Diskusia
-
Úvodný príhovor moderátorov
-
Príbeh slovenského eGovernmentu
-
Diskusia
-
Výročný okrúhly stôl
-
Diskusný panel
-
Rizká informatizácie do roku 2020 a opatrenia na ich elimináciu
Emil Fitoš bol Úradom Podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu požiadaný, aby počnúc aprílom 2018 viedol pracovnú skupinu Governance pre Sekcii riadenia informatizácie UPVII. Jedna z prvých diskusií, ktorú na pracovnej skupine vyvolal, bola k takzvanej pre-mortem analýze. Účastníci diskusie mali odpovedať na výzvu: „Predstavte si, že je rok 2020 a programu informatizácie nepriniesol hmatateľné výsledky. Čo bolo podľa Vás príčinou zlyhania?“ Autor príspevku v súlade so zozbieranými odpoveďami nastoľuje otázku rizík informatizácie v dnešnom štádiu rozvoja, ako aj možných stabilizačných a korekčných opatrení.
-
Diskusia
-
DISKUSIA: Okrúhly stôl
Posuňme sa do roku 2020. Ako bude vyzerať vtedy slovenský eGovenrment? Podarí sa zreformovať verejnú správu? Dosiahneme stanovené priority? Budú slovenské regióny a mestá už vtedy nasadzovať smart riešenia? A budú riešenia bezpečné?
Videozáznam -
Profesionalizácia slovenskej informatizácie
Slovenskému informatizačnému projektu by pomohlo, keby sa dokázal vyhnúť dvom extrémom. Tým prvým je hrozba chaosu, tým druhým sú symptómy strnulosti. Úspešne napredovať a vyhnúť sa jednej alebo druhej krajnosti je možné, ak sa nebudeme klamať a budeme postupovať profesionálne. Prezentácia pomenúva riziká, ktoré sú v tak náročnom projekte, akým je budovanie eGovernmentu, trvalo prítomné a z ktorých sa niektoré v minulosti aj materializovali. Zároveň na konkrétnych príkladoch demonštruje, že negatívne dopady rizík sa dajú buď eliminovať, alebo aspoň znížiť.
Videozáznam
-
Profesionalizácia slovenskej informatizácie
Slovenskému informatizačnému projektu by pomohlo, keby sa dokázal vyhnúť dvom extrémom. Tým prvým je hrozba chaosu, tým druhým sú symptómy strnulosti. Úspešne napredovať a vyhnúť sa jednej alebo druhej krajnosti je možné, ak sa nebudeme klamať a budeme postupovať profesionálne. Prezentácia pomenúva riziká, ktoré sú v tak náročnom projekte, akým je budovanie eGovernmentu, trvalo prítomné a z ktorých sa niektoré v minulosti aj materializovali. Zároveň na konkrétnych príkladoch demonštruje, že negatívne dopady rizík sa dajú buď eliminovať, alebo aspoň znížiť.
Videozáznam
-
Aktuálne výzvy a riziká v procese informatizácie slovenskej spoločnosti
Rok, ktorý ubehol od ostatnej konferencie ITAPA, podstatným spôsobom zmenil tvár informatizácie na Slovensku. Po hektickom roku 2015 nastal všeobecný útlm v príprave a štartovaní nových projektov. Vláda, ktorá vzišla z marcových volieb si stanovila priority, v ktorých sa protagonisti informatizácie na Slovensku ešte nejakú dobu zrejme budú hľadať. Zmenil sa aj spoločenský diškurz k informatizácii. Do diskusie sa zapojilo množstvo predstaviteľov odbornej verejnosti, čo prinieslo na jednej strane kreatívne podnety a smerovanie k väčšej transparentnosti, na druhej strane sa tým zvýšili nároky na beztak poddimenzované a kvalitatívne nedostačujúce administratívne kapacity. Tá časť diskusie, ktorá je zrozumiteľná pre médiá, má zväčša kritický charakter, čo sťažuje získanie politickej podpory. Pred komunitou, ktorá má záujem, aby sa informatizácia stala jedným z nástrojov rozvoja spoločnosti, stoja výzvy, ktorých súčasťou bude, takmer určite zmena pohľadu na elektronické služby, nové definovanie cieľových skupín a toho, čo je pre nich atraktívne, ako aj rozumná miera prijímanie rizík pri inováciách.
-
Diskusný okrúhly stôl: Slovensko 2020
Verejná diskusia lídrov slovenskej digitalizácie o implementácii, trendoch a cieľoch do budúcna.
Pozvaní hostia:
Pavel Bojňanský
Emil Fitoš (ATOS)
Milan Ftáčnik (Slovenská informatická spoločnosť)
Ľubor Illek (Slovensko.Digital)
Milan Ištván (PPP)
Rastislav Janota (NASES)
Štefan Kišš (IFP)
Roman Konečný (NBÚ)
Peter Kostolný (ÚV SR)
Mário Lelovský (ITAS)
Miloš Molnár (ideata Europe)
článok: Ako na Digitálny reštart na Slovensku?
-
Ako si môžu navzájom pomôcť IT priemysel a vzdelávací systém na Slovensku
Prečo by vám prednáška nemala uniknúť?
Využitie moderných technológií a najnovšie vzdelávacie metódy posúvajú slovenské stredné odborné školy do 21. storočia. Obrovský e-learningový projekt zabezpečila spoločnosť Atos. Nový projekt rozvoja odborného vzdelávania má odpovede aj na otázky mnohých, ktorých trápia pochybnosti, či Slovensko bude schopné ponúknuť v budúcnosti dostatok kvalifikových zamestnancov a uspokojiť tak neustále rastúce požiadavky trhu práce.
Anotácia:
Emil Fitoš vo svojom príspevku v rámci Medzinárodného kongresu ITAPA 2015 rieši vzťah vzdelávania na Slovensku a informačných technológií v dvoch rovinách.
V prvom rade sa zoberá potrebami IT priemyslu na vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu. Vyhodnocuje projekty, ktoré sa v tomto smere robili a ktoré sa majú realizovať v budúcnosti. Ak má Slovenská republika skutočne urobiť kroky smerom v zvýšeniu konkurencieschopnosti svojej ekonomiky, neudeje sa to bez intenzívneho nasadzovania informačných technológií do všetkých oblastí výroby a služieb. Je zrejmé, že technicky a informaticky vzdelaná pracovná sila je nevyhnutným predpokladom takejto zmeny.
V druhej časti príspevku sa preto prednášajúci zaoberá ponukou IT priemyslu pre vzdelávací systém všeobecne. Zvlášť zdôrazňuje overené metódy a postupy zahŕňajúce vtiahnutie zamestnávateľov do procesu prípravy výučby.