Prečo by Vám prednáška nemala uniknúť?

Estónsko nie je krajina zázrakov, ako sa často prezentuje a tiež si prešla zložitými rokmi v prvých fázach informatizácie verejnej správy. Podarilo sa jej presadiť eID kartu v komerčnom sektore, no v skutočnosti najvýraznejšie tomu pomohol ekonomický záujem jednej jedinej komerčnej spoločnosti. Slovensko a ani mnohé iné krajiny túto výhodu nemajú, ale príležitosti ako skutočne používať eID kartu takmer každý deň aj pre prístup ku komerčným službám sa objavujú práve teraz a v čase, keď sa po 4 rokoch dosiahlo mnoho pozitív v súvislosti s eID kartou. 

Občiansky preukaz s čipom, známy tiež ako eID karta, sa podarilo zaviesť v početných krajinách naprieč Európskym kontinentom, nevynímajúc Slovensko a ani výkladnú skriňu informatizácie - Estónsko.

V tejto baltskej krajine sa tak udialo už v roku 2002 a u nás až o 11 rokov neskôr. Aj vďaka časovému odstupu je možné pozorovať vzájomné paralely a rozdiely oboch krajín, ale čo je dôležitejšie, je možné identifikovať faktory úspechu eID kariet v komerčnom sektore a aj faktory, ktoré tomuto úspechu bránia. Prijaté smernice, nariadenia a formulované akčné plány v rámci strategickej vízie Európskej únie o jednotnom digitálnom trhu otvárajú unikátne okno príležitostí na prienik eID karty do komerčnej sféry. Karta eID tak môže ponúknuť aj poskytovateľom komerčných služieb stále nevyčerpaný potenciál s pozitívnym ekonomickým efektom a zároveň dramaticky zmeniť súčasné vnímanie eID karty verejnosťou.

Je príbeh Estónska skutočne taký jednoduchý a bezchybný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať? Čo motivovalo komerčný sektor v Estónsku sprístupniť ich služby prostredníctvom eID? A čo má Slovensko spoločné s týmto lídrom informatizácie? Aké sú skutočne hodnotné prípady použitia eID karty v komerčnom sektore? Existuje vôbec prienik záujmov občana, komerčnej inštitúcie a štátu?

Peter Handzuš z DXC Technology sa zameria na tieto a ďalšie otázky ohľadom praktického využitia eID karty v komerčnom sektore.

Videozáznam
 

 

Prečo by Vám prednáška nemala uniknúť?

Estónsko nie je krajina zázrakov, ako sa často prezentuje a tiež si prešla zložitými rokmi v prvých fázach informatizácie verejnej správy. Podarilo sa jej presadiť eID kartu v komerčnom sektore, no v skutočnosti najvýraznejšie tomu pomohol ekonomický záujem jednej jedinej komerčnej spoločnosti. Slovensko a ani mnohé iné krajiny túto výhodu nemajú, ale príležitosti ako skutočne používať eID kartu takmer každý deň aj pre prístup ku komerčným službám sa objavujú práve teraz a v čase, keď sa po 4 rokoch dosiahlo mnoho pozitív v súvislosti s eID kartou. 

Občiansky preukaz s čipom, známy tiež ako eID karta, sa podarilo zaviesť v početných krajinách naprieč Európskym kontinentom, nevynímajúc Slovensko a ani výkladnú skriňu informatizácie - Estónsko.

V tejto baltskej krajine sa tak udialo už v roku 2002 a u nás až o 11 rokov neskôr. Aj vďaka časovému odstupu je možné pozorovať vzájomné paralely a rozdiely oboch krajín, ale čo je dôležitejšie, je možné identifikovať faktory úspechu eID kariet v komerčnom sektore a aj faktory, ktoré tomuto úspechu bránia. Prijaté smernice, nariadenia a formulované akčné plány v rámci strategickej vízie Európskej únie o jednotnom digitálnom trhu otvárajú unikátne okno príležitostí na prienik eID karty do komerčnej sféry. Karta eID tak môže ponúknuť aj poskytovateľom komerčných služieb stále nevyčerpaný potenciál s pozitívnym ekonomickým efektom a zároveň dramaticky zmeniť súčasné vnímanie eID karty verejnosťou.

Je príbeh Estónska skutočne taký jednoduchý a bezchybný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať? Čo motivovalo komerčný sektor v Estónsku sprístupniť ich služby prostredníctvom eID? A čo má Slovensko spoločné s týmto lídrom informatizácie? Aké sú skutočne hodnotné prípady použitia eID karty v komerčnom sektore? Existuje vôbec prienik záujmov občana, komerčnej inštitúcie a štátu?

Peter Handzuš z DXC Technology sa zameria na tieto a ďalšie otázky ohľadom praktického využitia eID karty v komerčnom sektore.

Videozáznam
 

 

Videli ste film Piaty element? A pamätáte si scénu s herečkou Milla Jovovich, (vo filme postava LeeLoo s oranžovými vlasmi) ako všade, kam chce vstúpiť ukazuje kartičku so svojou fotografiou a hovorí jediné slovíčko, ktoré sa v novom svete naučila?  "Multipass".

Áno, tieto sci-fi scény, keď by na “všetko“ mal stačiť jediný doklad, sa nám zdali úsmevné. Ešte väčší úsmev na tvári by sa nám objavil, ak by tvorcovia filmu tento doklad implementovali na microSD kartu a tú vložili do mobilu. A keď by vám ukázali, že okrem elektronického občianskeho preukazu môžete mať na microSD karte v mobile aj elektronický vodičský preukaz, elektronický technický preukaz, elektronický preukaz poistenca aj biometrický pas, to  by ste len neveriacky krútili hlavou a tvrdili, že to nie je bezpečné a ani možné. Dej filmu sa odohráva v budúcnosti v roku 2263. Zdá sa, že experti v HPE by prekvapili nielen tvorcov filmu a už o 247 rokov skôr by vám chceli ukázať, akým smerom sa  vývoj v oblasti elektronických a identifikačných  dokladov posúva. Čo by nám, občanom, riešenie Multipass mohlo priniesť a akým spôsobom by ho mohli využívať služby eGovernmentu. Ak vás zaujíma technologické pozadie konceptu Multipass, stačí si prísť vypočuť prezentáciu Martina Mihálika, ktorý sa s vami rád podelí o detaily riešenia.