Prečo by Vám prednáška nemala uniknúť?  
Projekt, ktorý zásadne zmení charakter používateľ eGovernmentu, ktorý sa stane naozaj národnou záležitosťou. Zavedením elektronických identifikačných kariet sa totiž umožní masové rozšírenie elektronickej identifikácie občanov. Je preto dôležité vedieť ako bude technicky eID pripravené a ako sa projekt eID dokáže vyrovnať s veľkou variabilitou aplikácií a sofvérového vybavenia občanov.
Michal Ševčík bol kľúčovou osobou, ktorá stála za úspechom doteraz najväčších elektronických projektov na Slovensku ako napríklad Národného schengenského a vízového systému. Bude podobne úspešný aj projekt eID?

Anotácia:
Od začiatku decembra 2013 sa na Slovensku začnú vydávať elektronické občianske preukazy - elektronické identifikačné karty (eID). Ich vydávanie je súčasťou procesu elektronizácie verejnej správy, v rámci ktorej budú občanom sprístupnené služby verejnej správy cez Internet prostredníctvom elektronických eGovernment služieb. Dôveryhodným autentifikačným prostriedkom pri prístupe občana k eGovernment službám má byť práve eID karta, ktorá predstavuje bezpečné médium pre uloženie identifikačných údajov občana, t.j. elektronickej identity občana. Kedy má šancu eID karta u občanov uspieť? Jej úspech v eGovernmente závisí od dostupnosti elektronických služieb a ich kvality, ako aj od pripravenosti infraštruktúry a dostupnosti softvéru pre prácu s eID kartou. Softvér pre prácu s eID kartou umožní občanovi autentifikovať sa v elektronickom styku a použiť eID kartu pre zaručený elektronický podpis (ZEP). Z hľadiska použiteľnosti softvéru, ktorý umožňuje autentifikáciu prostredníctvom eID karty je dôležitou požadovanou vlastnosťou platformová nezávislosť. Občania majú na svojich desktopoch a notebookoch nainštalované rôzne operačné systémy a pre prístup do Internetu používajú rôzne internetové prehliadače. Nehovoriac o tom, že každý môže mať na svojom počítači nainštalovaný rôzny softvér a ovládače k periférnym zariadeniam. Rovnako internetové prehliadače môžu mať nastavené rôzne konfiguračné nastavenia. Od softvéru, ktorý bude  inštalovaný na počítači občana a bude prostriedkom pre autentifikáciu prostredníctvom eID sa preto očakáva, že bude poskytovaný pre najpoužívanejšie operačné systémy (Windows, Linux, Mac) a že bude podporovať najrozšírenejšie internetové prehliadače (Internet Explorer, Firefox, Chrome, Safari,  Opera).

Slovensko sa už pomerne dlhú dobu pripravuje na elektronizáciu verejnej správy a špeciálne na zavedenie eGovernment služieb. Aktuálne finišujú práce na legislatíve, ktorá ma za cieľ umožniť spustenie prvej sady eGovernment služieb do reálneho života. Nevyhnutným krokom pre takúto elektronickú komunikáciu s úradmi prostredníctvom internetu ako aj pre komplexný proces elektronizácie verejnej správy je zavedenie nových elektronických občianskych preukazov. Ako tento krok pomáha implementovaťdo praktického života paragrafy novej legislatívy? Čo konkrétne prinesie nový občiansky preukaz občanom a kedy? Opätovne sa vynárajú otázky, či sú oprávnené obavy občanov o stratu súkromia, či sú dostatočne adresované riziká súvisiace s možnosťou sledovania občanov v elektronickom svete.

MV SR pripravuje od polovice roka 2012 zavedenie nových občianskych preukazov, ktoré budú vybavené elektronickým čipom. Málokto však vie, aký je účel elektronizácie občianskych preukazov. Tento krok je súčasťou veľkého procesu elektronizácie verejnej správy, ktorého cieľom je umožniť občanom, ale aj firmám, komunikáciu s úradmi prostredníctvom internetu. V budúcnosti by mali byť životné situácie ako zmena trvalého pobytu, registrácia vozidla, prihlásenie sa na úrad práce, atď. jednoducho prístupné cez internet. Firmy si tiež môžu uľahčiť prácu v situáciách ako podanie daňového priznania, založenie a zánik spoločnosti, založenie živnosti, prijatie zamestnanca, zasielanie štatistických výkazov, atď. Môžeme zabudnúť na cestovanie do okresného mesta za úradom, nekonečné rady v čakárňach úradov, poradové lístky. Pri výkone procesov verejnej správy cez Internet je veľmi dôležitá autentifikácia a identifikácia občana resp. právnickej osoby. Úrad musí vedieť s kým komunikuje. Pre tento účel bude mať elektronický občiansky preukaz dve dôležité funkcie: autentifikácia a identifikácia. Ako však bude občiansky preukaz chrániť našu identitu – naše osobné údaje? Stratíme svoju identitu a bude každý náš krok sledovaný? Sú to veľmi dôležité otázky, ktoré zaujímajú občanov. Práve ochranou osobných údajov a identity sa zaoberal nemecký úrad pre bezpečnosť v informatike, ktorý pre nemecké elektronické občianske preukazy vyvinul špeciálny mechanizmus pre autentifikáciu identifikáciu v internete – tzv. EAC Online Authentication. Princíp je založený na elektronickej identite uloženej a bezpečne chránenej v čipe občianskeho preukazu. Elektronickou identitou sa občan prezentuje voči službe verejnej správy, pričom koncept obzvlášť kladie dôraz na ochranu osobných údajov uložených v čipe dokladu. Údaje z občianskeho preukazu je technicky možné prečítať len so súhlasom občana zadaním PIN a len za pomoci štátom vydaného certifikátu. Tento certifikát určuje, ku ktorým údajom má daná služba prístup. Len oprávnení poskytovatelia služieb budú vlastniť takéto certifikáty a teda budú môcť požiadať o prečítanie údajov z dokladu. Držiteľ dokladu navyše disponuje plnou kontrolu na tým, ktoré z požadovaných údajov budú nakoniec z dokladu prečítané a odovzdané poskytovateľovi služieb. Pred ich poskytnutím sa občanovi zobrazí zoznam, ktorý môže podľa potreby upraviť – tzn. odmietnuť prístup k vybraným údajom.

Jednou z hlavých úloh eID karty pri elektronizácii štátnej a verejnej správy je umožniť občanovi bezpečným a dôveryhodným spôsobom pristupovať k elektronickým službám. Ak hovoríme o elektronických službách, nie je rozumné zamerať sa len na eGovernment. Je potrebné hovoriť zároveň aj o eHealthe, eBankingu, eVotingu, eShoppingu a ďalších e-službách. Na eID kartu je potrebné nazerať v tomto kontexte nielen ako na bezpečné úložište osobných a citlivých údajov o občanovi - držiteľovi eID karty, ale aj ako na vstupnú bránu k ďalším osobným informáciám. Z toho vyplýva súbor rizík pre ochranu súkromia občanov prostredníctvom nechceného zverejnenia osobných informácií. Tieto riziká môžu mať za následok silnú demotiváciu občanov pri používaní eID kariet. Aké opatrenia a technické riešenia by mal vydavateľ karty prijať na elimináciu týchto rizík, najmä v prípadoch, ak je vlastníctvo takýchto kariet pre občanov povinné? Ako môže na Slovensku vyzerať konkrétna aplikácia eID kariet v praxi?