Peter Handzuš
Peter Handzuš absolvoval vysokoškolské štúdium na Ekonomickej Univerzite v Bratislave na Fakulte hospodárskej informatiky v študijnom odbore hospodárska informatika. Ešte pred ukončením štúdia v roku 2010 začal pracovať pre spoločnosť Hewlett-Packard Slovakia, dnes už DXC Technology. Ako solution architekt participoval na úspešných implementáciách projektov národnej evidencie motorových vozidiel a elektronickej identifikačnej karty v Národnom personalizačnom centre Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zároveň vykonával technickú podporu spomenutých systémov v prostredí zákazníka. V roku 2013 úspešne absolvoval výber mladých talentov v regióne strednej a východnej Európy a bol nominovaný globálnym manažmentom ako solution architekt do strategického riadiaceho tímu pre oblasť interného znalostného manažmentu jednej z divízii spoločnosti. Od roku 2015 je súčasťou slovenského tímu architektov zameraných na vývoj inovatívnych a progresívnych riešení v oblasti identifikácie a autentifikácie, najmä mobilných riešení a využitie potenciálu už zavedenej eID karty aj v komerčnom sektore. Intenzívne sa zaujíma o súvisiace témy ako bezpečná autentifikácia zákazníka (PSD2), ochrana osobných údajov (GDPR) a dôveryhodné služby (eIDAS). Je tiež držiteľom certifikátu ArchiMate 2 a aktívne sa venuje návrhu Enterprise Architektúry.
Prihláste sa na ITAPA Health&Care 2025
-
Nove eID a Slovensko v mobile
Používanie informačných technológií bezkontaktným spôsobom sa čoraz viac dostáva do popredia, pričom je umocnené aj čoraz väčšou mierou využívania mobilných zariadení s NFC. Bezkontaktnosť získala pozornosť aj počas posledných rokov poznačených protipandemickými opatreniami a snahou obmedziť prenos ochorenia fyzickým kontaktom.
Nová generácia občianskeho preukazu (prezývaná ako eID 2.0), vydávaná od 1. decembra 2022, reflektuje na tento trend. Aplikáciou najnovších technológií z oblasti čipových technológií je možné použiť eID 2.0 aj týmto už známym spôsobom napr. z platobných kariet alebo platieb mobilom - jednoducho stačí priložiť.
eID 2.0 zvyšuje celkovú pridanú hodnotu ako aj komfort používateľov, umožňuje realizovať multikanálový prístup a má ambíciu výrazne preniknúť aj do komerčného sektora. Stáva sa z nej najbezpečnejší nástroj kompatibilný aj s mobilnými zariadeniami, ktorý otvára dvere doslova ku všetkým elektronickým službám z ľubovoľného miesta a v ľubovoľnom čase.
Znamená to, že kontaktným čítačkám kariet odzvonilo? A má to niečo spoločné aj s projektom Slovenskom v Mobile? Dozviete sa, ak prijmete srdečné pozvanie na prezentáciu.
VIDEOZÁZNAM -
Okamžité platby TIPS a mobilné eID občana
Ako by mohla v budúcnosti fungovať efektívna verejná správa, konkrétne v oblasti výberu poplatkov a úhrad za poskytnuté služby? 30. Novembra 2018 bude uvedená do prevádzky nová celoeurópska platobná platforma Target Instant Payment Settlement. Okamžité platby TIPS zrealizované v reálnom čase s dostupnosťou 24 hodín denne majú potenciál nahradiť hotovosť a šeky. Počas prezentácie sa dozviete ako by mohla fungovať okamžitá platba v prospech organizácie, ktorá má bankový účet vedený v Štátnej pokladnici. Výhodou okamžitých platieb TIPS sú okrem spracovania platby v reálnom čase aj nízke transakčné náklady, čo môže priniesť štátu a verejnej správe nemalé úspory.
Ako ďalšiu konkrétnu víziu budúceho fungovania efektívnej verejnej správy, predstavíme službu Mobilné eID občana a jej využitie pri prístupe k elektronickým službám. Mobilné eID umožní identifikáciu a viacfaktorovú autentifikáciu občana na diaľku z pohodlia domova, pričom jediné zariadenie potrebné pre prístup k elektronickým službám verejnej správy bude mobilný telefón. Občan si bude môcť aktivovať mobilné eID asistovane pri preberaní občianskeho preukazu s čipom, alebo kedykoľvek samoobslužne online spôsobom. Identifikáciu občana a jej overenie v elektronickom prostredí zaručí natívna aplikácia v mobile a rozšírený autentifikačný server Ministerstva vnútra SR.
Videozáznam -
Využitie eID karty v komerčnom prostredí
Prečo by Vám prednáška nemala uniknúť?
Estónsko nie je krajina zázrakov, ako sa často prezentuje a tiež si prešla zložitými rokmi v prvých fázach informatizácie verejnej správy. Podarilo sa jej presadiť eID kartu v komerčnom sektore, no v skutočnosti najvýraznejšie tomu pomohol ekonomický záujem jednej jedinej komerčnej spoločnosti. Slovensko a ani mnohé iné krajiny túto výhodu nemajú, ale príležitosti ako skutočne používať eID kartu takmer každý deň aj pre prístup ku komerčným službám sa objavujú práve teraz a v čase, keď sa po 4 rokoch dosiahlo mnoho pozitív v súvislosti s eID kartou.
Občiansky preukaz s čipom, známy tiež ako eID karta, sa podarilo zaviesť v početných krajinách naprieč Európskym kontinentom, nevynímajúc Slovensko a ani výkladnú skriňu informatizácie - Estónsko.
V tejto baltskej krajine sa tak udialo už v roku 2002 a u nás až o 11 rokov neskôr. Aj vďaka časovému odstupu je možné pozorovať vzájomné paralely a rozdiely oboch krajín, ale čo je dôležitejšie, je možné identifikovať faktory úspechu eID kariet v komerčnom sektore a aj faktory, ktoré tomuto úspechu bránia. Prijaté smernice, nariadenia a formulované akčné plány v rámci strategickej vízie Európskej únie o jednotnom digitálnom trhu otvárajú unikátne okno príležitostí na prienik eID karty do komerčnej sféry. Karta eID tak môže ponúknuť aj poskytovateľom komerčných služieb stále nevyčerpaný potenciál s pozitívnym ekonomickým efektom a zároveň dramaticky zmeniť súčasné vnímanie eID karty verejnosťou.
Je príbeh Estónska skutočne taký jednoduchý a bezchybný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať? Čo motivovalo komerčný sektor v Estónsku sprístupniť ich služby prostredníctvom eID? A čo má Slovensko spoločné s týmto lídrom informatizácie? Aké sú skutočne hodnotné prípady použitia eID karty v komerčnom sektore? Existuje vôbec prienik záujmov občana, komerčnej inštitúcie a štátu?
Peter Handzuš z DXC Technology sa zameria na tieto a ďalšie otázky ohľadom praktického využitia eID karty v komerčnom sektore.
Videozáznam
-
Využitie eID karty v komerčnom prostredí
Prečo by Vám prednáška nemala uniknúť?
Estónsko nie je krajina zázrakov, ako sa často prezentuje a tiež si prešla zložitými rokmi v prvých fázach informatizácie verejnej správy. Podarilo sa jej presadiť eID kartu v komerčnom sektore, no v skutočnosti najvýraznejšie tomu pomohol ekonomický záujem jednej jedinej komerčnej spoločnosti. Slovensko a ani mnohé iné krajiny túto výhodu nemajú, ale príležitosti ako skutočne používať eID kartu takmer každý deň aj pre prístup ku komerčným službám sa objavujú práve teraz a v čase, keď sa po 4 rokoch dosiahlo mnoho pozitív v súvislosti s eID kartou.
Občiansky preukaz s čipom, známy tiež ako eID karta, sa podarilo zaviesť v početných krajinách naprieč Európskym kontinentom, nevynímajúc Slovensko a ani výkladnú skriňu informatizácie - Estónsko.
V tejto baltskej krajine sa tak udialo už v roku 2002 a u nás až o 11 rokov neskôr. Aj vďaka časovému odstupu je možné pozorovať vzájomné paralely a rozdiely oboch krajín, ale čo je dôležitejšie, je možné identifikovať faktory úspechu eID kariet v komerčnom sektore a aj faktory, ktoré tomuto úspechu bránia. Prijaté smernice, nariadenia a formulované akčné plány v rámci strategickej vízie Európskej únie o jednotnom digitálnom trhu otvárajú unikátne okno príležitostí na prienik eID karty do komerčnej sféry. Karta eID tak môže ponúknuť aj poskytovateľom komerčných služieb stále nevyčerpaný potenciál s pozitívnym ekonomickým efektom a zároveň dramaticky zmeniť súčasné vnímanie eID karty verejnosťou.
Je príbeh Estónska skutočne taký jednoduchý a bezchybný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať? Čo motivovalo komerčný sektor v Estónsku sprístupniť ich služby prostredníctvom eID? A čo má Slovensko spoločné s týmto lídrom informatizácie? Aké sú skutočne hodnotné prípady použitia eID karty v komerčnom sektore? Existuje vôbec prienik záujmov občana, komerčnej inštitúcie a štátu?
Peter Handzuš z DXC Technology sa zameria na tieto a ďalšie otázky ohľadom praktického využitia eID karty v komerčnom sektore.
Videozáznam
