Peter Prónay
Dátum narodenia: 9.12.1951
Odborná prax:
1976-1990
Ústav aplikovanej kybernetiky, Bratislava, SR
Vývojový pracovník v oblasti paketových počítačových sietí
1981-1986
IIASA (Int. Institute for Applied Systems Analysis) Laxenburg, Austria
Zástupca vedúceho oddelenia Computer Services, správca LAN
Administroval systémy UNIX
Navrhol a realizoval jednu z prvých LAN na technológii TCP/IP v Európe
1990
SWH, spol. s r.o., Bratislava, SR
Konateľ a spoluzakladateľ firmy
Inicioval založenie a riadil spoločnosť, ktorá sa neskôr transformovala na prvého ISP na Slovensku: EUnet Slovakia.
Spoločne s Ing. Gejzom Büchlerom zahájil prevádzku prvého internetového uzla na Slovensku a v Čechách (uzol uniba).
1991- 2000
SWH s.r.o., Bratislava, SR
Konateľ a výkonný riaditeľ
Inicioval založenie a riadil spoločnosť, ktorá vyvíja software a integruje informačné
a telekomunikačné systémy pre koncern Siemens a pre zákazníkov na Slovensku a v zahraničí.
Spoločnosť dosiahla v r.2000 personálny stav vyše 500 zamestnancov a obrat takmer 600 mil. Sk. Spoločnosť je medzi Top 200 firmami v SR a na 9. mieste v rebríčku TREND Top IT.
Spoločnosť je od roku 1996 certifikovaná podľa ISO 9001 a je akceptovaným dodávateľom softvérových vývojových prác vo viacerých divíziach Siemens AG. Spoločnosť sa podieľa na projektoch v Európe, severnej a južnej Amerike a Ázii.
2000 -
Siemens Business Services s.r.o., Bratislava, SR
Konateľ a výkonný riaditeľ
Riadi spoločnosť, ktorá je poskytovateľom komplexných IT služieb na Slovensku.
Odborné znalosti informačné systémy telekomunikačné technológie
Odborná prax:
1976-1990
Ústav aplikovanej kybernetiky, Bratislava, SR
Vývojový pracovník v oblasti paketových počítačových sietí
1981-1986
IIASA (Int. Institute for Applied Systems Analysis) Laxenburg, Austria
Zástupca vedúceho oddelenia Computer Services, správca LAN
Administroval systémy UNIX
Navrhol a realizoval jednu z prvých LAN na technológii TCP/IP v Európe
1990
SWH, spol. s r.o., Bratislava, SR
Konateľ a spoluzakladateľ firmy
Inicioval založenie a riadil spoločnosť, ktorá sa neskôr transformovala na prvého ISP na Slovensku: EUnet Slovakia.
Spoločne s Ing. Gejzom Büchlerom zahájil prevádzku prvého internetového uzla na Slovensku a v Čechách (uzol uniba).
1991- 2000
SWH s.r.o., Bratislava, SR
Konateľ a výkonný riaditeľ
Inicioval založenie a riadil spoločnosť, ktorá vyvíja software a integruje informačné
a telekomunikačné systémy pre koncern Siemens a pre zákazníkov na Slovensku a v zahraničí.
Spoločnosť dosiahla v r.2000 personálny stav vyše 500 zamestnancov a obrat takmer 600 mil. Sk. Spoločnosť je medzi Top 200 firmami v SR a na 9. mieste v rebríčku TREND Top IT.
Spoločnosť je od roku 1996 certifikovaná podľa ISO 9001 a je akceptovaným dodávateľom softvérových vývojových prác vo viacerých divíziach Siemens AG. Spoločnosť sa podieľa na projektoch v Európe, severnej a južnej Amerike a Ázii.
2000 -
Siemens Business Services s.r.o., Bratislava, SR
Konateľ a výkonný riaditeľ
Riadi spoločnosť, ktorá je poskytovateľom komplexných IT služieb na Slovensku.
Odborné znalosti informačné systémy telekomunikačné technológie
Prihláste sa na ITAPA Health&Care 2025
-
Public Private Partnership - základné výhody a prekážky modelu
Kým v komerčnej sfére je outsourcing IT služieb a mnohých ďalších druhov služieb bežný prostriedok na dosiahnutie plánovateľnosti nákladov, zrýchlenie inovácie a zabezpečenie garantovaných úrovní služieb, vo verejnom sektore v SR sa táto metóda zatiaľ neujala. Prednášajúci uvádza základné výhody modelu Public Private Partnership, prekážky, ktoré treba odstrániť, aby sa model mohol uplatniť aj v SR a ilustruje výhodnosť modelu na viacerých príkladoch z krajín Európskej únie, v ktorých sa model uplatňuje nielen pri outsourcovaní technických služieb ale aj pri outsourcovaní business procesov verejných a verejnoprávnych inštitúcií. -
Back-office pre verejnú správu
Sféra informačných technológií patrí k najdynamickejším oblastiam svetového hospodárstva. Účastníkom diania na tejto scéne dokázala doba priniesť už množstvo prekvapení - príjemných aj nepríjemných. Toto platí pre podnikateľov a investorov, rovnako sa to však týka aj oblasti verejnej správy, kde nepôsobí rizikový kapitál a neexistujú komerčné mechanizmy na korekciu chybných strategických rozhodnutí. Tieto môžu mať pritom negatívny dopad na celý rezort, región alebo štát. Namieste je preto otázka, akým spôsobom bude verejná správa stanovovať svoje priority v turbulentnom IT prostredí a akými kritériami sa bude riadiť pri strategickom rozhodovaní. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že verejná správa je úspešná vtedy, ak zvolenú produktovú a implementačnú stratégiu optimálne priblíži podnikovej praxi. Predovšetkým je tým myslená prax veľkých podnikov a nadnárodných korporácií, ktoré sa k verejnej správe najviac blížia v ukazovateľoch ako je finančný obrat, počty zákazníkov a zamestnancov a zložité dodávateľské vzťahy. To značí že verejná správa: • musí uspokojovať svojich zákazníkov (občania, právnické osoby) tým, že im vo svojich inštitúciach poskytuje služby a informácie, • musí nakupovať od dodávateľov a to výhodne, pretože to robí za peniaze občanov (akcionárov), • musí sa správať transparentne (preukázateľnosť, auditovateľnosť) a realizovať svoje procesy úsporne, V príspevku poukazujeme na analógie medzi oboma sférami a nabádame predstaviteľov verejného sektora, aby sa prihlásili ku konceptu mnohonásobne odskúšanému nielen v podnikovej praxi ale aj vo viacerých krajinách, ktoré si postavili za cieľ zefektívnenie fungovania vlastného aparátu. Jadrom a hlavnou myšlienkou nášho príspevku je fakt, že kostrou informačného systému podniku a zároveň prioritne udržiavaným systémom veľkého podniku je jeho ERP/ERM systém (systém plánovania a riadenia podnikových zdrojov). Strategickým cieľom akcionárov a manažmentu je • aby bol spoľahlivý a bezpečný, a to z hľadiska bezporuchového chodu podniku, sprístupnenia pracovných postupov naozaj oprávneným ľuďom a dlhodobej dôvernosti a integrity spracovávaných dát. • aby poskytoval konsolidované údaje použiteľné pre vrcholové rozhodovanie a aby umožňoval analýzy a prognózy • aby sa spracované údaje dali okamžite použiť pre riadenie i pre operatívne činnosti • aby sa dal horizontálne integrovať s CRM, SCM, vertikálne s podnikovými systémami riadenia výroby a aby s poskytoval poskytoval dáta pre MIS.