Posledná správa "eEurópa a pokrok", ktorá bola predstavená na Európskej ministerskej konferencii vo februári 2004 v Budapešti, načrtla pokroky ktoré dosiahlo predchádzajúce odsúhlasenie a predstavila kandidátske krajiny (ACC) s celkovou implementáciou akčného plánu Elektronická Európa. Taktiež identifikovala nové výzvy pre budúcnosť. Správy upozorňujú na to, že značný pokrok dosiahlo zabezpečovanie on-line vládnych služieb pre občanov a spoločnosti, pričom počet ľudí ktorí používajú internet značne stúpol a väčšina smerníc týkajúca sa Informačných služieb pre spoločnosť sa buď implementuje alebo je v štádiu navrhovaných zákonov. Napríklad podľa štatistiky ITU (Medzinárodnej Telekomunikačnej Únie), počet užívateľov internetu počas rokov 2001-2003 v týchto krajinách vzrástol takmer o 60% - z 8,6 užívateľa na 13,9 užívateľov na 100 obyvateľov (veková skupina od 1 do 74). Avšak to je stále menej ako priemer EU 40% užívateľov. Okrem iného Správa zdôrazňuje potrebu urgentne stimulovať rozmiestnenie interaktívneho obsahu bohatého na médiá aby podnietila rozmiestnenie širokého pásma, čo by zabezpečilo prístup k informáciám verejného sektoru za účelom rýchlejšieho osvojenia si nových spôsobov interakcie so štátom, zdôrazňuje potrebu aby regionálne a miestne správy viac investovali do PIAP (verejných prístupových miest k internetu) a priblížili ICT (informačné a komunikačné technológie) k ľuďom, pokračovali v uskutočnení elektronických vládnych iniciatív za hranicou zaobstarávania informácií a smerom k plne transakčným službám zameraným na potreby občanov a podnikov, ako aj potrebu podporovať inovačné verejno-privátne partnerstvá na presadenie investície a používanie ICT v malých a stredných podnikoch. Hlavným trendom až dosiaľ bolo povzbudiť stranu dodávateľov aby vytvárala zo strany vlád prostredníctvom proaktívnej EU politiky a politiky národného informačného systému a telekomunikačnej politiky. Avšak, aby boli splnené vyššie spomenuté ciele, strana dopytu reprezentovaná koncovými užívateľmi získala menej pozornosti ako by si zaslúžila. Nasledovné čísla tento uzáver potvrdzujú. Zatiaľ čo počet ľudí používajúcich internet stále rastie, 80% použitia internetu sa týka vyhľadávania informácií; 75% ľudí používa internet za účelom komunikácie; 40% – na stiahnutie hier a hudby; 32% – navštevuje chat služby (zoznamovacie služby) a diskusné fóra; 23% – na obdržanie bankových služieb a 3% na finančné služby. V niektorých stredovýchodných a juhovýchodných krajinách Európskej Únie dosahuje podiel elektronického bankovníctva len 5-10% s pozoruhodnou výnimkou Estónska, kde sa 95% bankových transakcií uskutoční elektronickým spôsobom. Podobne, použitie internetu na vyhľadanie tovaru a služieb predstavuje zdravý priemer 51%, zatiaľ čo samotné on-line nakupovanie v mnohých krajinách klesá na nízkych 12% a menej. V oblasti elektronického podnikania, sa iba 39% spoločností s pripojením na internet (70%) vyskytovalo na webe, a iba menej ako jedna desatina obdržiavala objednávky on-line. Správa EU naznačuje, že hoci služby dostupné pre občanov rýchlo rastú (z takmer nebadaného 1% predstavujúceho dvojcestnú interakciu alebo kompletne on-line transakcie v roku 2001 na viditeľných 20% v roku 2003) sú stále „vo výstavbe“. Percento tých, ktorí používajú internet, ho používajú na interakciu s verejnými predstaviteľmi vlastne preto, aby získali oficiálne formuláre, bolo v priemere 17% a iba 9% poslalo tieto formuláre naspäť vláde. Podobný vzorec je možné pozorovať aj v prípade podnikov – iba 16% použilo, internet aby vyrovnali sociálne príspevky pre zamestnancov a 11% na daňové oznámenie. Otázkou je ako tieto čísla zvýšiť, keď iba tretina ľudí vie čo je vlastne internet, pričom približne jedna štvrtina nevie ako používať počítač? Dokonca aj v ICT znalom Estónsku je 28% ľudí, ktorí nepoužívajú internet tzv. „pasívnymi ľuďmi“, ktorí nevidia žiaden dôvod na používanie internetu a ďalších 27%, ktorí sa nazývajú tzv. „modré goliere“, ktorí nepovažujú internet za prínos, ako naznačuje štúdia ktorú urobili AS Emor a PRAXIS Centrum Strategických štúdií (2002). Obe skupiny nespájajú svoj život z internetom a dve tretiny všetkých ľudí, ktorí nepoužívajú internet nedokáže špecifikovať žiadnu oblasť, ktorú by mohli využiť. Čo by mali tvorcovia politiky a ľudia praktizujúci elektronické vládnutie z týchto čísiel vyvodiť? Ako motivovať ľudí, aby používali výhody informačnej spoločnosti? Mari Kalkun z Emoru a Tarmo Kalvet z PRAXISu namietajú, že sa príliš zdôrazňuje meranie a podpora technologického rozvoja a menej sa zdôrazňujú sociálne a ekonomické aspekty rozvoja ICT pričom navrhujú, že cieľovou skupinou by mala byť skupina „modrých golierov“, internetové potreby by sa mali pretransformovať na každodennú záležitosť a v skupine „pasívnych ľudí“ treba vytvoriť širšie pochopenie „Internetu pre všetkých“. Správa o elektronickej Európe a záverečná správa v tomto ohľade určuje dve vzájomne závislé prioritné oblasti (a) dostupnosť bohatého a vysoko vyvinutého súboru služieb, ktorý bude podnecovať osvojenie u verejnosti a (b) dostatočne veľká populácia užívateľov, ktorá bude podnecovať podnikateľský sektor k investíciám do zaobstarania služieb sprostredkovaných ICT. Sociálny rozmer internetu a elektronickej vlády ponúka Accenture v jednej z jej posledných správ o výkonnej vládnej moci „Elektronické vládne vedenie: veľká výkonnosť, maximálna hodnota“ (2004). Správa konštatuje, že iba vysoko-výkonné vlády, ktoré sú schopné radikálne zmeniť tradičné podnikateľské modely a procesy v prospech novších modelov založených na technológii môžu poskytovať rovnako vysoko-výkonné služby a tak splniť svoj záväzok – zmeniť zabezpečovanie verejných služieb pre viacero ľudí za nižšiu cenu. Toto je oblasť, v ktorej spočíva podľa Accenture najväčší potenciál elektronickej vlády. Aby bolo možné presnejšie zmerať čo je vysoko-výkonná vláda, Accenture uskutočnila prieskum postojov a praktík občanov týkajúcich sa elektronickej vlády v 12 krajinách. Výsledkom bolo, že skutočné potreby občanov, ktorí sú definitívnymi koncovými užívateľmi sa pri rozhodovaní o politike a službách elektronickej vlády často prehliadajú. Dokonca ani vysoké percento preniknutia do internetovej siete automaticky nezaručuje, že ľudia budú navštevovať stránky vlády, niektorí to v skutočnosti nikdy neurobia. To má ďalekosiahle dôsledky v zmysle kde investovať do pozmenenia tradičných pohľadov vlády na jej produkty a služby, ktoré by nakoniec umožnili vyvážiť dodávateľskú stranu ponúkanú vládami so stranou dopytu vyhľadávanú občanmi. Hoci Accenture nezahrnula Estónsko do svojho prieskumu, jej závery poskytujú presvedčivé odpovede na otázky, ktoré položila Emor a PRAXIS v ich Estónskej štúdii. Veríme, že perspektívu koncových užívateľov treba plne pochopiť v akejkoľvek iniciatíve elektronickej vlády. To je mimoriadne dôležité pre nie príliš bohaté krajiny stredného východu a juhovýchodu Európskej Únie, pričom treba mať na pamäti, že je vždy lacnejšie vytvoriť správne systémy od začiatku, ako ich prestavovať. Paradoxne, nižšie úrovne služieb súvisiacich s elektronickou vládou dávajú týmto krajinám dobrú príležitosť na jednoduchšiu reformu verejných správ a vytvárajú korešpondujúce vysokovýkonné verejné služby zamerané na občana.