Podľa štúdie o elektronických službách verejného sektora, nároky občanov na poskytované služby rastú.

Európska komisia zverejnila štúdiu, ktorá hodnotí európske elektronické služby verejného sektora.
Takmer polovica občanov (46 %) sa v súčasnosti pripája online. Potreby sú rôzne, buď ľudia hľadajú prácu, používajú verejnú knižnicu, podávajú daňové priznania, využívajú služby matriky, či žiadajú o cestovný pas atď.

Respondenti prieskumu vidia bariéry využívania služieb eGovernmentu najmä pri používaní týchto služieb a v nedostatočnej informovanosti o ich existencii, či možnostiach.

Osobný kontakt stále preferuje 62 % opýtaných. Nejde však o obavy o ochranu a bezpečnosť osobných údajov, tie vyjadrilo len 11 % respondentov. Tí čo uprednostňujú osobný kontakt očakávajú, že offline styk je aj tak nevyhnutný (34 %) prípadne sú presvedčení, že iné cesty sú efektívnejšie (19 %).

Medzi najpopulárnejšie elektronické služby patria daňové priznanie pre daň z príjmu, zmena adresy, zápis na vysokú školu a/alebo žiadosť o študentský grant.

Na druhej strane menej populárne sú ohlásenie trestného činu, začiatok nového zamestnania a pridelenie dávok v invalidite.

V konečnom dôsledku hoci podobné elektronické služby využíva každý druhý občan Európy, väčšia spokojnosť panuje pri službách komerčného sektora (elektronické bankovníctvo, elektronické nakupovanie).

Na Slovensku používa elektronické služby približne 41 % internetovej populácie. Slováci si najviac cenia úsporu času, peňazí, flexibilitu a jednoduchosť. Kvalita pre nich nie je až taká dôležitá.

V ukazovateľoch, ktoré merajú životné situácie, sa Slovensko umiestnilo na spodných priečkach. Založenie podnikania a štúdium na vysokej škole sa ocitlo na 30., resp. 29. mieste z 32 hodnotených krajín. V hodnotení životnej situácie, strata a hľadanie práce dosiahlo najhoršie výsledky spomedzi všetkých.

Slovensko zaostáva aj v implementácií základných infraštruktúrnych komponentov, ako je elektronická identifikácia a autentifikácia, základné registre alebo doručovanie a uchovávanie elektronických dokumentov, ktoré sú základným predpokladom pre poskytovanie sofistikovaných eGovernment služieb.

Ako upozornil Dušan Chrenek, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, elektronizácia verejnej správy je jednou z kľúčových oblastí iniciatívy Digitálna agenda pre Európu, ktorá spadá pod stratégiu Európa 2020. „Cieľom je odbremeniť občanov a podniky od papierovania, chodenia po úradoch a v konečnom dôsledku ušetriť nemalé množstvo verejných financií,“ konštatoval.

Pripomenul, že vlády sa zaviazali, že do roku 2015 zabezpečia rozšírené služby elektronickej verejnej správy. Na efektívnu elektronickú verejnú správu je však nevyhnutné aj kvalitné pripojenie na internet a dostatočné digitálne zručnosti.

„Na zlepšenie situácie vo všetkých týchto oblastiach EÚ Slovensku poskytuje značné finančné prostriedky.“ zdôraznil.

Komisia podľa jeho slov očakáva skoré prijatie zákona o elektronickom výkone verejnej moci. Navrhuje tiež, aby Slovensko aj v nasledujúcom období 2014 - 2020 európske prostriedky využívalo na skvalitnenie elektronickej verejnej správy, dobudovanie IKT infraštruktúry, ale aj využívanie IKT pri vzdelávaní.

Zdroj: Euractiv.sk