Znie to možno neuveriteľne, ale Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa podieľajú na dobíjaní vesmíru a na rozvíjaní s tým spojených zručností a technológií.

Nejde len o to, že máme 1 a pol kozmonauta (nezabúdajme na to, že prvý československý kozmonaut Vladimír Remek mal otca Slováka), ale máme napríklad aj člena letového tímu ISS, Mateja Poliačka. Ten bude jedným zo spíkrov na Medzinárodnom kongrese ITAPA 2021 v paneli Európsky kozmický výskum.Podľa časopisu Forbes bol zaradený medzi 30 talentovaných Slovákov pod 30 rokov. 

Inštutucionalizácia aktivít Slovenska s kozmickým pozadím sa posunula ďalej na začiatku tohto roka vytvorením Slovenskej vesmírnej kancelárie na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR). Spolupráca s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) tak dostala nový impulz. Slovenská vesmírna kancelária sa opiera o 2 zložky - MŠVVaŠ SR, ktoré je zodpovedné za medzirezortnú politickú koordináciu a otázky medzinárodnej spolupráce v oblasti vesmírnych politík (Európska vesmírna agentúra – ESA, EÚ – Vesmírny program Únie, Horizont Európa, Výbor OSN pre mierové využívanie vesmíru – COPUOS) a druhou zložkou je takzvaná "priemyselná", ktorú pokrýva agentúra ministerstva hospodárstva SARIO, a zameriava sa najmä na rozvoj vesmírneho ekosystému a lokálnych či medzinárodných partnerstiev.
 
V tomto roku Slovensko navyše aj vypustilo svoj druhý satelit pod názvom GRBAlpha .Tento unikátny vedecký nanosatelit bude okrem rádioamatérskych aktivít získavať aj cenné vedecké informácie o vzniku gamazábleskov na základe ich detekcie. Ak sa vedecký experiment vydarí, bude sa jednať o jedinečný projekt, nakoľko výskum elektromagnetického žiarenia zdrojov gravitačných vĺn doteraz dokázali zachytiť iba veľké a nákladné družice.
 
Dnes podľa štatistík pracuje približne 30 slovenských firiem v oblasti vesmírneho sektora a ďalších približne 40 je pripravených do tohto segmentu vstúpiť. To znamená že Slovensko má dnes približne  500 ľudí vytvárajúcich viac ako 100 miliónov eur obratu práve v kozmickom priemysle.
 
Vo výskume sa prirodzene nachádza Slovenská akadémia vied, najmä jej košické pracovisko Ústav experimentálnej fyziky a bratislavský Ústav materiálov a mechaniky strojov. Ďalším významným hráčom na poli vesmírného výzkumu je Slovenská technická univerzita, Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
 
Kedy bude mať Slovensko vlastný kozmodróm tak síce nie je možné povedať (aj keď zlé jazyky vravia že nikdy, lebo nemáme na to výhodnú geografickú polohu), no zapojenie Slovenska do pretekov v dobíjaní vesmíru vzrastá. Zabudnúť či nechať takúto príležitosť pre diverzifikáciu nášho priemyslu by bolo trestuhodné. Kozmický priemysel totiž prináša vysokú pridanú hodnotu naprieč krajinov.