V digitalizácii spoločnosti sa Slovensko už dlhšie umiestňuje na chvoste Európy. Podľa viacerých štúdií zaostávame už aj za postkomunistickými krajinami, nehovoriac o zvyšku starého kontinentu. Z ekonomického hľadiska digitalizácia znamená vznik nových pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou vo všetkých odvetviach hospodárstva, čo priamo súvisí aj s úrovňou blahobytu a životnou úrovňou krajiny. Milióny eur do digitalizácie musia byť investované strategicky, aby sa len “neprejedli”. Naopak, mali by zabezpečiť rozvoj odvetví s vyššou pridanou hodnotou a zabrániť úniku mozgov zo Slovenska. Zaostávať nemôže ani legislatíva v oblasti ekonomickej kriminality a ochrany duševného vlastníctva. Svet a aj okolité štáty si túto strategickú potrebu uvedomujú. Investujú do nových superpočítačov a chránia svoje ekonomické záujmy. Aj Slovensko si musí nastaviť priority a využiť príležitosti, ktoré sa mu ponúkajú.

Napriek snahám aktérov v súkromnej i štátnej sfére Slovensko v digitalizácii dlhodobo zaostáva za ostatnými krajinami Európy. Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti za rok 2022 nás zaraďuje na chvost (23. miesto) európskej dvadsaťsedmičky. To sa však môže v najbližších rokoch zmeniť. Slovensko má na dosah silný nástroj a problém nie je ani s financiami. 

Reč je o projekte superpočítača, ktorý naberá čoraz reálnejšie kontúry. Na tento ambiciózny projekt je z európskeho fondu obnovy a rozvoja vyčlenených 70 miliónov eur. Superpočítač môže výrazne naštartovať rozvoj digitalizácie a  prispieť k rastu hrubého domáceho produktu krajiny mierou, na ktorú sme boli zvyknutí skôr u doteraz dominantného automobilového sektora. To všetko za predpokladu, že parametre a výkon počítača budú presahovať hranice a kapacity Slovenska. Inak ostane len „hračkou“ v domácom prostredí.


Prínos pre ekonomiku, firmy aj ľudí

Digitalizáciu často verejnosť vníma ako niečo, čo prispieva najmä k pohodlnejšej online komunikácii. Niekto ju dokonca považuje za hrozbu pre pracovný trh, keďže sa môže podpísať pod zrušenie niektorých pracovných pozícií. Menšia časť verejnosti si uvedomuje, že digitalizácia môže nemalou mierou prispieť k ekonomickému rastu. Jej vplyv pre spoločnosť by sa dal zhrnúť do nasledovných bodov:

1)    Zefektívnenie procesov v rámci komunikácie medzi občanom a štátom, v rámci verejnej správy ako aj v komerčnom sektore. Tento prínos je nepopierateľný. To čo v minulosti trvalo vybaviť niekoľko hodín či dní a bolo potrebné riešiť osobne alebo poštou, možno dnes vyriešiť rýchlo a z pohodlia domova. 
 
2)    Vplyv na zamestnanosť a kvalitu pracovných miest. Mnohí poukazujú na to, že digitalizácia pripraví časť ľudí o prácu. Majú pravdu len čiastočne. Tento scenár postihne predovšetkým nízko kvalifikované pracovné miesta. Na druhej strane stredne a vysoko kvalifikované pozície sa budú rozvíjať. Často sa poukazuje napríklad na samoobslužné pokladne v obchodoch. Tie síce znížia potrebu pokladníkov, no otvoria priestor pre technikov, ktorí ich budú vyrábať a servisovať. Potrební tiež budú vývojári, ktorí budú pokladne navrhovať a vylepšovať.

3)    Vplyv na kvalitu a vyspelosť produktov a riešení, ktoré ekonomika vyvíja a vyrába. Tým sa definuje aj konkurencieschopnosť krajiny na medzinárodnom trhu.    
 

Okolitý svet to už pochopil

Veľké ekonomiky ako USA, Čína, Nemecko či India, ale už aj niektoré menšie krajiny si uvedomujú prínos digitalizácie a umelej inteligencie pre hospodárstvo. Zakotvili ich preto ako prioritu do strategických plánov a pracujú na ich napĺňaní. Aj taká krajina ako Saudská Arábia, ktorej ekonomika prosperuje a stojí na ropnom priemysle, si uvedomuje potenciál spomínaných nových odvetví. Vo svojej strategickej vízií 2030 počíta, že umelá inteligencia bude prispievať 5% HDP. Aktuálne postavila už tretí superpočítač, ktorý by mal byť štvrtým najvýkonnejším na svete. Pritom ich štartovacia pozícia v oblasti digitalizácie bola pred pár rokmi ďaleko za Slovenskom. 

No a čo Slovensko?

Slovensko sa síce snaží za svetom nezaostávať, no zdá sa, že zatiaľ len na papieri. Dokument „Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030“ definuje politiku a priority, ktoré majú vďaka inovatívnym technológiám a globálnym megatrendom digitálnej doby zmeniť Slovensko na úspešnú digitálnu krajinu a transformovať ju z industriálnej na spoločnosť informačnú.

Doterajšie výsledky však hovoria o niečom inom. Piate miesto od konca v indexe digitálnej ekonomiky. Podľa štúdie „The rise of digital challengers“ z dielne Digital/McKinesy malo Slovensko menší percentuálny podiel rastu digitálnej ekonomiky než u zvyšných odvetví. Inak povedané, digitalizácia, ktorá je v Európe ťahúňom rozvoja, bola na Slovensku zatiaľ brzdou rozvoja ekonomiky. 


Vysoký výkon v praxi vďaka superpočítačom

Vďaka projektu superpočítača sa to môže zmeniť. Superpočítač mnohí považujú za nástroj pre vedcov na výskum pre bežný život „vzdialených“ vecí. Realita je však diametrálne odlišná. Čoraz viac firiem využíva výkon superpočítača na zdokonalenie vlastných produktov a riešení. Simulácie a analýzy, ktoré im takéto zariadenie vie poskytnúť, šetria čas a financie tak firmám ako aj celej spoločnosti. 

Napríklad automobilový priemysel berie superpočítač ako prostriedok na rôzne simulácie vrátane „crash“ testov, čo automobilkám pomôže zvýšiť bezpečnosť, urýchliť proces vývoja a znížiť náklady na reálne „crash“ testy. Proces vývoja nových vakcín bežne trvá niekoľko rokov, no vakcínu proti vírusu COVID bolo vďaka superpočítačom možné vyvinúť vo výrazne kratšom čase. 

Keďže na Slovensku má automobilové odvetvie vďaka koncentrácii automobiliek mimoriadne silné postavenie, mali by sme mať ambíciu posunúť sa z „montážnej dielne“ sveta na kvalitatívne vyššiu úroveň. Popri skladaní áut by sa mal začať rozvíjať aj ich výskum. Tomu v poslednom období dominujú témy ako autonómne riadenie a umelá inteligencia, čo vytvára priestor pre vysoko kvalifikované pracovné pozície s vyššou pridanou hodnotou. Ak chceme prilákať takýto vývoj, musíme mať správne inštrumenty. 

Dôležitosť transformácie digitálnej ekonomiky si už uvedomuje aj Európska únia. Spúšťa projekty na spájanie superpočítačových centier v snahe získať čo najväčší výpočtový výkon pre rôzne projekty typu „E Brain“ alebo „ Destination Earth“. Nemenej podstatným faktorom je, že tieto projekty pomáha financovať a vyčleňuje stovky miliónov eur na ich realizáciu. Keďže Slovensko žiaden superpočítač nemá, nemôže sa na tomto vývoji ani podieľať. Môže sa len prizerať, ako sa tieto financie prerozdeľujú medzi krajiny, ktoré si dôležitosť tohto odvetvia už uvedomili a z projektov už profitujú. Rovnako tak aj z prílevu kvalifikovanej pracovnej sily, žiaľ, aj na úkor krajín, ako je Slovensko.  


Investícia s vysokou návratnosťou

Ľady sa konečne pohli aj u nás. Slovensko už finišuje so štúdiou, ktorej výsledok má viesť k zaobstaraniu superpočítača. Žiaľ, stále narážame na nepochopenie plného potenciálu jeho využitia ako nástroja pre rozvoj ekonomiky. Ak má tento stroj pomôcť v rozvoji ekonomiky, tak kritérium úspechu nemôže byť počet diplomových prác, ktoré ho využili, ale jeho reálny prínos pre hospodárstvo. Stačí sa pritom pozrieť na čísla zo štúdie IDC, ktoré hovoria o návratnosti v priemere vo výške 38.7 násobku profitu. To znamená, že za každé investované euro do superpočítačovej technológie vygeneruje v priemere 38.7 eur do hospodárstva. 

Ak by sa celá suma 70 miliónov eur alokovaných z fondu obnovy a rozvoja na projekt superpočítača použila na hardvérovú infraštruktúru, potenciálny prínos pre ekonomiku by sa mohol vyšplhať až na 2.7 miliardy eur (70 mil. x 38.7). Za predpokladu, že technológia má životnosť 5 rokov, znamenalo by to 0.54 miliardy čistého prínosu ročne, čo je navýšenie HDP o 0.5%. Pre porovnanie, štátny stimul vo výške jednej miliardy eur pre automobilku Volvo predpokladá prínos na úrovni 1 - 1.2% HDP. 

Spoločnosť Tachyum má ambíciu v danom rozpočte dodať Slovensku superpočítač na báze novej technológie univerzálneho procesora Prodigy s výkonom 500 petaflopov za sekundu. To by ho zaradilo medzi TOP 3 superpočítače na svete. Tento superpočítač bude mať výkon 128 AI exaflopov za sekundu, čo ho umiestni na absolútny svetový vrchol pre výpočty umelej inteligencie. 

Pre porovnanie, Taliansko buduje superpočítač Leonardo s výkonom 240 petaflopov za sekundu za 250 miliónov eur. Bude teda šesťnásobne drahší ako ten slovenský. A keďže IDC štúdia vychádzala z aktuálnych technológií (ktoré bude mať aj Leonardo), tak by sa dalo povedať, že aj hore uvedený prínos pre HDP by mohol byť o tento násobok navýšený. Čiže 6 x 0.5 % = 3 % HDP. (zdroj: Google) Pre kompletný obraz treba dodať, že tento superpočítač bude mať výkon 10AI exaflopov za sekundu, čo je menej ako jedna desatina možného výkonu slovenského zariadenia.

Uvedené čísla zároveň nezobrazujú vplyv a prínos samotnej umelej inteligencie. Ten sa odhaduje na 40% (zdroj: Tractica) celkového HPC(9High Performance Computing, vysokovýkonné výpočty) prínosu v roku 2025. A v tomto technologické riešenie na báze Tachyum technológie posúva prínos ešte ďalej. 

Aby takýto prínos pre slovenské hospodárstvo bol dosiahnuteľný, je potrebné vybudovať správny ekosystém, ktorý túto príležitosť dokáže zužitkovať. Dôležité je tiež mať dobre pripravenú legislatívu v oblasti ekonomickej kriminality a ochrany duševného vlastníctva, aby spoločnosti a inštitúcie ktoré budú uvažovať o takomto presune vývoja na Slovensko, mali garanciu motivácie. 

Pre niekoho môže takýto plán znieť ambiciózne, no určite nie je nereálny. Konzorciá ako IT Valley Košice, FINAS a rôzne ďalšie vnímajú túto potrebu a šancu a majú ambíciu aktívne sa podieľať na riešeniach.